A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho. —Izaiáš 30,18
My ženy, hoci sme už dospelé a nie sme viac deťmi, veríme v rozprávkové romány. Ako malé dievčatká a neskôr ako mladé ženy čítame romantické novely. Sledujeme fiktívne páry vo filmoch a televízii a spievame piesne o láske. Ale tieto druhy románov neexistujú o nič viac ako príbehy Snehulienky alebo Popolušky.
Boh stvoril každú ženu, aby túžila po druhu lásky, o ktorom čítame už ako malé dievčatká— nemôže však byť NIKDY naplnená ľudskou láskou. Druh lásky, ktorý potrebujeme, môže byť naplnený iba Jeho láskou, agapé a bezpodmienečnou láskou, ktorú nám preukázal na Kalvárii. Nič iné nás neuspokojí a nenechá naše srdcia sa vznášať.
Po tejto lekcii ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, že som vždy hovoril, že verím na rozprávky, ale dnes si uvedomujem, aké nesprávne to bolo. Svojho pozemského manžela som spoznala v matrice a práve po ňom som túžila a túžila, pretože som chcela rozprávku, namiesto túžby a túžby po Pánovi. Dnes túžim po svojom Nebeskom Manželovi a je to len Jeho láska, ktorá mi môže dať skutočné naplnenie, iba On ma môže naplniť pokojom a radosťou, ktorá prevyšuje každé porozumenie. Autor spomína, že tak ako muži nedokážu uspokojiť naše potreby ako ženy, my ako ženy nikdy nedokážeme uspokojiť potreby muža, to môže urobiť iba Pán a ja z celého srdca verím, že ako manželia staviame Pána na prvé miesto a hľadíme na Neho. vyhovieť našim potrebám je recept na manželstvo postavené na Skale.