...preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine...

...dám im verne ich odmenu.

—Izaiáš 61:7–8

 

Začiatkom tohto týždňa „nápor bezbožných“ udrel na náš dom s obvineniami, uštipačnosťou, výsmechom, krutými slovami a odsúdením, čo neodvratne viedlo ku strachu. Smutné je, že to bol môj bývalý manžel, ktorý vrhol tento útok na moju najmladšiu dcéru a na mňa.

Pochopiteľne, moja dcéra bola veľmi bezradná okrem toho, že bola zranená. Akonáhle som bola schopná utíšiť moju dcéru, dovoľujúc na krátky čas zomrieť všetkým emóciám vo mne, hľadala som Pána pre múdrosť a pochopenie. Pripomenul mi, čo som písala na začiatku tejto kapitoly. Boh potvrdil tento princíp vo mne—„oni, ostatní, to nemajú.“

Pán mi ukázal, že príliv láskavosti od môjho exmanžela sa otočil na nepríjemný útok, pretože odkedy prvý krát požiadal o rozvod, robil všetky požiadavky a ja som robila všetko dávanie. V tento deň som hlúpo požiadala o pomoc s troma malými vecami: webové odkazy niektorých produktov, ktoré zvykol kupovať pre rodinu, počítač, ktorý nepoužíval, aby mohli používať naše deti na štúdium a nabádala som ho, aby zavolal deťom, pretože mi povedali, že ich otec sa o ne nezaujíma. Veci sa vyvinuli zle, pretože som šla k nemu pýtajúc, čo otočilo milého muža na nahnevaného a útočiaceho muža.

Prvý krát, keď mi Boh ukázal tento veľmi dôležitý princíp, „oni to nemajú,“ to bolo na konci dlhých sérií frustrujúcich a čas požierajúcich konfliktov s naším členským veľkoobchodným klubom. Je to miesto, kde som nakupovala mnoho našich potravín a kancelárskych potrieb. Bolo tam  vždy toľko chýb, keď som sa snažila nakúpiť, až sa to stalo vyčerpávajúce. Počas jedného incidentu im trvalo hodinu, kým to napravili a zatiaľ sa moje mrazené jedlá (ktoré majú vždy hromadnú veľkosť)  rozmrazili.

Keď som išla do obchodu druhý krát, bola som zase na pulte zákazníckeho servisu, pretože moja zákaznícka karta nefungovala. Počas toho, ako som tam bola, som sa zmienila o zničených mrazených potravinách z predchádzajúceho mesiaca. Manažér sa ospravedlnil a povedal mi, aby som priniesla môj príjmový doklad za zničené potraviny pri mojej ďalšej návšteve, čo som urobila. Ale namiesto preplatenia, o ktorom mi v ten deň manažér povedal, potreboval aj prázdne škatule, aby mi mohol vrátiť peniaze. Vtedy som cítila, že strácam môj pokoj a namiesto prekypovania láskavosťou a trpezlivosťou, som cítila frustráciu a hnev —hoci chvála Bohu, neukázala som to, ani nevyjadrila. Avšak už len cítiť túto strašnú emóciu bolo pre mňa dosť znepokojujúce.

Pri ďalšej kontrole som šla rovno na pult zákazníckeho servisu, ale tento krát som sa nahlas smiala. Snažili sa nájsť dôvod, prečo moja karta nefungovala normálne. Rozprávala som sa s Pánom a spýtala sa Ho, kedy všetky tieto problémy s mojou kartou skončia. Povedal veľmi jasne, „Keď ťa to už viac nebude obťažovať.“ Juj. Ako som tam stála, pripomenul mi verš, ktorý mi dal dnes ráno, počas môjho času osamote s Ním. „Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu budú plesať nad svojím údelom, preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine, dostane sa im večnej radosti. Lebo ja, Pán, milujem právo,….dám im verne ich odmenu...“ (Izaiáš 61,7–8). Vidíš? On povedal, dám im.

Hoci to Pán skutočne nepovedal, bolo tam skryté poznanie, že som sa pozerala na nesprávny zdroj mojej odmeny. Nepovedal, že „Oni dajú,“ ale hovorí, Ja dám. Znamenajúc, že Pán dá....

Okamžite som si v mojom srdci utvrdila, že On bol všetko, čo som chcela a všetko, čo som potrebovala. Nepotrebovala som týchto ľudí alebo kohokoľvek iného, aby urobil veci správne, alebo mi dal odškodné. Hoci mi spôsobili veľa problémov, alebo to viedlo k stovkám dolárov za poškodené jedlo— mala som môjho Milovaného a On bol všetko, čo som potrebovala. V tom momente som sa nielen prestala snažiť, „aby to urobili správne,“ neoblomne som od nich nič nechcela—chcela som, aby celé odškodnenie prišlo od Neho a nikoho iného.

Keď tento pocit začal cezo mňa pretekať, Pán mi pripomenul, že toto sú tiež Abramove pocity. Keď mu kráľ Sodomy skúsil dať odmenu dávaním mu „tovaru,” ktorý bol vzatý, keď porazili Kedor-Laomera. Abram odmietol, „Abram odvetil sodomskému kráľovi: „K Pánovi, najvyššiemu Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, dvíham svoju ruku, že nevezmem ani nitku či remienok z obuvi, vôbec nič z toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: »Ja som urobil Abrama bohatým!“ (Genezis 14, 22-23) Abram (ktorý sa neskôr stal Abrahám) nechcel ubrať žiadnu Božiu slávu, tým že by nechal kráľa prisvojiť si zásluhy niektorého Abramového budúceho bohatstva, ktoré ako vieme, sa mnohonásobne zväčšilo neskôr v Abramovom živote—čo bolo zaistené jeho presvedčením dať Bohu slávu.

V priebehu troch minút od tohto zjavenia, tam, na pulte zákazníckeho servisu, Pán urobil niečo tak úžasné, zábavné a neuveriteľné, aby mi dokázal tento princíp. Niečo, o čom som vedela, že sa budem môcť s tebou podeliť. V tom okamihu sa ma spýtala žena, ktorá mi pomáhala, prečo má moja karta iba jedno percento vrátenia peňazí namiesto dvoch percent vrátenia peňazí. Povedala som jej, že som nevedela o ponuke dvojpercentneho vrátenia peňazí na nákup. Otočila počítačovú obrazovku a ukázala mi množstvo, ktoré mi bolo vrátené minulý mesiac a čo som mala dostať s pridanými percentami. Dvojnásobné množstvo! V tom momente to hneď zmenila a ja som sa pozerala, ako mi dal Boh dvojité odškodné, viac ako dvojnásobné náklady roztopeného jedla. Stalo sa to v momente, keď som sa rozhodla nechať Pána, byť pre mňa všetkým.

A pretože On robí veci viac ako žiadame, alebo si myslíme, ďalšia vec, ktorú som poznala bola, že táto istá pani mi začala nosiť všetky druhy ich reklamných produktov, ktoré dávajú ako darčeky im novým zákazníkom! Spýtala som sa, čo robí a povedala, že to bolo to najmenej, čo pre mňa mohla urobiť za všetky tie problémy, cez ktoré som prešla.

Vidíš, čo sa stalo? Akonáhle som sa prestala pokúšať dostať zadosťučinenie zo zdroja môjho problému (ktorý „to nemal“) a otočila sa k Pánovi, ktorý je neprekonateľný Zdroj všetkého, čo potrebujem, On ma zaplavil obrovskou láskavosťou a mnohonásobnou odmenou, ktorú sľúbil všetkým nám!

Toto je to, o čom sa Pán so mnou rozprával v aute v ten deň na ceste domov z veľkoobchodného skladu—oni to nemajú; oni to jednoducho nemajú. Povedal, že ľudia tohto sveta sú skrachovaní vo všetkých oblastiach. Premýšľaj o tom. Ľudom sveta (a väčšine Kresťanov) chýba súcit, vľúdnosť, láska a každý má obmedzené zdroje a hlúpo ich hľadáme pre naše potreby. Celý čas náš Pán, náš Milovaný a náš priateľ má nekonečný zdroj všetkých zdrojov, ktoré potrebujeme a chceme—nám dostupné—keď sa jednoducho osamote pozrieme na Neho!!

A vždy, keď sa pozeráme na iných namiesto Neho, nájdeme sami seba ešte vo väčšej núdzi, keď zlyhajú v dávaní nám toho, čo potrebujeme zaslúžime si, alebo chceme. To je vtedy, keď my sami skončíme v bankrote, pretože pozeraním na druhých sme vytiahli zástrčku, preťali puto, prerušili náš Zdroj, Jeho. „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Ján 15,5)

Keď Pán priniesol tento princíp „oni to nemajú“ do mojej mysle tento týždeň vo vzťahu k môjmu exmanželovi, vedela som, že som zlyhala v hľadaní môjho skutočného Zdroja. Namiesto toho som hľadala, čo som potrebovala (a čo som cítila, že potrebujú moje deti) od niekoho, kto to „nemal.“ Boh mi ukázal, že ako Pánovej neveste, On mi dá viac ako potrebujem, tak že nebudem potrebovať hľadať nič od nikoho. Namiesto toho sa od mňa ako nevesty očakáva, dať iným v núdzi z môjho nadbytku, mojich pretekajúcich zdrojov. A keď požadujeme z akéhokoľvek zdroja, ktorý  „to nemá,“ nájdeme samé seba bez toho, čo chceme a potrebujeme a okamžite sa stávame sebecké a zúfalé—čo nie je charakter Pánovej nevesty.

Keď som sa opýtala Pána, ako to urobiť správne s mojím exmanželom, povedal mi jednoducho počkať a že to celé je súčasť Jeho plánu. Vedela som, že Jeho plán bolo dať mi viac pochopenia (ako píšem v tejto kapitole), ale taktiež to použiť v živote môjho bývalého manžela, očistiť a zmeniť ho, aby mohol začať zažívať Jeho lásku. A je to tiež Boží plán pre mňa, vysvetliť tento princíp, učiť ho moje deti a každú ženu, ktorá číta túto knihu.

Nasledujúce ráno som povedala deťom (kto vedel o incidente s ich otcom), že to bola čisto moja chyba. Že som sa pokúšala „vziať“ namiesto „dať,“ keď my máme všetko, pretože my sme mali Boha, ktorý nám dal všetko, čo sme chceli a potrebovali a Pán bol môj prvotný Manžel a ich veľkorysý Otec. A že on, (ich otec), práve teraz nemá nič. A pokračovala som vysvetľovaním princípu Božieho dávania nám dvojitej odmeny, keď sa pozeráme na Neho namiesto iných a svedectvom môjho zážitku vo veľkobchodnom sklade.

Počas polhodiny rozprávania sa s deťmi, môj exmanžel zavolal najmladšej dcére, aby veci napravil. Ako sa dorozprával s ňou, požiadal o porozprávanie sa so mnou. Bolo to vtedy, keď som bola schopná povedať mu, že tá príhoda z predchádzajúceho dňa bola úplne moja chyba, pretože som sa mala s vecami, ktoré som potrebovala, otočiť na Pána a nie na neho. Môžem povedať, že toto nechcel počuť, pretože stále hľadal spôsob, ako sa dostať ku mne domov (hoci ma navonok prestal prenasledovať). Toto mi dalo príležitosť povedať môjmu exmanželovi, ako sa Boh stará o všetko, čo chcem a potrebujem, pretože je teraz môj Manžel. Vtedy sa mi môj exmanžel snažil dať všetko, o čo som ho pôvodne žiadala, začínajúc s webovými odkazmi. Milo som sa poďakovala, ale povedala som, že ich nepotrebujem. Odvetil, že bude schopný dať nám počítač, ale znova som povedala, že ak ho budeme skutočne potrebovať, Boh by nám jeden poskytol, alebo by deti jednoducho mohli ísť do kancelárie spoločenstva  a použiť počítač tam.

Potom ma prerušil, hovoriac, že by chcel byť viac dostupný pre deti, na čo som povedala, že toto je medzi ním a deťmi a že to naozaj nemá nič so mnou. Ďalej som povedala, že som konala nesprávne, keď som sa snažila získať lepší vzťah pre ne, pretože vzťah, ktorý nám dáva Pán (deťom a mne) bolo viac než dosť pre deti a je preukázaný v radosti v našom dome a  v žiary ich tvárí a hlasov. Vtedy sa príliv vrátil späť a bolesť zanechala moje srdce prenikajúc jeho. Keď som raz dala Pána späť na Jeho správne miesto v mojom živote, stanúc sa všetkým, čo som chcela a všetkým, čo som potrebovala, poctil si ma ešte viac!

Po obede, priamo uprostred ďalšej mini-krízy spoločenstva, som bola vedená na webovú stránku, ktorú som zvykla používať, ale zabudla som na ňu. Tam som bola schopná nájsť všetky potrebné zdravotné produkty v zľave so zníženou dopravou (teraz aj v budúcnosti)! Odkedy som sa spoliehala na Pána samého, zaviedol ma na jednu webovú stránku namiesto troch alebo štyroch, ktoré používal môj exmanžel. O niekoľko minút, som si našla odkaz na telefóne od môjho exmanžela (ktorý zanechal predtým, ako som s ním hovorila, že beriem celú vinu). Hlasový odkaz bolo pokorné ospravedlnenie za nepekné správanie sa môjho manžela k mojej dcére a ku mne, prosiac nás obe o odpustenie!

Tu je rovnaký princíp vo veršoch, ktorý môže väčšina z nás povedať, ale tak málo z nás vie podľa neho žiť na dennej báze „Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi.“ (List Filipanom 4, 19) Keď povieme Pánovi, že On je všetko, čo chceme a všetko, čo potrebujeme, musíme to dokázať našimi skutkami a reakciami. Keď nám niekto robí zle, čo sa zdá, že sa deje každý deň a celý deň, potrebujeme hľadať naše srdcia: od koho sa pokúšame dostať to, čomu veríme, že si „zaslúžime“—od Boha alebo človeka? Boh má všetko; človek nemá nič (iba to, čomu dá Boh).

A áno, je pravda, že Boh používa ľudí a okolnosti, aby nám dal našu dvojitú odmenu. Samozrejme som bola vďačná a veľmi som ocenila pani, ktorá mi dala dvojité percentá vrátenia peňazí a reklamné darčeky, ale v mojom srdci som vedela, kto to zariadil! Tiež som vedela, kto zušľachtil môjho exmanžela a otočil jeho srdce, aby povedal, že sa ospravedlňuje.

Vzrušujúci prídavok tejto lekcie je to, že keď sme schopní konať a vhodne reagovať, čo má za následok hojnosť, môžeme byť sprostredkovateľmi Božieho dobra pre iných, ktorí sú v núdzi a úplne skrachovali. „Mnohí sa koria urodzenému (človekovi) a štedrému sú všetci veľmi oddaní.“ (Prís 19,4) Keď vyhľadávame a vyberáme si dávať štedro, potom môžeme ovplyvniť iných naším príkladom, hľadať a snažiť sa, aby Boh bol ich Záchranca, čo je evanjelizácia a svedectvo iným—všetko bez slov.

Toto je problém v dnešnom svete pokiaľ ide o našu kresťanskú neefektívnosť; zdá sa, že máme toho veľa, čo povedať, ale nepodložíme to spôsobom, ako konáme a reagujeme na iných, alebo ako sa vyrovnáme s našimi ťažkými situáciami. Toto nás robí potom Farizejkami. Taktiež sa to vysmieva Bohu a Jeho dobrote a výsledok je, že sme neefektívne v evanjelizácii a vedení iných, aby chceli Jeho spoznať. Ale na druhej strane, keď kráčame v tomto princípe a hoci sa v ňom trochu zamotáme, ako som sa zamotala ja, máme nádhernú príležitosť nechať naše svetlo svietiť a vytvoriť slanosť tak, že iní budú žízniť po Ňom! „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,16) Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. ( Mt 5, 13) Ak si pošliapaná, jednoducho to znamená, že už nie si viac slaná.

„Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. “ (Žalm 42,2) Kvôli môjmu spojeniu s mnohými z vás, ktoré ste tiež RMI partnerky, môj smäd po Bohu stále viac rastie každý jeden deň. Toto je ten istý efekt teba (ak si slaná), ktorý budeš mať na iných v tomto svete. Naše životy by mali žiariť radosťou, blahobytom a láskavosťou, ktorá je závidená všetkými, čo nás poznajú, alebo vedia o nás. Len vtedy môžeme odstúpiť a ukázať na náš skutočný Zdroj šťastia—Nášho Milovaného a Priateľa, nášho Pána a nebeského Manžela.

Táto Osoba je skutočná  iba  vtedy, keď Mu dovolíme byť skutočným v našich životoch, keď sa skutočne staneme Jeho nevestou. A ako Jeho nevesta budeš mať všetkého dosť. Toto je odkaz našich životov, našich pier a radosť v našich srdciach, ktorú musíme hovoriť tým, ako žijeme—tak, že On, náš Milovaný, je všetko, čo každá žena potrebuje. Nie je tu viac žiadna potreba behať za mužom, aby nás zásoboval, alebo  nás chránil. A nie len že sa naše potreby budú stretávať nad rámec toho, čo by sme mohli dúfať, žiadať a myslieť si, všetko to príde bez bolesti alebo hanby alebo odmietnutia. Wow!

 „A tomu, ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme.“ (Ef, 3, 20)

Láska, ktorú vidíš v televízii alebo vo filmoch, alebo o ktorej sa spieva v pesničkách, nie je skutočná. Je vymyslená kvôli nezmiernenej bolesti, hanbe a odmietnutiu. A žiaľ, nás ponecháva vo väčšom nedostatku a vo väčšej núdzi. Na rozdiel od lásky, ktorá nám je k dispozícii od nášho Milovníka, zdroja všetkej lásky, ktorá nemá bolestivý alebo nechcený vedľajší efekt – A tento Zdroj nikdy nekončí!

A ako je to s tebou? Stále zažívaš núdzu v tvojom živote? Potom je to len preto, lebo si nešla k správnemu Zdroju všetkého.

Zažívaš stále bolesť, hanbu, vinu, zavrhnutie a slzy? Potom, drahá moja, jednoducho Ho nemáš dostatočne. Pán ťa volá, aby si sa stala Jeho nevestou, nie Jeho manželkou. On ťa chce zahrnúť láskou, súcitom, láskavosťou a bezpečím z celého zranenia a všetkého, čo prináša zármutok. Jediné slzy, ktoré by si mala vyroniť sú tie, ktoré tečú, keď uvažuješ, aký dobrý je Boh a ako ťa požehnáva.  

Vezmi si dnes čas, práve teraz, aby si sa dostala bližšie a dôvernejšie k tvojmu požehnanému Manželovi. On iba čaká, aby ťa objal a zotrel každú jednu slzu a strach. Drahá nevesta, On ťa miluje!

Utíšenie Obáv 

V tejto a iných kapitolách, som spomenula, že môj exmanžel sa „stále pokúšal dostať naspäť ku mne“ a ja som cítila, že je potrebné podeliť sa o tento náhľad. Hoci ty alebo ja môžeme chcieť znovu obnovu môjho manželstva, Pán mi ukázal (znova a znova zakaždým, keď Ho žiadam o toto), že môj exmanžel a otec mojich detí potrebuje skutočný vzťah s Ním. Ako bývalý farár a človek dobre známy verejne, podobne ako mnohí, otvorene žije v neľutovaní hriechu kvôli svojmu oddelenému alebo nikdy založenému osobnému vzťahu s Pánom. A pri mnohých príležitostiach mi povedal, že Boh mu už nemôže znovu odpustiť, a preto od neho odišiel.

A aj keď ma niektorí budú súdiť, viem ku Komu si potrebujem byť istá, že so milá. Je to Ten, Koho nasledujem a počúvam pozdĺž tejto novej nikdy predtým neobjavenej cesty.

Boh dopustil moju novú cestu pre všetko naše dobro, pre moje deti, pre moje učenie a špeciálne pre môjho exmanžela— všetko preto, aby každý z nás Ho mohol nájsť, Jeho lásku a pochopili sme Ho viac. Ako u väčšiny z vás, až keď som všetko stratila, som zistila, čo som skutočne a úprimne potrebovala, čo bol Záchranca, a potom neskôr to, že sa stal mojím Pánom a ešte neskôr mojím Milovaným. Môžem odoprieť komukoľvek toto isté požehnanie? Nepotrebuje muž vzťah s Ním tiež? Nezaslúži si muž tiež spoznať Pána osobne? Je to iba o manželkiných potrebách alebo všetko o RMI a v čo veríme je cieľ spoločenstva? Pravda je, že cieľom RMI bolo vždy to isté, pomôcť každej jednej žene a mužovi spoznať Pána osobne.

Áno, Božia túžba je obnoviť, ale nie len manželstvo a rodiny. Je to obnova každého jedného z nás, zahrnutie Ním každej jednej ľudskej potreby, iba Ním.

„Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce.“ (Prís 21,1) a to znamená naše srdcia, ako ženy Ním môžeme byť tiež otočené. Takže manžel môže tiež povedať. „Priateľov aj rodinu si odohnal [Bože] odo mňa, len tma je mi dôverníkom.“ (Žalm 88, 19) Čo znamená, ak ktorýkoľvek človek, vrátane muža, sa neotočí k Nemu, potom oni tiež povedia, „Odohnal si mi [Bože] známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem  (Žalm 88, 8)

Skutočné nebezpečenstvo sa stáva vtedy, keď žena (alebo ktokoľvek) zatvrdí svoje srdcie tomu, čo ich On volá robiť. Ako služobníčka nikdy nemôžem zasahovať do toho, čo Boh robí v iných. Dúfam, že v Jeho procese zobratia ma na túto novú cestu, sa nikto nepokúsi prekážať mi, alebo ma súdiť. Nikdy by som nemala myslieť ani na milisekundu, že ja poznám Jeho plán, ktorý sa musí odohrať. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“ (Izaiáš, 55, 8-9) Namiesto toho, poviem ako Jób, „Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš, nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť. Hovoril som, lenže neuvážil som tie divy, čo chápať som nemohol. Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť, budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa. Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo. Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom”  (Jób 42,2-6).

Čo som sa naučila