Kto nájde svoj život, stratí ho,

a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

—Matthew 10:39

 

Odovzdanie je chodník k hojnému životu, a preto je to niečo, s čím zápasíme. Odovzdať jednoducho znamená, vzdať sa kontroly a ponechať náš osud v rukách niekoho iného. Pokiaľ si však ponecháme akúkoľvek kontrolu nad nejakou situáciou, strácame príležitosť skutočnej slobody, slobody, ktorá prináša oboje radosť a pokoj.

Prvý krát, keď odovzdáme naše „životy“ Pánovi a prijmeme Jeho plán spasenia, urobíme prvý krok. Každý z nás si môže pamätať tú slobodu a radosť a čo znamená: cítiť sa čistý, aké to je, keď nám je odpustené a keď prvý krát naša budúcnosť vyzerá jasno. Ale Boh nie je spokojný (vďaka Ježiš), nechať nás len tam. On nám hovorí, že nás chce priniesť od slávy k sláve (2 list Korinťanom 3,18).

Keď sa premiestnime od slávy k sláve, Jeho Svätý Duch nám pomaly začne ukazovať rôzne oblasti našich životov, ktoré potrebujú byť očistené. Napokon nás požiada odovzdať tie veci (alebo človeka) v našich životoch do Jeho milujúcich rúk—Jeho plán pre naše životy alebo „Tvoja vôľa nech sa stane.“ Normálne to začína so skúškou alebo pocitmi, ktoré nás premáhajú: jednoducho to nemôžeme urobiť alebo čeliť tomu viac. Potom skúsime urobiť ešte „jeden ďalší plán“ alebo zistíme, že sme opäť na mieste odovzdať sa.

“Abide in Me, and I in you. As the branch cannot bear fruit of itself unless it abides in the vine, so neither can you unless you abide in Me” (John 15:4).

„Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne (Ján 15,4).

Pán ma preniesol cez odovzdávanie sa toľkých vecí a ľudí v mojom živote, že človek by si myslel, že mi neostalo už nič viac na odovzdanie nášmu Spasiteľovi. Ale teraz verím (v dozretých 50 rokoch), že naše zoznamy sú bez konca a že ty a ja nikdy nedôjdeme na dno tejto nádoby.

Napríklad, keď som dosiahla 40 rokov, s narodením môjho posledného dieťaťa som zistila, že mám problém s váhou. Diéty, ktoré v minulosti vždy fungovali, sa už viac nedotkli „detského tuku“,  ktorý zostal po jeho narodení. Aby sa veci ešte viac komplikovali, moja rodina má už od dávna problémy so štítnou žľazou. Väčšina mojich súrodencov je na celoživotných liekoch a napriek tomu stále bojujú s váhou, ospalosťou, studenými rukami a nohami, čo všetko boli príznaky kričiace na mňa po poslednom pôrode, ale bolo to hlavne moje telo v zrkadle, ktoré si získalo moju pozornosť.

Boh sa nechystal nechať ma niesť tieto bremená, „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Matúš 11,30). A tak namiesto toho začal  láskavo „hromadiť bremená“, až kým boli pre mňa príliš ťažké niesť ich. Jeden deň som plakala k Pánovi a jednoducho som mu môj prípad s váhou dala. Od toho momentu (do dnešného dňa) som sa nikdy nevážila alebo nepozerala, čo som zjedla, ani som nehľadala lekársku pomoc kvôli mojim príznakom so štítnou žľazou, k čomu ma tlačili moji súrodenci.

Samozrejme, ak by ma Pán viedol na tento chodník hľadania pomoci, poslúchla by som. Nie je zlé hľadať pomoc od doktorov, ako to urobil Kráľ Asa: „V tridsiatom deviatom roku svojho kraľovania Asa ochorel na nohy. Jeho choroba bola veľmi ťažká, ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Pána, ale lekárov.“ (2 Kniha kroník 16,12) No, Boh iba chce, aby sme šli najskôr k NEMU a potom nás bude viesť na cestu k zdraviu, či je to prostredníctvom doktorov alebo nejakou inou cestou. Moja osobná mienka je, že to závisí od tvojej špeciálnej cesty a od toho, kde si v tvojej viere.

Je zaujímavé, že naša najtvrdšia výzva NIE je počiatočné odovzdanie sa, ale nasledujúce tri, štyri mesiace, keď sa pokúšame „niečo“ urobiť. Ak je to tvoja váha, ktorú si odovzdala, budeš si stále myslieť, že by si mala „pri najmenšom“ zmenšiť to, čo ješ, alebo piť viac vody, alebo pridať viac ovocia alebo zeleniny do tvojho menu. Možno by malo byť dôležité poctivé cvičenie. Ale, ak jednoducho odoláš každému pokušeniu, veľmi skoro to prevezme Duch Svätý. A počas tohto čakania tráv viac a viac času s Pánom a vždy, keď na to myslíš, pokračuj v odovzdávaní toho Jemu. A urob si láskavosť, odolávaj pokušeniu, aby si pomohla Bohu—Ja som tam bola a robila to a nefunguje to.   

Výsledok odovzdania mojej váhy bolo, že som nikdy viac nemusela mať diétu. Boh ma udržuje na váhe, akú by som mala mať a neprestal len tam. Moje deti, špeciálne moje dcéry, sú nadšené, že ma tiež udržiava v súčasnom trende oblečenia, aby ukázal Jeho slávu, nie silu mojej vôle. Sláva tohto všetkého v mojom živote je, že môžem využívať čas, ktorý by som normálne použila na premýšľanie a sústredenie sa na diéty (čo by som mala jesť, počítanie kalórií alebo uhľohydrátov, váženia sa, intenzívne cvičenie atď. atď.), na väčšie hľadanie Pána a som slobodnou stráviť viac času premýšľaním o Ňom! Tu je môj obľúbený verš, ktorý si recitujem v hlave a v srdci, ktorý sa na mňa nalepil: 

„. . . Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Matúš 6, 25,33).

Minulý rok, keď som riešila naše financie a všetky dlhy súvisiace s naším rozvodom (ako som sa zmienila v mnohých predošlých kapitolách), okamžite som bola premožená, tak som jednoducho presunula moje bremená na môjho Milovaného Manžela. Keď mi začal pomáhať a dávať mi múdrosť a vedomosť, ktoré mi chýbali, našla som seba samú, ako začínam premýšľať a plánovať—cítiť sa premožená a ustrašená, presne ako predtým. Znova a znova a znova som musela odovzdať a uznať, že: „a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo (Ján 1, 3)! Výsledok bol, že pokoj a radosť znova pretekali zakaždým, keď som odovzdala túto oblasť môjho života a moja jediná úloha zostala nepodľahnúť plánovaniu a premýšľaniu o tom.

„Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“ (Príslovia 3, 5-6).

Pravda je—myslenie a uvažovanie bude napokon viesť k obavám a strachu, ktoré vezmú čas a energiu preč zo súkromia s Pánom. Povedal mi často a znova, že On nepotrebuje manželku alebo pomocnicu—On je úplný. On túži po neveste, ktorá nie je vystresovaná a pohltená problémami.

Z mnohých vecí mám na Pánovi rada, že mi dobrotivo a láskyplne dal príliš veľa bremien—všetky v rovnakom čase počas minulého roka, aby som Mu ich všetky mohla dať a užívať si celý rok, ktorý som vnímala ako splnený sen medových týždňov. Mnohí nepoznajú alebo nerozumejú alebo nedokážu pochopiť nesmiernu lásku, ktorú má On pre nás. Odôvodňujú to tým, že keď sa niečo hrozné stane, alebo príliš veľa vecí sa stane naraz, Boh ich tresce alebo tu pre nich nie je—zvlášť, keď ich veci začnú premáhať a oni nedokážu vidieť cestu von. Ale, to je tak ďaleko od pravdy! Pravda je, že On nás miluje tak veľmi, že On nechce, aby sme bojovali, alebo niesli jednu malú vec, ktorá nás preváži nadol s bremenami alebo vecami. On vie, že pokiaľ to jednoducho nie je príliš ťažké niesť, nepoložíme to dole k Jeho nohám.

Ako som pripravovala a uvažovala som nad touto kapitolou, uvedomila som si, že som sa stala premožená s toľkými mnohými oblasťami môjho života, že som ani netušila, že som sa stále pokúšala držať  pohromade a robiť veci tak, aby sa stali podľa mňa. Prosím, pochop, že v každej oblasti môjho života, som hľadala Boha pre pomoc, ale v momente, keď sa moje obnovené manželstvo zrútilo, som si uvedomila, že som sa pokúšala (roky) naplniť, čo som chcela v mojom živote. Vždy som chcela byť jednoducho dobrá manželka, byť doma ako mama, ktorá vzdeláva svoje deti a jednoducho sa starať o náš dom. Úprimne povedaná pravda je, že som bola tak šťastná a spokojná byť doma, že keď som neodišla z domu celý týždeň, v skutočnosti vtedy som bola najšťastnejšia.

Potom, v jeden deň sa môj život za okamih zmenil. Nemala som na výber skutočne nič iné, len hľadať Pána úplne a odovzdať Mu moju budúcnosť. V priebehu okamihu som cestovala, čo som bola vystrašená robiť, pretože nemám rada stretávanie nových ľudí alebo cudzie prostredie. V priebehu okamihu som bola živiteľka a správkyňa mojej veľmi veľkej rodiny a za okamih som bola pastorka a administrátorka obrovského kostola a svetového televízneho spoločenstva. Ale, pozeraním nahor, do tváre môjho Milovaného, som bola schopná „všetko urobiť“ a robiť to s ľahkosťou, iba pretože som to úplne odovzdala Jemu. Namiesto mojich pokusov to bola Jeho sila, Jeho múdrosť poháňaná Jeho láskou, ktorou všetko vykonal.

Teraz je to deväť mesiacov, odkedy sa to celé stalo a ja som bola požiadaná čeliť inej oblasti môjho života, ktorú som zachovávala: domáca výučba—čo robiť so vzdelaním mojich najmladších detí. Kvôli môjmu celému cestovaniu, čo nie je možnosť (ak zotrvám v úlohe môjho manžela a v mojej súčasnej pozícii v kostole), spojené s príležitosťami, ktoré sa otvorili pre moje staršie deti, kvôli čomu mi nemôžu pomáhať viac v dome, moje mladšie deti často pracujú na ich vzdelávaní samé. Má to svoje výhody, ale bez nasledovania a najmenšieho sprevádzania, môžem vidieť, že nedostávajú vzdelanie, ktoré si zaslúžia. Vyjasnilo sa to iba pred týždňom a musím odovzdať túto oblasť môjho života Jemu, ale nie predtým, ako nepriateľ začal kričať do mojich uší, „čo si pomyslia ľudia, ak dám deti do verejnej školy!“ Potom mi pripomenul „hanbu, cez ktorú som práve prešla, keď sa každý dozvedel o našom rozvode. Určite toto spôsobí, že moje deti zamieria do verejnej školy“, vytrvalo tvrdil nepriateľ.

Pravda je, že Boh nič také nehovorí. Chce ma jednoducho oslobodiť a požiadal ma o odovzdanie inej oblasti môjho života—pripomínajúc mi, ako ťažko som sa pokúšala byť perfektnou manželkou, iba aby som videla koniec môjho manželstva. Tí istí ľudia, ktorí sú ako priatelia Jóba, si mysleli alebo mi povedali, že som zlyhala nasledovaním princípov Múdrej Ženy a určite by mali zaujímavý deň, keby zistili, že moje deti začali chodiť do verejnej školy.

Avšak tam to bolo, ten tichý, jemný hlas, ktorý mi pripomenul, ako ma preniesol cez veľmi ťažké situácie a zničujúci čas môjho nedávneho rozvodu a koľko RADOSTI som mala, číru radosť, o ktorej som nikdy nesnívala, bola možná. Pripomenul mi, že táto radosť prišla, keď som sa pohla voči môjmu strachu namiesto stiahnutia sa a že moja povesť bola znova v Jeho rukách.

Keď sa pozerám spätne, ako som prvý krát začala cestovať, chcela som sa tak veľmi stiahnuť a skryť; ale namiesto toho som sa posunula voči môjmu strachu a vtedy začali padať reťaze, ktoré ma zväzovali. Nespadli dole všetky naraz, ale ako som sa odovzdávala, radšej ako sa to pokúšala prekonať, jedna po druhej spadli. Biblia hovorí, že sme víťazi, ale nie pretože máme schopnosť víťaziť v nás. Namiesto toho je Pán ten, kto nás robí víťazmi, keď položíme našu vieru v Neho.

„Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1 Jánov list 5, 4).

Financie ma tiež premohli a spôsobili mi strach. Ale, ako som sa hýbala voči tomuto strachu a rozhodla sa DAŤ, keď mi On poskytol príležitosť, Pán verne začal preberať veci na seba a ja viem, že budem vonku z dlhov nadprirodzene skoro.

Dnes som v mojom živote na mieste (konečne), kde som presvedčená (kvôli dôkazu Jeho lásky v mojom živote), že všetko, čo ma On zavolá urobiť alebo ísť cez to, napokon bude viesť k slobode a požehnaniu! Všetko, čo musím urobiť, je čakať na Neho, aby sa On preukázal.

Dovoľ mi byť úplne jasnou. Deň nejde tak, aby som si nemyslela, že nemusím robiť niektorý druh plánu, aby som dala teraz mojim deťom lepšie vzdelanie, alebo aby som nepremýšľala, ako môžem pomôcť nášmu rozpočtu, kalkuláciám a znázorňovaniu dostať sa z finančného chaosu, v ktorom som. Ale, chválou Pána som odolná a zanechávam priestor pre Boha, aby sa ukázala Jeho sláva. Potrebujem byť iba pokojná (v mysli, tele a duchu) a vedieť, že On je Boh.

Drahá čitateľka, nezáleží s akou oblasťou života teraz bojuješ, namiesto držania sa jej, odovzdaj ju Pánovi. Nepoužívaj svoju silu alebo akékoľvek prirodzené schopnosti zvládnuť to, alebo vyriešiť to (a pre Božie záujmy nehľadaj pomoc vonku). Namiesto toho si uvedom, aká pravdivá je táto pasáž a premýšľaj nad tým.

„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15,1-5).

Odovzdaj dnes Pánovi čokoľvek ťa premohlo, v túto chvíľu, aby ti mohol dať viac hojného života, o akom si kedykoľvek snívala.

Čo som sa naučila