Dávajte a dajú vám:

mieru dobrú, natlačenú, natrasenú,

vrchovatú vám dajú do lona.

Lebo akou mierou budete merať vy,

takou sa nameria aj vám.

—Lukáš 6,38

 

Pri tejto konkrétnej kapitole ma nenapadlo hneď, ako ju mám nazvať. Namiesto toho som mala mnoho nadpisov, ktoré som chcela použiť. Odkaz dávania je jeden, ktorý bol veľmi zneužitý, čo viedlo k tomu, že sa jeho princíp strašne zanedbal. Dôsledok zneužitia dávania, po ktorom nasledovalo zanedbanie odkazu dávania, spôsobilo, že kresťanské komunity sa nepodobajú viac „Božím deťom“—ale namiesto toho vyzeráme ako siroty.

Tu je zopár mojich nadpisov:

Dávanie—Chodník Z Chudoby

Dávaj, Keď Si V Núdzi

Tak, ako pri každom princípe, ktorý sme sa doteraz naučili, dávanie je úplný opak toho, čo príde prirodzene. Keď sme v núdzi, dávanie je určite posledná vec, ktorú chceme robiť. Nie som iná ako vy. Moje telo chce kontrolovať môj život tak, ako tvoje telo ovláda tvoj život. Ako nasledovatelia Pána (čo byť Kresťanom znamená), všetci sa usilujeme zlomiť naše telesné spôsoby a žiť hojný život, čo znamená, žiť Božie princípy cez vedenie Ducha Svätého a používať jeho milosť v rôznych ťažkých situáciách.

Byť nasledovateľ znamená zomrieť telu a kráčať vo viere, ktorá je vždy neviditeľná.

Ak si videla všetky Erininé videá, možno si pamätáš jej rozprávanie o žití „nie náhľadom.“ A ako ja si sa naučila, že Boh nás v skutočnosti nastavil na miesto núdze, aby nám požehnal. Toto je styčný bod našej núdze, keď náš osud alebo požehnanie stojí pred nami a je na nás, čo si vyberieme. Naše telo nás chce ťahať späť a hľadať iný zdroj naplnenia potrieb v našom živote. No, ako veriaci sme požiadaní namiesto toho kráčať v našej viere, hoci nemôžeme vidieť, čo je vpredu. Je to naša viera v Pána, ktorá nás tlačí vpred.

Pre tie, ktoré nevideli tieto videá, dovoľte mi povedať, že Pán ma postavil do veľmi, veľmi hrozivej pozície. Jedno skoré ráno som šla do mojej internetovej banky vytlačiť stav účtu môjho súkromného účtu a cirkevného účtu. Bilancia ma veľmi prekvapila, lebo ani na jednom účte nezostalo NIČ. Počas kurzu „najťažšieho roka môjho života“ mnohí cirkevní členovia odišli, keď zistili o nevere môjho manžela: najskôr to boli naši starší členovia, potom muž (ktorý bol náš najväčší sponzor) a neskôr tí, ktorí ostali, začali zažívať finančné ťažkosti, takže prestali odovzdávať desiatky alebo prispievať na kostol. Dovoľ sa mi tu na chvíľu zastaviť a podeliť sa s tebou o jeden princíp, ktorý doslova zmení tvoj život.

Keď sa zdá, že ti nezostalo nič, musíš dať, aby si dostala. Ak zlyháš v dávaní, zostaneš neuspokojená.  

„Niekto rozhadzuje a mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná zbohatne, ten však, kto preklína, aj sám bude prekliaty.“ (Príslovie 11, 24-25)

Odkaz Biblie to dáva do tohto spôsobu: „Svet veľkorysých sa zväčšuje a zväčšuje; svet lakomých sa zmenšuje a zmenšuje. Ten, ktorý žehná iným, je hojne požehnaný; tým, ktorí pomáhajú iným, bude poskytnutá pomoc.“

V to ráno som čelila úplnému zničeniu. Mesiace som sledovala našich členov cirkvi, ako si obnovovali svoje osobné profily (ktoré prichádzali do nášho kancelárskeho mailu) a ako nedávali znova a znova a znova. Na vrchu toho všetkého som cítila vedenie (pretože to bolo v mojom srdci ROKY), dať našim budúcim členom cirkvi požadované knihy na čítanie on-line zadarmo, radšej ako požadovať, aby si ich kúpili z našej cirkevnej knižnice. Naše kníhkupectvo dalo tieto knihy na predaj a výsledkom bolo, že veľa našich cirkevných zamestnancov išlo na polovičný pracovný úväzok, pretože tam nebolo viac práce na plný pracovný pomer.

Keby som nežila život v rýchlom pruhu (ktorý je ako Nemecká diaľnica),

mohla som sledovať, ako naše financie špirálovito klesajú, ale bola som príliš zaneprázdnená nájsť si čas a všimnúť si to—až do toho rána. To ráno bolo ako sprcha studenej vody do mojej tváre. Pán mi povedal už mesiace skorej o nejakých týchto zmenách, ale bolo to v čase, keď som bola finančne viac než dobre. Boh úmyselne čakal, kým som mohla jasne vidieť, že som šla na dno, aby ma požiadal dať.

„Keď teda počul, že je chorý [Lazár], zostal ešte dva dni na mieste, kde bol . . . Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe” (Ján 11, 6,17).

Pán ma nastavil na obrovské požehnanie a na to, že Jeho Otec bude oslávený. Ale aby sa tak stalo, viedol ma k jednej bráne, ktorá je úzka a ťažko ju nájsť. „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Matúš 7, 13-14)

Pán mi povedal v to ráno hneď potom, ako som povedala, že mi nič neostalo, že chce, aby som išla do nášho on-line cirkevného obchodu a dala som zľavu na všetky knihy, videá a zvukové nahrávky, ale tam to neskončilo. Keď som to dokončila, kázal mi nastaviť pre našich cirkevných vodcov 50% zľavu navyše od 20%, ktoré sme dávali našim cirkevným členom roky.

Pozerajúc na tieto fakty, tento pohyb by viedol náš kostol ku zrúteniu, ale aké možnosti som v skutočnosti mala? Pán ma naučil za tie roky veriť Mu, Jemu samému. Už sa mi nepozdávalo, že by som mohla vymýšľať iný plán a skutočne som bola príliš hlboko, neskúšať niečo tak hlúpe. Boh mi dal do môjho srdca ešte väčšiu vášeň dať, ktorá sa dostala priamo (alebo mala by som povedať „pretekala priamo“) z Jeho srdca dávania do môjho.

V priebehu kurzu minulý rok mi Pán dával tak veľa: lásku, súcit, pokoj, radosť, trpezlivosť, dobrotu a ten list pokračuje ďalej a ďalej. Výsledok toho bol, že všetko, čo som chcela, bolo dávať: dávať môj čas, dávať moje pretekanie láskou, rozdať všetko, čo bolo slobodne dané mne! Toľkokrát som sa ocitla na konci všetkých mojich zdrojov, iba byť daná na miesto, kde ma Boh žiada rozdať môj nedostatok a keď som tak urobila—znova som pretekala!

Dovoľ mi podeliť sa o pár príkladov, ktoré nezahŕňajú finančné dávanie, aby si videla, že dávanie počas núdze, je princíp na nasledovanie, nie zákon, ktorý musíme dodržiavať, alebo sa cítiť ním utláčané.

Prvý, ktorý mi Pán priniesol na mysel, bol na mojej prvej, veľmi dlhej túre stretnutí našich členov. Bola som práve v polovici (lietania do 14 miest za 16 dní) a bola som vyčerpaná! Nemala som predstavu, ako to zvládnem. Tak som vstúpila do mojej izby rozprávať sa o tom s Pánom. Kým som bola na mojom dne, Pán ma podnietil ísť dole a požehnať mojej nádhernej hosteske so šampónom a mejkapom „po záruke.“ Keď som sa chcela stiahnuť, prišla mi „príležitosť“ dať .

V tú noc som nešla do postele skoro, ako zvyčajne chodievam, ale keď som sa zobudila, mala som viac energie a nadšenia, ako keď som začala môj výlet! Namiesto toho, aby som si uschovala energiu, ktorá mi ostala, som dala nepatrný kúsok energie, ktorý mi ostal a výsledok nebol nič iné ako zázrak.

Ďalšia príležitosť, ktorá ma napadla, sa stala, keď som prišla na pokraj samej seba (a mojej sily). Vyskytlo sa to niekoľko mesiacov po mojom rozvode, keď si bytie „slobodnou matkou“ opäť zobralo svoju daň. Práve som prevzala pozíciu môjho BM v našom kostole (inú než kázanie), aby náš príjem ako kňaza mohol pokračovať. A tak, navyše od mojej vlastnej pozície v našom kostole, čo bolo vedenie tisíciek žien, som musela prevziať ďalšie povinnosti v kostole a v našom dome. Ako prídavok som začala cestovať dva týždne každý mesiac, aby mi to pomohlo zotaviť sa z nášho cudzoložného škandálu, keď sme stratili veľa našich televíznych divákov a členov. Moje deti stále bojovali s ich vlastnou stratou, tak keď som bola doma, musela som to prevziať na mňa samú (spoliehajúc sa na Božiu silu, samozrejme). Moje deti zvykli za mňa prebrať mnohé úlohy, ako celé varenie.

V tie dni sa zdalo, že moja sila vypršala. Iba som sedela na stole môjho BM v našej domácej kancelárii zvedavá, ako to všetko urobím, keď Boh priniesol „príležitosť“ prekonať vyčerpanie dávaním, aby mi požehnal.

Najskôr prišiel email od môjho brata, ktorý žije v zahraničí. Napísal mi, že „šiel do toho a zakúpil let pre moju neter“ (ktorá mala 16 rokov), aby prišla s nami žiť. Ohromená som tam iba sedela (pretože som mu napísala, že NEmôže prísť a potom neskôr som zistila, že som to poslala na zlú emailovú adresu). O malú chvíľu vošiel môj syn a povedal mi, že jeho priateľ bol vyhodený z jeho domu a či by mohol žiť s nami. Nebola to len ďalšia postava v našom dome—tento chlapec bol obrovský a jedol veľmi veľa!

Ani o desať minút neskôr prišla do vnútra moja dcéra spýtať sa, čo má robiť. Zdalo sa, že jej priateľka bola vymknutá z jej domu, jej mama bola na týždennej konferencii a ona nevedela, ako jej má pomôcť.

V tomto bode chce naše telo kričať a bežať preč, ale hlboko v našej duši, ak nájdeme ten pokoj v našich srdciach, môžeme nepatrne počuť Pána lákajúc nás Jeho láskou, žiadajúc nás dať. Hojnosť Jeho lásky „nás nastavila,“ aby sme žehnali iným a nenechali si to pre nás samých.

  • Nie je to tak, kým nie sme zatlačení oproti Červenému Moru, kde sa voda rozdelí, aby sme mohli cez neho kráčať (nehovoriac, že naši nepriatelia sa utopia).

 

  • Nie je to tak dovtedy, kým nebude žiadne víno na svadobnej hostine, kým bude prvý zázrak v našich životoch vykonaný.

 

  • Nie je to tak, kým nebudeme mať posledné jedlo s naším jediným dieťaťom, keď prorok príde a požiada nás upiecť koláč, tak aby naša kuchyňa bola naplnená olejom na zaplatenie našich dlhov a aby sme boli prosperujúci (čítaj 1 kniha Kráľov 17, 8-16)

 

Keďže poznám Boha a poznám Jeho princípy a tiež poznám Pánovu nekonečnú lásku ku mne, bez najmenšieho sklonu, že by to viedlo k nadbytku sily, radostne som súhlasila, aby moja neter prišla k nám bývať, taktiež mladý muž sa presťahoval na dolné poschodie s našimi chlapcami a tiež priateľka mojej dcéry, bývala spolu s mojou dcérou na poschodí. Výsledok toho bolo nájdenie nekonečnej energie super nabitej Duchom Svätým! Bola som schopná vziať na seba viac ako kedykoľvek predtým. Namiesto bojovania so syndrómom „chúďatko ja, ako to urobím“, som bola schopná bojovať proti tomu s ľahkosťou. Radšej ako bojovanie, keďže som sa tak cítila, som cez všetko plachtila s neobmedzenou energiou a radosťou v mojom srdci a chválou na mojich perách. Všetko, čo som mohla vidieť, bola Božia ruka a Jeho obkolesujúce ma zásoby, nie nedostatok, ktorý sa kedysi nado mnou týčil.

A dámy, neskončilo to s fyzickým nadbytkom. Nadbytok je tiež to, kde som teraz finančne, nie ochudobnená, ako som bola to ráno, keď som sa pozrela na bankovú bilanciu. Iba po niekoľkých minútach som poslúchla  a otvorila môj dom 3 mladým ľuďom. Možnosť dostať sa z nášho dlhu, doslova prišla do mojich dverí. „Nedostatok“ na našom bankovom účte skončil v neuveriteľnom požehnaní, aké som kedy videla, ale nie skôr ako mi Pán ukázal iné miesto, kde som musela rozdávať z môjho nedostatku.

Neskôr, v ten istý deň, ako som povedala, že nemám nič na bankovom účte, Pán mi kázal vyzdvihnúť uzavreté objednávky pre našu cirkevnú knižnicu, čo boli väčšina nové biblie. Okamžite, ako mladý muž naložil všetky škatule do môjho auta, Pán mi povedal, že chce, aby som všetko rozdala a neúčtovala nič, ani pokrytie našich nákladov. Namiesto toho chcel, aby som ich zasiala do životov bezdomovcov v lokálnom útulku a vysvetlil mi celý plán počas jazdy späť do kostola. Všetky z týchto „príležitostí“ ma viedli k naplneniu mojej obrovskej finančnej potreby, ale nie predtým ako mi Boh umožnil finančné „príležitosti“ dávania. Výsledok bol okamžitý—ten istý večer som otvorila môj počítač a na môj mail prišlo obrovské darovanie, čo bol najväčší jednorazový príspevok, ktorý sme v našom kostole dostali!!

Keby som neposlúchla každú jednu „príležitosť“, ktorú mi Pán naskytol, nebola by som otvorená dostať obrovské požehnanie, ktoré som ja a náš kostol v ten deň dostali. Tu je princíp k hojnosti:

Väčšie krízy núdze budú vyžadovať väčšiu poslušnosť, čo vyústi do väčšieho požehnania, ktoré bude pretekať—utlačené nadol, utrasené spolu a pretekajúce cez.

A preto, ak sú tvoje ruky zaťažené nosením príležitostí patriacich iným, keď ťa požiada dať—tvoje ruky nebudú otvorené dostať, čo ti On naplánoval dať.

Toľko žien chce mať požehnanie ako toto v ich životoch, ale nechcú dať najmenšiu vec, ktorú musia dať, aby dostali. Začni dávať, čo máš, keď vidíš, že Pán ti dal príležitosť urobiť tak.

Jeden kľúčový princíp, ktorý musíme mať na mysli, ale nie do tej miery, že nás uväzní a budeme sa báť odvážne kráčať s Pánom v oblasti dávania, je, že náš nepriateľ sa tiež rád preoblieka, aby nás dostal z cesty. Koľkokrát som videla ženy doslova „hádzať sa z útesu“, aby našli samé seba v neporiadku pre každého, kto bol svedkom vysmievajúc sa ich „viere“? Boh nás nežiada robiť šialené veci (pamätaj, nepriateľ má tiež hlas), hoci sa niečo z toho, čo robíme, zdá byť šialené. Tak ako budeme poznať rozdiel?

Samozrejme, že poznanie Božieho hlasu je kľúč a to sa deje práve v jeho prítomnosti a keď Ho necháš hovoriť k tebe každé ráno a počas celého dňa. Je to rozdiel ako čítanie Biblie—ale čítanie Jeho Slova je to, kde musíš začať. Poznanie Jeho princípov ťa bude chrániť od zablúdenia, pretože Jeho Slovo ti dá múdrosť a dá ti vedieť, čo ťa povolal urobiť. Nakoniec to znamená len ticho sedieť a počúvať ten tichý, jemný hlas, takže môžeš rozpoznať Jeho hlas spomedzi všetkých ostatných.

Toto tiež zahŕňa nepýtať sa, alebo nepočúvať každého názor o tom, čo by si mala robiť. Aj keď si nebudeš „pýtať“ radu, budeš dostávať rady, ak všetkým povieš (alebo hoci iba niekoľkým alebo niekedy iba jednému človeku), čo sa deje v tvojom živote. Toto je vtedy, keď tento „jemný a TICHÝ duch“ musí začať akciu. Buď ticho o tom, čo sa deje v tvojom živote a namiesto toho sa rozprávaj s Pánom—vypni si telefón, aby si spoznala Jeho hlas nad všetkými inými.

Po druhé, som zistila, že nepriateľ ma rád dostane preč z mojej cesty kŕmením ma „samo spravodlivým telom.“ On ma rád nadchne, že si môžem predstaviť skvelé svedectvo, o ktoré sa budem môcť deliť, ak urobím to alebo tamto! Ak je toto tvoja motivácia, potom to znamená, že hádžeš samu seba z útesu, iba aby si zo seba urobila hlupáka, keď sa veci otočia nesprávne.

Iný zlý motív je, keď niektoré ženy konajú škandálne, aby dokázali niekomu inému ako Pánovi, ako veľmi sa starajú, alebo si želajú dokázať ich lásku—špeciálne manželom alebo BM. Ak je toto tvoja motivácia, potom si stále v modlárstve dávaním tvojho manžela (alebo niekoho iného a ich názory alebo ich lásku) pred Pána.  

Z väčšej časti robiť to, čo ťa Boh volá robiť, znamená 1) kráčanie v jednom z Božích princípov, ako dávanie 2) bude to niečo, za čo ťa nebude nikto chváliť 3) a bude to svedectvo, o ktoré by si sa radšej nedelila s väčšinou ľudí, ktorých poznáš, pretože oni „nebudú rozumieť“ a pravdepodobne si budú myslieť, že si sa zbláznila.

Tu je iná deštruktívna motivácia: „Ak dám $$$ do RMI, moje manželstvo bude obnovené.“ Drahá, Boh neberie úplatky a RMI nikdy nepýtalo odo mňa alebo od teba peniaze. Zvyčajne, keď ťa Pán volá dať (alebo poslúchať iným spôsobom), nemáš na mysli konkrétnu odmenu. Jednoducho si sa rozhodla dať, keď si požiadaná alebo poslúchaš, keď je povedané.

Rada by som to ukončila s niekoľkými ďalšími svedectvami, pretože Boh povedal, že budeme schopní prekonať hriešnych s Jeho drahocennou krvou A slovom nášho svedectva (čítaj Zjavenie 12, 11).

Prvý skutočný finančný test sa mi stal ihneď po mojom rozvode, keď som prvý krát za 16 rokov, mala na starosti rodinné financie. Môj manžel mi nechal celý náš dlh a bol neústupný, že nebude platiť ani podporu na deti. Keď som sa pozrela na VŠETKY účty, bola som premožená. Tak som šla k Pánovi, spýtať sa Ho, kde mám začať. Okamžite mi priniesol na myseľ našu zálohu na kostolnú budovu. My ako pár sme mali zálohu $10,000 na zaplatenie do 2 rokov; teraz tam bolo menej iba o 2 mesiace a $7,000 zostalo na zaplatenie. Pán mi povedal, že mám začať tam.  

Pamätáš, ako som povedala, že mám stále spôsob, ako sa nedeliť s tým, čo robím, alebo čo robiť s inými? Neviem povedať, koľkokrát sa ma ľudia snažili zastaviť od robenia toho, čo by som skutočne nemohla urobiť bez Božej pomoci. Tak som sa jednoducho pokúsila vysvetliť, že nemám tie peniaze. Ale vedela som, keďže som kráčala vpred so správnym srdcom, že On by urobil cestu, ak bol toto Jeho plán. Prekvapujúco, Boh mi ukázal cestu a iba o dve hodiny neskôr ako som dala $7,000 dolárový šek ako milordar, som získala $10,000 (celú zálohu) späť!

Moje úvodné svedectvo, keď som nemala nič na bankovom účte, neskôr viedlo k neuveriteľnému preplateniu opcie, čo znamenalo žiaden iný dlh, okrem platieb za dom (aj moje auto bolo vyplatené) a ďalší šek, ktorý mi napísali televízni členovia, aby mi povedali, že pre moje spoločenstvo žien príde takmer $15,000.

Pamätaj, že toto sa stalo iba potom, ako som videla v to isté ráno, čo znamená byť vyčerpaný, keď som mala platiť účty. Videla som deň po dni „nedávajúce“ aktualizácie profilov od našich členov, ako som videla pokles on-line predaja knižiek a videí, ale v porovnaní s Božími prísľubmi, dôverovať Mu, som bola schopná poslúchnuť zakaždým, keď ma požiadal dať, hoci som bola aj v núdzi, čo mi umožnilo silno rásť vo viere a nakoniec v dávaní slávy Bohu!

„A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil.“ (Rimanom 4,19-21)

Dovoľ mi uzavrieť týmto. Nezaslúžila som si žiadne potľapkanie „oh ty malej viery,“ ale s vierou ako horčičné zrnko som videla, že sa vrchy finančného nedostatku potopili do mora.

Drahá čitateľka, rozsievaj horčičné semienka viery, ako ťa vedie Pán. Striehni na tie „príležitosti“ dať, keď čelíš „nedostatku“, vediac, drahá moja, že Boh sa chystá otvoriť Červené more—takže si zbaľ veci, pretože ty budeš kráčať cez to more po suchej pevnine zatiaľ, čo voda pohltí a utopí tvojich nepriateľov!

Čo som sa naučila