Priateľka Sue

Článok napísaný pre Guidepost magazín
od Erin Thiele

Zažili sme nádhernú večeru nášho výročia. S párom, s ktorým sme boli, sme mali veľa spoločného. Na tento večer si spomínam, že som sa nechcela zobudiť. Nepamätám si, že by som kedy bola taká šťastná.

Pohla som nohou cez posteľ, aby som sa dotkla manželovej nohy a potom som natiahla ruku cez posteľ. Jednoducho som si myslela "Musel sa už zobudiť a tak skoro."

Keď som počula, že sa otvorili dvere na spálni, videla som manžela, ako stojí vo dverách a v rukách zvieral jeho kufor.

"Kam ideš?" spýtala som sa prekvapene. "Idem do Orlanda" Dave* odpovedal chladne. "A keď sa vrátim, presťahujem sa do vlastného bytu." S týmto sa otočil a odišiel.

Tento šok ma zasiahol. Išla mi prasknúť hlava. Moja viera v naše manželstvo bola taká veľká, čo sa stalo? Prečo tá náhla zmena?

Sedemnásť mesiacov som jazdila na dráhe, ktorá sa začala, keď som zistila o druhej žene. Všetko, čo som vedela bolo, že chcem z toho von.

Počas prvých mesiacov nášho odlúčenia, čím viac som skúšala niečo robiť, tým viac sa zdalo, že sa veci iba zhoršujú. Stále som bola v Biblii, lebo som sa pokúšala nájsť pokoj a útočisko. A vtedy som objavila verše o svárlivej žene. Keď som si o nej prečítala, bez pochyby som vedela, že ja som svárlivá žena, o ktorej sa hovorí v Prísloví. A tak prečo by ma Dave nechcel opustiť a žiť na pustatine, alebo žiť v kútiku na streche? Keby som mala trochu viac času, aby som sa zmenila, čas na znovu utriedenie vecí, no čas nebol. Už bol preč. Vážne som sa modlila k Bohu, aby mi pomohol.

O rok neskôr, keď bol Dave stále preč, začala som panikáriť. Rozhodla som sa pomôcť Bohu. Vynašla som plán a povedala som o ňom Bohu. Povedala som Mu, že všetko, čo budem musieť urobiť bolo zostať tehotná počas Daveovej Vianočnej návštevy. Dave miloval deti a rozhodne sa potom ku mne vráti. Všetko išlo tak, ako som si naplánovala. Keď sa dozvedel o mojom tehotenstve, vrátil sa naspäť domov. No to, čo som nenaplánovala, bol potrat. V ten deň, keď sa vrátil, začala som dieťa strácať. Môj plán zlyhal. Bol doma, no bol vzdialený, okrem večera nášho výročia. V tú noc som bola nádherne šťastná, plná nádeje.

Keď som konečne vstala z postele, naše štyri deti stále spali. Išla som dolu schodmi a pozerala von oknom na zahmlené polia za našim domom. Cez moje slzy som hovorila, "Bože, Ty si povedal, že Tebe nič nieje nemožné, povedal si, že ak mám vieru, môžem pohnúť vrchom, povedal si, že mi nikdy nedáš viac, ako som schopná uniesť’!”

V to ráno, keď som čítala moju Bibliu, uvedomila som si rozdielne udalosti, keď niektoré charaktery z Biblie prešli cez tvrdú situáciu s pomocou druhých. Apoštol Pavol potreboval pomoc vo väzení, kráľ Dávid a Jonatán, dokonca aj Ježiš hľadal svojich sedem apoštolov, aby Ho sprevádzali na ceste do Jeruzalemu. Sklonila som hlavu a modlila sa, "Pane, keď dnes ráno Dave odišiel, ako málo viery mi zostalo. Prosím, pošli mi niekoho, hocikoho, kto mi pomôže prejsť cez túto situáciu. Niekoho, kto si nemyslí, že to, čo robím, je šialené."

Moja myseľ poskočila, keď som po prvý krát začala veriť, že Boh chcel obnoviť moje manželstvo. Každý, s kým som sa rozprávala, mi povedal tú istú vec, "Erin, je to beznádejné. Je to vôľa Deva, že ťa chce opustiť. Dave je šťastný. Pohni sa so svojim životom." Niektorí mi dokonca dali návrhy, aby som zaujala jeho pozornosť. Všetko sa skončilo katastrofou. No niekde hlboko v mojom vnútri bola malá iskierka nádeje—možno mi Boh niekoho pošle, kto mi pomôže.

O pár dní neskôr, keď som žehlila, mi prišla na myseľ tvár jednej ženy. Bola to žena, ktorú som nikdy nestretla. Navštevovala štúdium Biblie, ktorého som sa aj ja zúčastňovala. Namiesto toho, aby som čakala do nasledujúceho rána, zavolala som mojej učiteľke a vypýtala som si jej telefónne číslo. Povedala, že sa volá "Sue" a povedala, že tiež volala kvôli môjmu telefónnemu číslu.

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, keď som vytočila jej číslo. Čo poviem? Ako mám priviesť túto tému? Keď odpovedala, jednoducho som sa jej spýtala, či pôjde so mnou na večeru nasledujúci večer.

Sedeli sme cez stôl a ja som začala, "Sue, verím, že prechádzame cez rovnakú situáciu v našich životoch." Začala som jej rozprávať, ako ma opustil manžel a o mojej modlitbe za niekoho, kto by mi pomohol. Usmiala sa, no ticho sedela. Čudovala som sa, či som urobila obrovskú a trápnu chybu. No nakoniec prehovorila. "Erin, môj manžel ma opustil pred piatimi rokmi. Žije v inom štáte a verím, že žije s inou ženou. Verím, že je stále nádej, no začínam sa cítiť slabá. Minulý týždeň sa vydala moja dcéra a manžel prišiel na svadbu. Počas blahoželania sa ku mne nahol a potichu ma požiadal o rozvod. Povedala som mu, že je pre mňa ťažké na to myslieť, a či si o tom môžeme pohovoriť neskoršie." V ten večer som sa tiež modlila za niekoho, kto by mi pomohol.

V ten večer sme v reštaurácii strávili hodiny rozhovorom o tom, cez čo nás Pán previedol a porovnávali sme si zážitky. Tá podoba v našich situáciach bola neuveriteľná. V ten večer sme sa obe cítili povzbudené a naplánovali sme si stretnutie na nasledujúci týždeň v rýchlom občerstvení.

Od toho večera sme sa spoločne stretávali každý piatok večer a to bol maják môjho týždňa. Priniesli sme si Biblie, ktoré sme mali a prechádzali sme cez Písmo, aby sme našli odpovede na všetky naše problémy a toľké otázky.

Prešiel mesiac našich piatkových stretnutí, keď mi Dave zavolal a povedal, že príde v piatok namiesto soboty. Zasiahlo ma to nepripravenú a moje srdce sa potápalo. Čas strávený so Sue a našimi Bibliami mi prinášalo pokoj. Keď som okamžite neodpovedala, potom som vykoktala, "Oh, dobre," spôsobilo to, že Dave bol podozrievavý.

Obyčajne, keď už deti boli v posteli, Dave rýchlo odchádzal naspäť k žene, s ktorou žil. No v túto noc namiesto toho, aby odišiel, konfrontoval ma a povedal, že vie, že sa s niekym stretávam! Preto som váhala, keď chcel prísť v piatok večer. Povedal mi, že ani rovnako nevyzerám—že moja tvár žiari. Dave povedal, že vidí, že som zamilovaná. 

Chvíľu trvalo, kým som niečo povedala a to spôsobilo, že nikdy úprimne neveril môjmu vysvetleniu. "Lásku," ktorú videl, nebola pre žiadneho iného človeka, iba pre Pána, ku komu sme sa obe so Sue obrátili o pomoc počas našich týždňov. Nielenže sme sa vylievali nad Bibliou a viac sme sa netrápili nad našimi manželmi tak, ako kedysi. Namiesto toho sme si rozprávali, aký je Pán reálny v našich životoch, porovnávali poznatky a uvedomili si, že tá potreba po našich manželoch už neexistovala. Už sme viac neboli zúfalé kvôli našim manželom, našli sme lásku ktorá naozaj "vyháňala všetok strach."

Keď som napokon odpovedala, bolo to s miernym smiechom, "Nestretávam sa s mužom počas piatkových večerov" povedala som s úškrnom, "Stretla som priateľku, jej meno je Sue." Okamžite som videla žiarlivosť, čo bolo veľmi zvláštne, lebo odkedy priznal pravdu o druhej žene, s ktorou bol zapletený a s ktorou teraz žil, nespočetne veľa krát mi povedal, aby som sa pohla v živote a dokonca, aby som si "niekoho našla." Ak úprimne chcel, aby som sa pohla ďalej a niekoho si našla, prečo ma potom spovedal? Prečo jednoducho nevydýchol znak úľavy?

To, že som sa nahlas zasmiala, nepomohlo presvedčiť Dave, že sa nestretávam s mužom. To, čo povedal a čo ma pošteklilo, bolo, "Oh iste! Muž menom Sue, máš na mysli!!"—poukazoval na kántriovú pieseň.

Päť mesiacov po našom prvom stretnutí so Sue, zavolala mi v piatok poobede. "Erin, dnes večer sa s tebou nemôžem stretnúť." Moje srdce kleslo. Potom povedala, "Erin, môj manžel sa vrátil naspäť!" Moje nadšenie z týchto slov bolo neopísateľné! Stali sme sa blízkymi priateľkami a preto to pre mňa znamenalo to isté, akoby sa to stalo mne.

Nasledujúci týždeň som sa stretla s manželom Sue na konferencii, ktorú sme si naplánovali, že sa na nej zúčastníme. Väčšinu času počas tohoto stretnutia som pozorovala týchto dvoch, ako spolu sedia, držia sa za ruky–sú šťastní. Po stretnutí prišli ku mne a ja som sa stretla so Sue manželom po prvý krát. Intenzívne na mňa hľadel a povedal, "Erin, chcem ti povedať, že napriek tomu, že tvoj manžel povedal, že ťa viac nemiluje, miluje ťa. A ak sa k nemu správaš aspoň z polovice tak láskavo ako sa Sue správa ku mne, s láskou, napriek tomu, že som sa k nej hrozne zachoval; potom sa vráti. Nevzdaj sa."

Pozerať sa na zázrak Sue spolu s povzbudením od jej manžela, to ma prenieslo počas mojich najtmavších hodín. Iba mesiace po tom, ako sme sa so Sue stretli posledný krát, sa môj manžel so mnou rozviedol týždeň po tejto konferencii.

Napriek tomu, že sa to zdalo dlho, bolo to iba päť mesiacov od Sue zázraku, keď som dostala ďalší neočakávaný telefonát, tento krát veľmi neskoro v noci. Bol to Dave a vedela som, že volá z telefónnej búdky, lebo som počula hluk áut. Bol to Dave. "Erin, ak si stojíš za tým, čo si mi povedala o odpustení, ak ma stále miluješ, a ak chceš, aby som sa vrátil domov, vrátim sa zajtra ráno."

Keď som zložila telefón, pozrela som sa smerom do neba, "Pane, ďakujem Ti, že si ma neopustil ani nezanechal. Ďakujem Ti, že si priviedol manžela domov— a Pane—ďakujem, že si mi poslal moju priateľku Sue."

Úloha ePartnerky