„Lebo spasení ste milosťou

skrze vieru;

a to nie je z vás,

je to Boží dar:

nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“

— Efezanom 2,8–9

 

Pravdepodobne jednou z najťažšie pochopiteľných vlastností Boha je jeho milosť. Ako ľudské bytosti sme tak ďaleko od tejto črty, že tým, že sa jej snažíme porozumieť, ničíme jej krásu. Kazateľov desí jej význam, a preto cítia potrebu spájať ju so skutkami alebo zákonom, aby nezviedli svojich zhromaždených z cesty.

Milosť vo svojej najčistejšej podobe znamená, že je nám dané to, čo si nezaslúžime, iba na základe nepredstaviteľnej Božej lásky.

Boh pozná našu podstatu, a preto si dobre uvedomuje, že ako dospelí, keď stratíme túto nevinu a „vieru dieťaťa“, musíme prejsť cestou skutkov a zákonom, aby sme sa dostali do bodu, v ktorom sa vzdáme a v našom vyčerpaní alebo frustrácii sa odovzdáme Bohu - prijmeme Jeho milosť - Jeho nezaslúženú priazeň.

Aj keď moja myseľ a moje srdce objímajú Jeho úžasnú milosť, nie som nijako odlišná ako ktokoľvek iný. Určite musím žiť v súlade s Jeho zákonmi a ako kresťan v skutočnosti prevýšiť zákon ako dôkaz mojej pravej existencie s Bohom. Z nejakého dôvodu jednoducho nemôžeme akceptovať, že sme v pravej existencii iba jednou vecou - tým, čo urobil náš Spasiteľ, nie tým, čo môžeme a urobíme ty a ja.

Boh ma teda v mojich financiách vzal na malú cestu (môžem povedať, že veľmi náročnú?), ktorá ma viedla cez komplikované a tŕnisté miesta, aby mi ukázal veci, o ktorých som nevedela. Jedna veľmi dôležitá pre mňa, pre Neho a pre náš blahobyt je odovzdávanie desiatka. Boh ma začal učiť dôležitosti desiatkov, nebezpečenstvu jeho ignorovania, moci odpúšťať tým, ktorí sú mi dlžní, len aby som zistila, že to, čo u nás Boh hľadá, čo nie je prekvapujúce, nie je iba 10%, ale skôr 100% nášho srdca.

Boh chce, aby Jeho deti boli veselými darcami, a to farizejom chýbalo. Pozri sa na tieto kontrastné príklady:

„Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok...“ (2 List Korinťanom 9,6-9). Verzus...

„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať“ (Matúš 23,23).

Biblia odkazov to vysvetľuje takto: „Ste beznádejní, vy učenci náboženstva a farizeji! Podvodníci! Vediete precízne účtovné knihy, desiatky na každom nikle a centoch, ktoré získate, ale na základe Božieho zákona, veci ako spravodlivosť a súcit a oddanosť - absolútne základy! – beriete nedbalo alebo ich nemáte. Starostlivé účtovníctvo je chvályhodné, ale potrebné sú základy. Máte predstavu, ako hlúpo vyzeráte, keď píšete životný príbeh, ktorý je od začiatku do konca nesprávny, babrete sa nad čiarkami a bodkočiarkami?“

Avšak, babrať sa nad vecami, na ktorých nezáleží. Zameranie sa skôr na vonkajšiu ako vnútornú stranu. Robíme všetko pre to, aby sme sa ubezpečili, že robíme veci voči Bohu správne, aby sme mali istotu, že budeme požehnané. Avšak, ešte raz, Boh nás žehná nie kvôli tomu, čo dokážeme robiť, ale kvôli tomu, čo urobil On, náš Spasiteľ.

Bola to Jeho smrť na kríži, s našimi hriechmi pribitými naň, ktorá zaplatila náš dlh - za všetko. Na svojej náročnej ceste som sa dozvedela, že už viac nemusím byť ako farizeji, počítať a počítať doláre a centy; ani sa nesnažiť konať čo najlepšie, aby som určite dala nad rámec toho, v čo som verila, že On odo mňa očakáva. Ide o to - všetko je to o milosti, ktorá je daná slobodne, nezaslúžene.

„Rozdeľuje a dáva chudobným;...“ (Prís. 112,9). Lebo „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Matúš 5,3). My sme duchovne chudobné.

„...Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“(Matúš 10,8). On dal zadarmo nám, preto aj my musíme dávať zadarmo ostatným.

„A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval“ (1. List Korinťanom 2,12).

Aby sme dospeli k zavŕšeniu, záveru, finále, vyvrcholeniu - „Keď On Vlastného Syna neušetril, ale vydal Ho za nás všetkých, akože by nám s Ním nedaroval všetko?!“ (Rimanom 8,32).

Musela som robiť všetko, čo som dokázala urobiť, a potom som nešťastne zlyhala, kým som prijala to, čo bolo moje po celý čas - Jeho milosť.

Keď som si uvedomila, že som zo svojej služby oficiálne neodovzdávala desiatky, uvidela som môj hriech a že som zlyhala v tom, čo sa odo mňa očakávalo - zákon dávania 10%. Pozrela som sa na ten obrovský dlh s uvedomením si toho a s obrovskou neschopnosťou tento dlh zaplatiť. Vtedy  Pán otočil môj zámer, že sa nebudem snažiť splácať obrovský dlh (ako minulé hriechy), ale jednoducho platiť súčasné desiatky zo služby, ako budú jednotlivé dary alebo príjmy z kníhkupectiev prichádzať.

Aj keď pripúšťam, že peniaze (bankovníctvo, čísla a podobne) nie sú mojou silnou stránkou alebo špecializáciou (aj keď som na škole dostala za matematiku čisté A, keď som chodila do školy), bola som si istá, že to bude hračka. Nesprávne. Boh sa postaral o to, aby som bola úplne a bezmocne zmätená a čoskoro som si nebola istá, či som zaplatila alebo či som nezaplatila desiatok z časti môjho príjmu. Znova som si uvedomila, že potrebujem svojho Spasiteľa.

V okamihu som dôkladne spoznala moju úplnú závislosť a beznádej a že nič, čo by som mohla urobiť, sa nedá porovnať s dokonalým a svätým Bohom - o čo presne ide! Nič, čo by si ty alebo ja mohla urobiť, nezaplatí náš dlh: nie za naše hriechy, ani desiatky, ktoré sú založené na zákone vyžadujúcom skutky „Lebo zo skutkov podľa Zákona nebude pred Ním ospravedlnený nijaký človek. Veď len zo zákona je poznanie hriechu“ (Rimanom 3,20) ...„a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek“ (Galanťanom 2,16).

Zákon bol daný, aby dokázal nemožnosť ľudí byť spravodlivý v očiach Boha, čo dokazovalo ich potrebu Spasiteľa. Boli to farizeji, ktorí sa snažili dokázať, že robili všetko správne: od desiatkov, pôstu a dokonca aj poznania Písma (ktoré predpovedalo Ježišov príchod, ale ten úplne zmeškali), bolo to bezcenné, pretože to všetko sú otázky srdca.

Boh ma vzal na cestu milosti, ale aby som našla moju cestu tam, musela som nešťastne zlyhať, keď som sa snažila dodržať zákon. Nedokázala som ho dodržať a ty tiež nie.

Možno si hovoríš: „Michele, žartuješ? Bola som verná v desiatkoch a robím to ľahko! Možno nebudeš môcť zistiť 10% a dať ich do svojej zásobárne, ale ja určite môžem.“ Ale unikla ti pointa...

Keď raz prišiel náš Spasiteľ a nechal nám svojho Ducha, prestali sme byť pod zákonom, čo znamená, že sa už od nás neočakávalo, že ho budeme dodržiavať. Ale ako nám povedal Pavol, neznamená to, že by sme mali ísť von a porušovať zákony. Ak sa však pokúsime dodržiavať zákon a zlyháme iba v jednom bode, sme vinné proti všetkých. Našou voľbou je teda nasledovať oboje, riadiť sa zákonom a snažiť sa podľa neho žiť alebo - zvoliť si milosť - ja si vyberám milosť!

Ako náhle veriaci zažije Jeho milosť, ktorú nám Boh slobodne dáva prostredníctvom Jeho Syna, potom sa staneme ako On a chceme tiež slobodne dávať. Odpúšťame slobodne, pretože On nám odpustil slobodne, pretože tým, ktorí neodpúšťajú slobodne, nie je odpustené... nie je to tak?

„Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Matúš 6, 14-15).

„A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ (Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.) (Marek 11,25-26).

A potom, čo muž odmietol odpustiť mužovi, ktorý mu bol dlžný, čo spôsobilo, že bol potom vydaný „mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu“. Ježiš povedal: „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi“ (Matúš 18,35).

S Bohom je to vždy záležitosť srdca. Ezechiel prorocky hovoril o tom, čo sa stane potom, keď Ježiš príde a pošle nám Svojho ducha:

„Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa“ (Ezechiel 11,19).

„A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa“ (Ezechiel 36,26).

A teraz už viem, že záležitosť srdca platí aj pre desiatky a dávanie. Môj Nebeský Manžel mi na konci mojej cesty vysvetlil, že Jeho milosť je dostatočná a že do môjho srdca vložil ducha dávania – On dal Seba samého. Začal mi takmer nadprirodzene odhaľovať, ako vlastne Jeho Duch spôsobil, že som vždy dávala viac ako 10% desiatkov, jeden po druhom.

Z času na čas, od okamihu, keď som získala svoju službu späť a mala som na starosti jej financie, mi môj drahý Manžel ukázal, že som dala vždy, keď mi kázal dať. Urobila som presne to, čo sa môj bývalý manžel bál, že urobím - začala som rozdávať všetko, čo som mala. Naše knihy boli zasielané bezplatne tým, ktorí si ich nemohli dovoliť a ja som „hlúpo“ znížila cenu našich kníh našim členom, takže jednoducho zaplatili naše náklady (to znamená, že nič nezarobíme). Už som si neúčtovala za členstvo alebo som nevyžadovala, aby si kupovali knihy, aby boli členmi a hojne som dávala na misie a kdekoľvek inde, čo som dokázala nájsť - len preto, že som sa cítila tak slobodná, že som mohla jednoducho dávať!

Ako náhle som videla, čo On urobil, vo chvíli úľavy sa mi oči naplnili slzami vďačnosti - vďačne za Spasiteľa, ktorého milosť bola viac ako dostatočná.

Pán mi ukázal, že nielen to, čo som dala, som dala aj slobodne, veselo a úžasne oveľa viac ako skromných 10%, ako by to urobil náboženský človek dávajúci desiatky. Tie záznamy boli všetky tam, ale boli predo mnou skryté, až kým som nedorazila na koniec svojej cesty, aby som opäť na vlastnej koži zakúsila Jeho úžasnú milosť.

Jeho milosť je substancia, ktorú nemožno miešať alebo spájať s právnymi predpismi alebo našimi skutkami, pretože sa tak stáva neúčinnou. Desiatkami, ako je to v toľkých oblastiach nášho života, sa snažíme nasledovať zákon, zakopnutie iba v jednom bode, nás robí vinné proti všetkému, ako sme sa topili v mori odsúdenia. „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým“ (Jakub 2,10).

Chvála Bohu „Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; (Rimanom 8,1).

Toto je Dobrá Správa pre Veriaceho, ktorý má milostný pomer so svojím Milovaným, ale nepríjemná pre tých, ktorí sú nasledovateľmi náboženstva.

Pre teba, drahá nevesta, už nie je potrebné počítať, znepokojovať sa a premýšľať, či meriaš, keď kráčaš v radosti Pána a v Jeho láske - z Jeho milosti. Uľavilo sa ti? Mne áno.