Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.

—Ján 14,15

 

Premýšľajúc nad tým, že toto by bola posledná kapitola tejto knihy, som hľadala Pána pre najdôležitejší princíp, s ktorým ju ukončiť: princíp, ktorý zmenil môj život a ktorý dúfam, zmení tiež tvoj.

To, čo mi Pán povedal, bolo úplné prekvapenie. V dňoch, odkedy mi prvýkrát povedal, že táto kapitola musí byť o požehnaní cirkevnej autority (podriadení sa a podobne), mi zjavil toho oveľa viac, a tak dúfam, že budem úplne schopná podeliť sa o to s Vami v tejto kapitole. Odhalenie, ktoré verím, že by mohlo doslova zmeniť priebeh tvojho života. Ak je to tak, vezmeš si ho do svojho srdca a budeš sa snažiť poslúchať bez ohľadu na cenu (koľko to bude stáť).

Úvodný verš musí byť prečítaný znova: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“(Ján 14,15).

Pre mňa je láska ten kľúč. Ak milujeme Pána, ukáže to Jemu (a ostatným, ktorí sa pozerajú), ako sme rozhodnuté poslúchať Ho. Teraz sa zastav a premýšľaj chvíľu nad touto myšlienkou.

Ak naša poslušnosť ukazuje našu lásku k Nemu, náš nedostatok poslušnosti alebo neposlušnosť ukazuje Jemu (a iným) opak. Znamená to, že neposlušnosť hovorí, NEmilujeme Pána. Začínaš rozumieť?

S týmto princípom, na ktorom sme schopné stavať, Biblia hovorí jasne, že sa máme podriadiť autoritám nad nami. Ak sme vydaté, mali by sme sa podriadiť našim manželom. Ak nie sme vydaté (a žijeme doma), mali by sme sa podriadiť našim rodičom. Ak máme rodičov, ktorí sú stále nažive, máme si ich ctiť. Ak máme šéfa, máme sa mu podriadiť a byť poslušné. Ak sme v škole, naša poslušnosť je voči učiteľom, našim vedúcim atď.. Všetky z nás žijeme v krajine, kde platia tieto zákony: dopravné, verejné, štátne, miestne; a zoznam týchto autorít nad nami je bez konca.

Pán nám hovorí, aby nás požehnal, MUSÍME byť poslušné každej jednej autorite, či súhlasíme, alebo nesúhlasíme, či sú tieto autority dobré alebo sú druhom až krutej autority. Ak stále nie si presvedčená, prečítaj si pozorne tieto dva verše:

„Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.

Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie.

Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu…“ (Rimanom 13,1-3)

„Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.“ (1 List Petrov 2, 18-20)

Vieš, keď som prečítala ten posledný verš, pochopila som PREČO som bola tak neústupná a tak opatrná v poslušnosti v každom momente môjho života. Priazeň. Poddanie nájde priazeň u Boha. Nepoznám teba, ale ja chcem byť obkolesená Božou priazňou v mojom živote. Takto žijeme hojný život—nebo na zemi.                                                                                                                               

Ako som spomenula v poslednom odseku, je tu niečo, na čo chcem v tejto kapitole poukázať a z toho dôvodu som povedala, že som „opatrná“ v poslušnosti v každom momente môjho života.  Práve teraz letím domov, môj 17. let (a ešte jeden zostal) po cestovaní v Ázii, Ďalekom východe alebo Oriente, ako ho mnohí nazývajú. Pretože som veľa cestovala, počula som a videla som bezpečnostné inštrukcie toľkokrát, až si myslím, že by som ich mohla predvádzať sama! No, stále som pozorná a počúvam, pretože chcem byť poslušná autorite leteckej linky, kapitánovi a leteckej posádke. Môžeš si myslieť, že toto je hlúpe a beriem tento princíp poslušnosti príliš ďaleko. Ale ak si vyberiem ignorovať túto úroveň autorít, ako ďaleko to vezmem—ignorovanie, až kým nezačnem kráčať mimo hranice Božej priazne? Nie som si istá, aké široké sú hranice Jeho priazne; preto som veľmi opatrná na každej úrovni, keďže nechcem riskovať, že stúpim mimo nej.

Vo všetkých kapitolách napísaných v tejto knihe (a ostatných knihách, som mala potešenie písania a prežitia toho). Pán priniesol situácie do môjho života ako príklady princípov, ktoré ma On učil, aby som sa o ne mohla podeliť a učiť ich teba. Hoci máme v spoločenstve a vodcovstve veľmi vplyvné ženy, iba nedávno priniesol Pán do mojej pozornosti fakt, že tak veľa, tak veľa z nich nekráča v poslušnosti, a to sa hrnie do každej oblasti ich života. Pravda je, ak si pod autoritou niekoho a ty si privlastníš túto autoritu a robíš si, čo chceš, radšej ako robiť to, čo ťa žiada človek autority, si v rebélii.  

Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom“(1 kniha  Samuelova 15, 23).

Rebélia je nebezpečné žitie a ja nechcem byť jeho súčasťou. V skutočnosti s ňou nechcem byť ani spájaná. Na tejto veľmi dlhej ceste som ukončila spoluprácu s členkou môjho ženského spoločenstva,  ktorá začala cestovať so mnou, pretože bola stále nepodriadená. Nepodriadenie nie je to isté ako rebélia, hoci som si myslela veľa rokov, že je.  

Nepodriadenie je, keď si vezmeme autoritu, ktorá patrí niekomu nad nami. Mohlo by to byť a mnohokrát to je v manželstve—keď žena vezme vedenie v ich manželstve a vládnutie nad jej manželom. V dnešných domoch sú deti nepodriadené takmer od ranného detstva. Deti sú tie, ktoré majú kontrolu, zatiaľ čo mama a/alebo otec sa podriaďuje ich rozmarom a požiadavkám. Aká tragédia!

Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi“(Príslovia 29,15).

Prevzatím autority niekoho, kto by mal byť skutočne autorita nad nami (pamätáš, že všetky autority sú ustanovené Bohom?), sme v modlárstve. Kto je náš vzor? My samé. Vystupujeme ako ten, ktorý sa má uctievať. Nezabudnime, že toto je prvý hriech, hriech, ktorý vytvoril démonický svet bojujúci proti nám každý deň. Lucifer chcel byť rovný alebo nad Bohom, a tak vznikol hriech. Veci už od vtedy nikdy neboli rovnaké. Nepodriadenie, ktoré je modlárstvo, je niečo, od čoho musíme utekať a vyhnúť sa mu za každú cenu.

Hoci by som potrebovala skutočne celú kapitolu a pravdepodobne celú knihu, aby som sa zaoberala princípom neposlušnosti a na opačnej strane uctení si rodičov, chcela by som povedať, že v USA sme tak scestní pri jednaní so staršími rodičmi. Vyrastené deti sa dnes správajú k rodičom s tak malou úctou a rešpektom, že ma to skutočne trápi a doslova ma robí chorou. Poviem ti, že som zaplatila veľmi vysokú cenu, aby som pokračovala v uctení si rodičov, pred tým ako zomreli: vysokú cenu. (Ale to potrebuje byť iná kniha a nie som skutočne pripravená dotknúť sa tejto bolesti.) Ale urobila by som to odhodlane opäť, ak by som cez to musela prejsť znova. Ak sa staráš o rodičov, varujem ťa, buď veľmi opatrná, ako sa s nimi rozprávaš, hovoríš o nich a správaš sa k nim.  

Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh“(Deutronómium 5,16)

Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť “(Matúš 15,4).

A dovoľ mi povedať, že neexistujú žiadne výhovorky správať sa k rodičom, ako keby boli tvoje dieťa; dokonca ani vtedy, keď sú postihnutí demenciou (ako Alzheimer). Stále si môžeš ctiť to, o čom vieš, že by chceli. Rovnako ako ženy, ktoré sa začínajú podraďovať svojim manželom, ktorí sú preč. Ucti si ich rozhodovaním, pretože poznáš, čo by chceli, ak by ti to mohli vyjadriť. A nevyhováraj sa, že tvoje rozhodnutie je pre ich dobro, keď je to len výhovorka, za ktorú sa chceš skryť, pretože Boh vidí tvoje srdce.

Múdrosť a pochopenie, o ktoré sa s tebou delím, prišlo prechádzaním cez to, keď som robila všetko nesprávne, a potom som našla chodník k spravodlivosti, ako som hľadala Pána. Keď bol môj otec v nemocnici, povedali mu, že potrebuje kardiostimulátor. Veľmi zdvorilo povedal doktorom (a jeho rodine), že žil dlhý život a že ho nechce. Nanešťastie,  som mala „silu jeho právnika“ a s tou silou, som bola terčom mojich súrodencov (som jedna z jedenástich detí). Tlačili ma urobiť rozhodnutie proti prianiu môjho otca, „pretože on si očividne nemohol vybrať pre seba“, všetci súhlasili, ale toto by bolo správne predtým, ako dostal demenciu. Bohužiaľ, som podpísala papiere, aby kardiostimulátor dostal.  

Nasledujúce roky som sledovala môjho otca zomierať pomalou smrťou do bodu, až strávil posledných deväť mesiacov pripútaný na lôžku. Moji súrodenci neboli svedkami jeho utrpenia, pretože žili preč zo štátu a niektorí v iných krajinách. Takže, kvôli tomu, čo som urobila, som sledovala môjho hrdinu (ktorý bol raz známy a talentovaný herec), ako nie je schopný podpísať sa, alebo nakŕmiť sa. Do dnešného dňa to bola najväčšia chyba môjho života, keď som podpísala papiere na ten kardiostimulátor a zneuctila tým môjho otca. Zaplatila som vysokú cenu za moje nepodriadenie.  

Ako všetci vieme, Boh je Bohom druhých šancí. V priebehu piatich rokov som mala šancu očistiť sa a naučiť sa veľmi tvrdú lekciu o ctení si rodičov bez ohľadu na cenu. Ako prvé som sa musela kajať mojej matke za zneuctenie otca. Ona tiež musela trpieť a starať sa o neho a vidieť ho zomierať pomaly, bolestivo a s hrozným ponížením. Boh ale použil tento čas na dobro (Rimanom 8, 28), pretože moja mama pomohla ako jedna z editoriek knihy Múdra žena pracovaním so mnou, keď ju Erin kontrolovala. A hoci povedala, že tieto princípy boli pre iné ženy, nie pre ňu, Boh ju zmenil. Potom jej dal šancu byť manželkou, ktorou viem, že nepochybne vždy chcela byť pre môjho otca. Bola schopná zachrániť, čo kobylky vyžrali. Boh je nádherný. Ďakujem Erin.  

Dovoľ mi podeliť sa o moju druhú šancu. Stalo sa to v roku 2000, päť rokov po smrti môjho otca. Moja mama začala byť slabá a chorá, ale nechcela ísť k doktorovi. Vždy bola taká. Po smrti môjho otca, som sa starala o všetky poistné papiere. Poisťovňa sa ma spýtala, kedy zomrela moja mama. Povedala som tej pani, že nezomrela; stále žije. Dôvod, prečo si myslela, že zomrela, bol jej záznam poistenia ukazujúci, že navštívila doktora posledný krát v roku 1959. V deň, keď sa narodila moja najmladšia sestra—celých tridsaťdeväť rokov bez návštevy doktora.

Ako moja mama začala byť viac chorá, rovnako ako predtým, som začala mať veľký tlak od mojich súrodencov, naliehajúcich, že musím dostať mamu k doktorovi—odmietla som. Počas niekoľkých týždňov moja mama začala rozprávať „keď zomriem . . .“ Povedala mi úprimne a veľmi pokojne, že buď ju vylieči Ježiš, alebo pôjde do neba. Nie doktor.  

Nezáleží na tom, koľko ma to stálo, bola som rozhodná ctiť si moju mamu a poslúchať ju. Iba o niekoľko týždňov, keď som umývala jej izbu, moja mama zomrela na jej vlastnej posteli, bez doktora. Stála som tam počúvajúc, ale už sa nenadýchla. Pokojne som zavolala do pohrebného domu. (Moja mama a ja sme urobili predchádzajúce opatrenia spoločne, keď sme tam šli kvôli opatreniu môjho otca.) Povedali mi, keďže zomrela doma, musím zavolať zdravotníkov na potvrdenie jej smrti. Keď dorazili, prišla tiež polícia a v priebehu niekoľkých minút sa ma pýtali otázky piati rôzni úradníci. Posledný policajt v civile sa ma spýtal, „Viete, čo sa tu deje?“ Keď som odpovedala „nie,“ povedal mi veľmi mierne, že som obvinená zo smrti mojej matky. Pretože som nehľadala lekársku pomoc a pretože som bola s ňou počas jej smrti a nezavolala som 911. Keď som vedela, že zomiera, som zodpovedná zo vzatia jej života.  

Ako som hovorila, toto potrebuje ďalšiu knihu, ale ako si pravdepodobne uhádla, obvinenia boli napokon stiahnuté po mnohých dlhých vypočúvaniach. Po kriminálnych obvineniach nasledovali obvinenia Rodinných Služieb, obviňujúce ma zo „zneužitia, zanedbania a využitia staršieho človeka.“ Tieto obvinenia boli tiež stiahnuté po mnohých mesiacoch a po mnohých dlhých vypočúvaniach. Tiež ma to zdržalo od zúčastnenia sa pamätnej spomienky mojej mamy a požadovalo to špeciálne povolenie od štátu mať dovolené presunúť sa zo štátu s mojou rodinou.

Netreba dodávať, že to bola nočná mora, ktorej bude čeliť len málokto. Zaplatila som vysokú cenu za uctenie si a poslúchnutie priania mojej mamy, ale ako som povedala predtým, ak by som musela ísť cez to znova, ochotne by som tú cenu zaplatila opäť.

Jednu vec viem určite, ako dcéra som ukázala úctu mojim rodičom. A preto som si istá, že si ma moje deti uctia a vidím to už teraz. Počas môjho manželského života som bola svedkom z prvej ruky, že môj bývalý manžel si zneuctil svojich rodičov. Bez skutočného pochopenia vážnych následkov, on a jeho starší brat sú známi pokúšaním sa hovoriť, špeciálne ich mame, čo robiť a čo nie. Boli tam mnohé hlasné, verejné hádky a spory, veľmi často o tom, ako trávi svoj čas a míňa peniaze. V skutočnosti som nikdy nebola v pozícii byť schopná o tom môjmu bývalému manželovi povedať, keď sme sa vzali (pretože by to bolo rovnaké nepodriadenie, o ktoré sa tu delím). Po našom rozvode som bola schopná s ním krátko hovoriť o mojich obavách.    

V súčasnosti môj bývalý manžel žije so svojou mamou. Hoci teraz spolu veľmi nehovoríme (pretože je momentálne zasnúbený; sme priatelia, ale nie viac ako sme boli priatelia predtým), povedal mi, aké bolo jej zaobchádzanie hrozné, keď bol dieťa. Ako bola na ňom za všetko, špeciálne za jeho pitie. Myslela som si, že mu Boh dáva možno druhú šancu, aby sa dali veci s jeho mamou do poriadku. Nie som si istá, či to vie, ani či vezme túto príležitosť ctiť si svoju mamu, ale následky môžu byť horšie než berie do úvahy. Hoci moje deti veľmi, veľmi rešpektujú všetky autority, bola som v úplnom šoku a prekvapení, že ma moje deti nikdy nepovzbudili usilovať sa o obnovu manželstva s ich otcom. V skutočnosti sú proti tomu. Keď sa odsťahoval zo štátu a neskôr sa plánoval vrátiť späť na miesto, kde žijeme „ak by mal peniaze,“ boli to moje deti, ktoré nechceli, aby som mu peniaze dala. Nepodriadenie je hriech a Biblia je jasná, čo zasejeme, budeme vskutku žať.  

Ako som povedala, toto nie je spôsob, ako sa moje deti zvyčajne správajú. Nikdy sa k nemu nechovali bez rešpektu, rozprávali niečo proti nemu, alebo ho odmietli vidieť a hovoriť s ním. Všetko, čo môžem povedať je, že tento verš je pravdivý: 

Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať“(List Galanťanom 6, 7).

Teraz, keď sme si vysvetlili nepodriadenie, čo potom presne znamená poslušnosť? Niečo, kvôli čomu musíme vidieť, čo znamená nebyť poslušný, aby sme úplne pochopili, čo je poslušnosť. Tu je príklad neposlušnosti od jednej našej televíznej členky, ktorý som si všimla minulú noc. Bola som pozvaná zostať cez noc u tejto členky (keď počula, že cestujem do tejto oblasti), zaujímavé, ktorá bola oddelená od jej manžela. Ale potom, v poslednej minúte manžel tejto žene povedal, že nesúhlasi s tým, aby som zostala v jej dome. No, vytvorilo by mi to veľké výdavky, keby som chcela na poslednú chvíľu niečo zorganizovať, tak mi povedala, že stále môžem ostať v jej dome, pretože manžel odišiel skoro ráno a nedozvedel by sa to. Bola som viac než šokovaná, ale uvedomila som si, že úprimne nemala ani tušenie, že to, čo urobila, bola neposlušnosť alebo rebélia. Táto žena miluje Pána, ale nemala žiadnu predstavu, že robila niečo nesprávne.

Počas tohto istého týždňa, jedna zo žien pracujúcich pre RMI ako dobrovoľníčka mala jeden incident po inej neposlušnosti spojenej s nepodriadením sa, keď urobila rozhodnutie bez spýtania sa Erin (pretože Erin jej dala inštrukcie, ale ona si vybrala urobiť niečo iné). Keď som videla, čo sa stalo, strávila som veľa času a pokúšala sa jej čo najlepšie vysvetliť ako poslúchať, čo predstavuje neposlušnosť a ako by nepodriadenie hralo do schémy vecí, ktoré by sa vyvinuli veľmi nesprávne. V jednom maily táto žena uviedla, že sa „nepokúšala rebelovať“, na čo mi Pán povedal „že sa nemusíš pokúšať rebelovať, to príde prirodzene; musíš sa pokúšať poslúchať.“ Wow.

Verím, že náš koreň rebélie, neposlušnosti a nepodriadenia, ide celým rozsahom proti nášmu vzťahu s Pánom. Koľkokrát sme vedeli, čo máme robiť, ale vybrali sme si niečo iné? Koľkokrát sme sa vyhovárali, ignorovali alebo odôvodňovali, prečo sme urobili niečo, čo nám niekto v autorite povedal neurobiť, alebo sme niečo mali urobiť, ale vybrali sme si to neurobiť?

Ako som sa zmienila už predtým, som na ceste domov po mnohých, mnohých, mnohých letoch. Stále nemám rada lietanie. Stále nemám rada byť preč od mojej rodiny. Ale hoci nemám rada lietanie (ale našťastie nemám žiaden strach z lietania, ako má Erin), milujem Pána tak veľmi a ukazuje sa to v poslušnosti k Nemu. Predtým, ako som prišla vôbec domov, môj kostol už zarezervoval rozsiahlu cestu do Afriky a Európy, ktorá môže zahŕňať aj cestu do Južnej Ameriky. Mnohé z Vás, ktoré máte rady cestovanie, mi môžu závidieť, ale tie, ktoré ma lepšie poznajú, môžu jasne vidieť, že milujem Pána celým svojím srdcom, pretože vedia, že nemám rada cestovanie a som jednoducho domáci typ človeka. Vždy som bola najšťastnejšia doma a veľmi spokojná starať sa iba o môj domov a rodinu. Ak by som mala na výber, ostala by som doma. No, milujem Pána a ukazuje sa to v mojej poslušnosti k Nemu.

Ak ma milujete. . .(Ján 14,15).

A ako je to s tebou? Na akej úrovni poslušnosti žiješ? Ver mi, že väčšina z vás nemá ani šajnu, že žije v rebélii, neposlušnosti alebo nepodriadení. Práve som bola svedkom tohto fenoménu s troma členkami nášho kostola, o ktorých viem, že milujú Pána a sú zanietené v ich túžbe získať väčšiu intimitu s Ním. Ale, ak tieto hriechy (rebélia, neposlušnosť alebo nepodriadenie) sú aktívne v tvojom živote, potom hlboká intimita s Pánom je jednoducho nemožná. Toto nie je môj názor, ale Boží. A jediný spôsob, ako môžeš prelomiť tento kruh, ktorý stojí na ceste pravého zblíženia s Ním, je najskôr uznať, že si hriešnik. 

Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda“ (1 List Jánov 1, 8).

Ako druhé, požiadaj Pána, aby odhalil, kde žiješ v rebélii. On to urobí.

Nakoniec, začni sledovať tvoje dennodenné žijúce zvyky, aby si uvidela cestu poslušnosti. Pamätaj, že sa nepotrebujeme pokúšať neposlúchať, potrebujeme sa pokúšať poslúchať. A potom, keď raz začneš túto vylepšenú cestu, budeš prekvapená, aké je to úžasné kráčať v Božej perfektnej vôli, kde si vždy obkolesená  jeho priazňou a požehnaním. Jeden z mojich najlepších benefitov je sledovanie mojich vlastných detí, ktoré „kráčajú v pravde“, ako ovocie mojej poslušnosti a teraz sa môžem deliť o Jánov pocit: „Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde“ (3 List Jánov, 1, 4).  

Čo som sa naučila