Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,

ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

—Žalm 5,13

 

Zdá sa, že aspoň raz denne sa pokúšam nájsť bezpečnosť: chrániť seba emočne, fyzicky, finančne alebo nejakým iným spôsobom.

Snahu hľadať ochranu mám tiež, keď chcem ochrániť moje deti. Či sa matka nesnaží chrániť svoje deti? Zistila som, že keď cúvam do kúta, moja ochrana (pre mňa a tiež pre moje deti) nie je v zásade žiadna ochrana.

Ak si žila v zneužívajúcich situáciách, vieš, ako je tvoj život preniknutý schémami hľadania bezpečnosti a ochrany. Či je zneužitie slovné, emočné, fyzické alebo sexuálne, vyskúšaš jeden spôsob za druhým, aby si zastavila čokoľvek a kohokoľvek idúceho proti tebe (a/alebo proti tvojim deťom).

Raz ma niekto konfrontoval o mojej mienke zneužitia a zneužitia najhoršieho druhu pre matku (keď otec zneužíva jeho vlastné deti). Vtedy sa zaplo svetlo múdrosti a ja som počula, čo hovorí cezo mňa Pán! Povedala som, „matka nemôže ochrániť jej vlastné dieťa; nie, keď je to jej manžel (alebo v akejkoľvek inej oblasti života dieťaťa), pretože ona s ním nemôže byť vždy—iba Boh ich môže ochrániť! Keď prevezmeme pozíciu ochrany od Boha, vtedy odkryjeme dieťa útokom, ktorým by Pán  zabránil, keby sme Mu ho odovzdali.“     

Toto zjavenie, ktoré mi dal Pán, ma donútilo zastaviť sa a pozreť sa spätne na môj vlastný život, kde som mohla jasne vidieť, že keď som sa konečne vzdala ochrany seba samej, Pán to prevzal a ja som našla bezpečnosť a istotu, ktorá mi chýbala!

Zhodnotenie toho, čo urobil, zvýšilo moju úroveň dôvery až k bodu, že som ju bola schopná použiť o niekoľko rokov neskôr s mojimi deťmi. Prvý krát, keď môj manžel povedal deťom, že sa so mnou rozvádza, a potom neskôr, keď im predstavil druhú ženu, kvôli ktorej ma nechal. Nie je nič, čo by ste vy alebo ja mohli urobiť, aby sme zabránili tomuto odhaleniu. Ak by sme mali na výber, nenechali by sme naše deti cez to prechádzať. Úprimne, ak si v mojej situácii a máš rozvodové papiere, na ktorých je napísané, že tvoj manžel má toto právo zo zákona, musíš si pamätať, že hoci aj bez písomných dokumentov, Boh dal našim deťom oboch rodičov (teba a ich otca). Takže, čo sa stane, keď veci idú smerom, ktorý sme neplánovali a začína sa zapájať strach?

Mnohé ženy dnes utekajú preč: niekedy kvôli „deťom“ a niekedy je to pre ich vlastnú bezpečnosť. Ale úprimne, kto z nás chce byť utekajúci, utekať z vlastného domu, od priateľov a rodiny a žiť neustále na úteku a v strachu byť nájdený tým, pred ktorým utekáme? Ženy utekajú pretože cítia, že je to ich jediný výber, ale je? Môžeme Bohu skutočne dôverovať, že nás ochráni, ak vložíme našu dôveru Jemu? A niekedy ešte ťažšia otázka je: môže Boh skutočne ochrániť našich priateľov, sestru alebo moje deti—niekoho druhého, koho milujeme, keď vložíme našu dôveru iba Jemu samému?

Z písma vieme, že Dávid sa dostal do nesprávneho zvyku utekania. Hoci videl, ako mu Boh pomohol zabiť Goliáša, utekal pred kráľom Šaulom a po rokoch neskôr utekal pred jeho vlastným synom. Väčšina z nás tam bola tiež. My utekáme a ešte sú tu iné, ktoré si vyberú stáť a bojovať. Osobne si myslím, že ani jedna možnosť nás ženy nechráni. Ženy túžia a chcú byť chránené. Takže opäť znova, môžeme Bohu skutočne dôverovať, že nás ochráni?

Mnohé z nás Mu dôverovali s naším večným osudom, keď sme Ho prijali ako nášho Spasiteľa, ale môže nás teraz skutočne zachrániť od toho, čo ide proti nám, alebo prichádza proti tým, ktorých milujeme a koho chceme, aby chránil? Odpoveď je Áno, absolútne, Áno. Stačí, ak budeme kráčať vo viere, v našej dôvere V NEHO, aby sme videli, ako sa ochrana uskutoční.

Ochrana vierou je presne ako iný druh dôvery, vyžaduje úplné odovzdanie do Božích rúk. Keď dôverujeme Pánovi za spasenie, On je ten, ktorý to urobí, nie my „aby sa niekto chválil“ —my to iba prijmeme. Nie je to nič, čo by sme urobili my—my iba prijmeme Jeho slobodný dar a veríme, že On to urobí. Jednoducho kráčame v tom a dôverujeme, že nás zachránil.

Keď dôverujeme Pánovi s našimi financiami, On je Ten, kto zaobstará „všetky naše potreby podľa Jeho Bohatstva v Ježišovi Kristovi.“ Ak sa mu bláznivo budeme snažiť pomôcť, čoskoro nájdeme naše financie ako nedostatočné na splatenie účtov. Potrebuje to vieru. Môžeme mu veriť?

Myslím, že odpovedať na túto otázku nám pomôže, keď sa pozrieme späť, ako nás ochránil v iných oblastiach našich životov. Ak si nájdeme čas rátať naše požehnania a mnohé spôsoby, ktorými nás ochránil v minulosti, počítaním a vymenovávaním jedného za druhým, pomôže nám to budovať našu vieru. Toto som urobila a zároveň som sa pozerala spätne v čase, v ktorom som sa pokúšala robiť veci sama, no mizerne som zlyhala. 

Začnime s financiami, pretože toto je veľká oblasť pre mnohé z Vás, ktoré ste opustené mamy. Keď som čelila tejto dileme s tak veľa deťmi žijúcimi doma a žiadnou podporou na deti, najskôr Boh nahromadil nepriazeň voči mne prinesením mojej netere, aby žila s nami, a potom mojej staršej sestry. Vieš, nemali by sme byť nikdy prekvapené, šokované alebo zdesené, keď sa veci nahromadia, pretože toto je spôsob Boha. Je to Jeho spôsob, akým sa nám ukazuje v Jeho nádhernej sile!!

Vtedy On vstúpi a začne robiť nemožné. Ale najskôr to musí vyzerať nemožné. Jedno z počítania a vymenovávania koľko krát ma On ochránil je: Keď boli moje financie veľmi prepadnuté, nestratila som môj dom, ani neklesol životný štandard mojej rodiny—namiesto toho sa zdokonalil!! Nestalo sa ale tak, kým som skutočne nezačala narábať s našimi financiami a nezačala sa pokúšať riadiť veci, ktorých som sa bála a naše financie začali pomaly ubúdať. Potom sa to otočilo na lepšie, keď som sa rozhodla nepozerať sa, alebo nepokúšať sa vymyslieť (čo bolo ťažké nerobiť), ako nájsť môj bankový účet znova plný a nadpočetný. Môže nás Boh finančne ochrániť, keď Mu dôverujeme (a poslúchame Ho)? Odpoveď je, ak Mu to úplne odovzdáš, „Áno.“ 

Poslúchať

Vieš, poslušnosť hrá veľkú časť aj v našej ochrane. Tak často „hynieme kvôli nedostatku vedomostí.“ Ak porušíme princípy z Písma (ktoré sú duchovným zákonom; ako zákon gravitácie) znova a znova, chybne veríme, že nás Boh nechráni, keď sme to v skutočnosti my, kto nás dostal do miesta nebezpečenstva.     

Napríklad, keďže sme sa rozprávali o financiách, keď ignorujeme inštrukciu, že musíme dávať desiatky a ak nie, okrádame Boha, čoskoro nájdeme seba samé vo finančnom neporiadku. Pre tie z nás, ktoré sa naučili o požehnaní a prísľuboch desiatkov a sme poslušné (nezáleží, na tom, ak to vyzerá, že si to nebudeme môcť dovoliť) a jednoducho veríme Bohu—našli sme Ho verného a plného láskavosti, ako nás obkolesujeme túžbami našich sŕdc, nie iba zásobovaním našich potrieb!! Osobne som zistila (ako mi povedali aj mnohé iné žany), že čím viac dôverujem Bohu a dávam (nie z hojnosti, ale veľmi často, keď sa zdá, že nie je dosť), okná neba sa otvorili a zalialo ma požehnanie pretekajúce cezo mňa!  

Nezáleží na tom, ako veľmi som dôverovala Pánovi s mojimi financiami, dôvera by nevyústila do hojnosti, ak by som najskôr nevedela, že mám odovzdávať desiatky a dávať (aj keď by som na papieri nemala dosť), a potom vzala krok viery a urobila ho. Nezáleží na tom, ako veľmi veríš, že Pán je schopný ťa zachrániť, nebude to dovtedy, kým mu neodovzdáš svoj život a nedôveruješ Mu, až si premenená na nové stvorenie. Je to ten istý princíp s tvojou ochranou.

Nakoniec som prišla na miesto, kde som vedela, že to nedokážem urobiť: ochrániť sa alebo ochrániť moje deti. Verím, že keď dôverujeme Pánovi (kvôli našim deťom alebo nám samým), On nás nebude vždy „oslobodzovať“ zo skúšok alebo kríz. Boh nesľubuje odstrániť zlého, ktorý príde proti nám, ale On sľubuje, že to použije pre naše dobro, keď budeme cez to prechádzať.  

Väčšinou nás volá prejsť cez oheň, stráviť noc v jame levovej a kráčať cez Červené more. Hoci si môžeme vybrať a vyhnúť sa týmto situáciám, tie nás pretvárajú na nové stvorenie, ktoré ukáže iným, aké sme rozdielne a ako sme sa zmenili. Prechádzanie cez rozvod (druhý alebo tretí krát pre moje staršie deti) urobilo moje deti odlišné od zvyšku davu. Dalo to mojim deťom očividne boží charakter (čo sú hlboko vo vnútri, za zatvorenými dverami a ako reagujú, keď ustupujú proti múru). Chcela som tento Boží charakter pre moje deti, pretože nechávam a odovzdávam moju kontrolu nad situáciami a pokladám CELÚ moju dôveru iba v Jedného, ktorému sa dá dôverovať—môjmu Milovanému!

Ako som mohla bláznivo veriť, že by som urobila lepšiu prácu v ochraňovaní mojich detí, ako viem, že môže urobiť Pán?

Iba nedávno som sa cítila presvedčená chrániť moju špeciálnu potrebu, sestru, ktorej sa vyhrážal riaditeľ jej apartmánu so životnou asistenciou, že ju dá do psychiatrickej nemocnice. Bolo to presne uprostred jednej našej ženskej konferencie a ja som práve nemala čas na túto skúšku! Tak som prišla na letisko a povedala som o tom Pánovi, po vlastnom neúspešnom pokúšaní sa ochrániť moju sestru. Vtedy mi môj Milovaný pripomenul o dávaní príležitosti (pretože som otočila moju ochranu na Neho namiesto chránenia mnou), ON ma ochránil a že urobí to isté pre moju sestru. Kráčala som vo viere a nepokúšala som sa ochrániť jej dobré meno alebo ochrániť ju od vyšetrenia, ktoré by ju (ak by Boh nemal kontrolu) viedlo do psychiatrickej nemocnice.    

Ak nemôžem dôverovať Bohu, komu môžem veriť? Všetko, čo určite viem, je, že On je verný a čo môže byť ešte lepšie je pokoj, ktorý prichádza z prenechania a odovzdania Jemu. Ako si môžeme vážne vybrať obávanie a/alebo pracovanie na niečom, keď vieme, že sme to neni schopné dosiahnuť a jednoducho sme to mohli dať radšej Jemu, než si vybrať urobiť to samé?  

Mnohé mi rady hovoria o situácii, ktorá vyústila do tragédie, keď človek „údajne“ dôveroval Bohu. No, keď sa ich pýtam, čoskoro priznajú, že človek, ktorého spomínali, často prevezme kontrolu naspäť a pokúša sa ochrániť sám—nerobíme to my všetky? Myslím si, že je to zvyčajne situácia niekoho iného, ktorá spôsobí, že sa necítime bezpečné dôverovať Bohu a zvyčajne tiež spôsobí zmätok. Nikto v skutočnosti nevie, čo sa deje v živote iných ľudí, ani keď je ten človek rodinný príslušník alebo naše deti.

Neurob chybu pozeraním sa na to, čo si myslíš, že si videla v živote niekoho iného, alebo si počula. Nikto, iba Boh pozná stav ich srdca a celú situáciu. Tí, ktorí robia ich rozhodnutia viery na základe svedectiev z druhej ruky, sú v nebezpečenstve urobenia veľkej chyby, vyúsťujúcej do premeškania požehnania a zraniteľnosti nepotrebnými ťažkosťami.

Raz som vzdala pokúšanie ochrániť moje dobré meno, keď moje dobré meno sa stalo dôležitejšie ako to, čo sa malo stať, vzhľadom na situáciu. Keď som vzdala pokúšanie ochrániť moje emócie, cítila som lásku Pána obkolesujúcu moje srdce, hoci proti mne prichádzalo tak veľa vecí, rozvod, iná žena a moje deti zúčastňujúce sa na svadbe môjho manžela. V skutočnom svete by toto zdevastovalo manželku a matku ako ja. Ale pretože som dôverovala Pánovi (a iba pretože som Mu dôverovala, že ochráni moje srdce), kvitnem a namiesto toho som sa nikdy necítila tak milovaná!

Pán pracoval na tejto oblasti môjho života niekoľko rokov. Bolo to pravdepodobne viac ako dva roky, keď sa môj život otočil, ako som konečne odmietla chrániť seba samú od všetkých druhov zneužívania, ktoré sa dejú,  keď manžel nie je šťastný. Nešťastný manžel často verí, že je to chyba jeho manželky a hádže to na ňu. (To isté platí pre nešťastné ženy, ktoré obviňujú ich manžela). Mnohé ženy s dobrým a čistým srdcom sa zúfalo pokúšajú prosiť ich manželov, lebo problém nie je často v nich, aby to napravili.

Meniť seba samú (nasledovaním princípov s čistým srdcom) a ochraňovať seba samú (nezáleží, aké metódy vyskúšaš) nikdy nefunguje. Stalo sa tak, až keď som sa vzdala a odovzdala to Bohu, ktorý mi dal súhlas ochraňovať ma, a potom ma oslobodil. Viem, že ak by som utekala alebo pokračovala a skúšala to sama, stále by som sa bála a márne by som hľadala bezpečnosť a ochranu. Požehnanie z prechádzania cez tie skúšky je, že teraz viem, Boh je Boh, ktorý ochraňuje—a tak Mu môžem dôverovať s mojimi deťmi. Aleluja!!

Drahá čitateľka, nezáleží na tom, aká VEĽKÁ je tvoja skúška, páchateľ, alebo útok nepriateľa, Boh je VÄČŠÍ. On nie je bezradný, vystrašený alebo znepokojený z vecí alebo človeka, ktorý je za tebou. On je schopný vytvoriť z toho dobro, v každej situácii, tak ako Mu to odovzdáš a dôveruješ Mu v tvojej ochrane (pre seba a pre každého, koho miluješ).

Každý oheň zušľachťuje a očisťuje. Každý lev môže zavrieť svoje ústa. A každé more, nezáleží aké veľké, môže byť utíšené a rozdelené iba jedným slovom od Boha.

Záver Kapitoly

Odkedy som toto písala, Boh už konal v prospech mojej sestry—preto Ho poďme chváliť!

Najskôr sme to obe nechali (vrátane mojej sestry, ktorá má dôveru a myslenie dieťaťa) a dôverovali sme riaditeľovi (ktorý sa ju pokúšal odovzdať) pri vybavovaní stretnutia s potenciálom odovzdať ju do psychiatrickej nemocnice. Nemodlila som sa, ani nepostila (nie pretože neverím modlitbe a posteniu, ale pretože som nebola „volaná“ postiť sa—jednoducho som dôverovala Bohu) a výsledok? Doktor jej povedal, že si nemyslí, že by potrebovala psychiatrické vyšetrenie!!   

A ak by toto nebolo stále dosť, dnes mi moja sestra povedala, že riaditeľ, ktorý sa ju pokúšal tak zúfalo odovzdať, ODCHÁDZA. Iba tak!!! Požiadala o odvoz. VAU.

Môžeme dôverovať Bohu? ABSOLÚTNE!!