Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

—Žalm 5,13

 

Zdá sa, že aspoň raz denne sa pokúšam nájsť bezpečie: chrániť sa emočne, fyzicky, finančne alebo nejakým iným spôsobom.

Snahu hľadať ochranu mám taktiež, keď chcem ochrániť svoje deti. Ktorá matka sa nesnaží ochrániť svoje deti? Zistila som, že keď cúvam do kúta, moja ochrana (pre mňa a tiež pre moje deti) v zásade nie je žiadnou ochranou.

Ak si žila v násilnom prostredí, vieš, ako je tvoj život pretkaný schémami hľadania bezpečia a ochrany. Či je zneužitie slovné, emočné, fyzické alebo sexuálne, vyskúšaš jeden spôsob za druhým, aby si zastavila čokoľvek a kohokoľvek idúceho proti tebe (a/alebo proti tvojim deťom).

Raz ma niekto konfrontoval ohľadom mojej mienky na zneužívanie, a pre matku zneužitie toho najhoršieho druhu (keď otec zneužíva svoje vlastné deti). Vtedy sa zaplo svetlo múdrosti a ja som počula, čo hovorí cezo mňa Pán! Povedala som: „Matka nemôže ochrániť svoje vlastné dieťa; nie, ak ide o jej manžela (alebo v akejkoľvek inej oblasti života dieťaťa), pretože ona s ním nemôže byť vždy—iba Boh ho môže ochrániť! Keď Bohu odnímeme  pozíciu ochrany, vtedy odkryjeme dieťa útokom, ktorým by Pán zabránil, keby sme Mu to odovzdali.“    

Toto zjavenie, ktoré mi dal Pán, ma donútilo zastaviť sa a pozrieť sa na môj vlastný život, kde som mohla jasne vidieť, že keď som sa konečne vzdala ochrany samej seba, Pán to prevzal a ja som našla bezpečie a istotu, ktorá mi chýbala!

Zhodnotenie toho, čo urobil, zvýšilo moju úroveň dôvery až k bodu, že som ju bola schopná použiť o niekoľko rokov neskôr pri mojich deťoch. Prvýkrát, keď môj manžel povedal deťom, že sa so mnou rozvádza, a potom neskôr, keď im predstavil druhú ženu, kvôli ktorej ma nechal. Nie je nič, čo by ste vy alebo ja mohli urobiť, aby sme zabránili tomuto odhaleniu. Ak by sme mali na výber, nenechali by sme naše deti cez to prechádzať. Úprimne, ak si v mojej situácii a máš rozvodové papiere, na ktorých je napísané, že tvoj manžel má toto právo zo zákona, musíš si pamätať, že hoci aj bez písomných dokumentov, Boh dal našim deťom oboch rodičov (teba a ich otca). Takže, čo sa stane, keď veci idú smerom, ktorý sme neplánovali a začína sa pridružovať strach?

Mnoho žien dnes uteká: niekedy „v záujme detí“ a niekedy je to pre ich vlastnú bezpečnosť. Ale úprimne, kto z nás chce byť utekajúci, utekať z vlastného domu, od priateľov a rodiny a žiť neustále na úteku a v strachu byť nájdený tým, pred ktorým utekáme? Ženy utekajú pretože cítia, že je to ich jediná možnosť, ale naozaj je to tak? Môžeme Bohu skutočne dôverovať, že nás ochráni, ak v Neho dúfame? A niekedy je tu ešte ťažšia otázka: môže Boh skutočne ochrániť našich priateľov, sestru alebo moje deti—niekoho druhého, koho milujeme, keď vkladáme svoju dôveru v Neho samotného?

Z písma vieme, že Dávid mal zlozvyk utekať. Hoci videl, ako mu Boh pomohol zabiť Goliáša, utekal pred kráľom Šaulom a roky neskôr utekal pred vlastným synom. Väčšina z nás tam bola tiež. My utekáme a ešte sú tu tie, ktoré si vyberú stáť a bojovať. Osobne si myslím, že ani jedna z týchto možností nás ako ženy neochráni. Ženy túžia a chcú byť chránené. Takže znova, môžeme Bohu skutočne dôverovať, že nás ochráni?

Mnohé z nás sme Mu dôverovali ohľadom nášho večného osudu, keď sme Ho prijali ako nášho Spasiteľa, ale môže nás teraz skutočne zachrániť od toho, čo ide proti nám, alebo prichádza proti tým, ktorých milujeme a ktorých chceme chrániť? Odpoveď znie Áno, absolútne, Áno. Stačí, ak budeme kráčať vo viere, v našej dôvere V NEHO, aby sme videli, ako sa ochrana uskutoční.

Ochrana vierou je presne ako iný druh dôvery, vyžaduje si úplné odovzdanie do Božích rúk. Keď dôverujeme Pánovi ohľadom spasenia, On je ten, ktorý to urobí, nie my „aby sa niekto chválil“ —my to iba prijmeme. Nie je to nič, čo by sme urobili my—my iba prijmeme Jeho dar, ktorý je zadarmo a veríme, že On to urobil. Jednoducho v tom kráčame a dôverujeme, že nás zachránil.

Keď dôverujeme Pánovi čo sa týka našich financií, On je Ten, kto zaobstará „všetky naše potreby podľa Jeho Bohatstva v Ježišovi Kristovi.“ Ak sa mu bláznivo budeme snažiť pomôcť, čoskoro zistíme, že naše financie nestačia na splatenie účtov. Chce to dôveru. Môžeme Mu dôverovať?

Myslím, že zodpovedať túto otázku nám pomôže pohľad späť, ako nás ochránil v iných oblastiach našich životov. Ak si nájdeme čas rátať naše požehnania a mnohé spôsoby, ktorými nás ochránil v minulosti, počítaním a vymenovaním jedného za druhým, pomôže nám to budovať našu vieru. To je to, čo som urobila a zároveň som sa pozrela na časy, kedy som sa pokúšala robiť veci sama, no mizerne som zlyhala. 

Začnime financiami, pretože toto je dôležitá oblasť pre mnohé z Vás, ktoré ste slobodné matky. Keď som čelila dileme s toľkými deťmi žijúcimi doma a žiadnou podporou na deti, najskôr Boh nahromadil nepriazeň voči mne tým, že priviedol moju neter, aby žila s nami, a potom moju staršiu sestru. Vieš, nemali by sme byť nikdy prekvapené, šokované alebo zdesené, keď sa veci nahromadia, pretože toto je spôsob, akým koná Boh. Je to Jeho spôsob, ako nám ukazuje svoju úžasnú moc!!

Vtedy On vstúpi a začne robiť nemožné. Ale najskôr to musí vyzerať ako nemožné. Počítam a menujem, koľkokrát ma On ochránil: Keď sa moje financie úplne prepadli, nestratila som dom, ani neklesol životný štandard mojej rodiny—namiesto toho sa zlepšil!! No nestalo sa tak, kým som skutočne nezačala narábať s našimi financiami a nezačala sa pokúšať riadiť veci, ktorých som sa bála a naše financie začali pomaly ubúdať. Potom sa to otočilo na lepšie, keď som sa rozhodla nepozerať sa, alebo nepokúšať sa to vyriešiť (čo bolo ťažké nerobiť), až som zistila, že moje bankové účty sú opäť preplnené. Môže nás Boh finančne ochrániť, keď Mu dôverujeme (a poslúchame Ho)? Ak Mu to úplne odovzdáš, odpoveď znie „Áno“. 

Poslúchať

Vieš, poslušnosť hrá veľkú úlohu aj v našej osobnej ochrane. Tak často „hynieme kvôli nedostatku poznania“. Ak porušíme princípy z Písma (ktoré sú duchovným zákonom; ako zákon gravitácie) znova a znova chybne veríme, že nás Boh nechráni, keď sme to v skutočnosti my, kto nás dostal na toto miesto nebezpečenstva.    

Hovorili sme napríklad o financiách. Keď ignorujeme inštrukciu, že musíme dávať desiatky a ak nie, okrádame Boha, čoskoro sa ocitneme vo finančnom neporiadku. Tým z nás, ktoré sa naučili o požehnaní a prísľuboch desiatkov a sú poslušné (nezáleží, na tom, ak to vyzerá tak, že si to nebudeme môcť dovoliť) a jednoducho veria Bohu—sa On preukázal ako verný a plný láskavosti, obklopuje nás túžbami našich sŕdc, nie len zásobuje naše potreby!! Osobne som zistila (ako mi povedali aj mnohé iné žany), že čím viac dôverujem Bohu a dávam (nie z hojnosti, ale veľmi často, keď sa zdá, že nie je dosť), otvárajú sa nebeské okná a zalieva ma požehnanie!  

Nezáleží na tom, ako veľmi som dôverovala Pánovi ohľadom mojich financií. Dôvera by nevyústila do hojnosti, ak by som nevedela, že mám odovzdávať desiatky a dávať (aj keď by som na papieri nemala dosť), a potom neurobila krok viery a nevykonala to. Nezáleží na tom, ako veľmi veríš, že Pán je schopný ťa zachrániť, nestane sa tak dovtedy, kým Mu neodovzdáš svoj život a nedôveruješ Mu natoľko, až budeš premenená na nové stvorenie. Rovnako je to aj s tvojou ochranou.

Nakoniec som prišla do bodu, kedy som vedela, že to nedokážem urobiť: ochrániť seba alebo ochrániť svoje deti. Verím, že keď dôverujeme Pánovi (kvôli našim deťom alebo nám samým), On nás nebude vždy „oslobodzovať“ zo skúšok alebo kríz. Boh nesľubuje, že odstráni zlo, ktoré prichádza proti nám, ale sľubuje, že to použije pre naše dobro, keď budeme cez to prechádzať. 

Väčšinou nás volá prejsť cez oheň, stráviť noc v jame levovej a kráčať cez Červené more. Hoci si môžeme vybrať a vyhnúť sa týmto situáciám, tie nás pretvárajú na nové stvorenie, ktoré ukáže iným, aké sme rozdielne a ako sme sa zmenili. Prechádzanie cez rozvod (pre moje staršie deti druhý alebo tretíkrát) je to, čo odlíšilo moje deti od zvyšku davu. Dalo to mojim deťom zjavný boží charakter (aké sú hlboko vo vnútri, za zatvorenými dverami a ako reagujú, keď sú tlačené k múru). Tento Boží charakter je to, čo som pre moje deti chcela; preto prenechávam a odovzdávam svoju kontrolu nad ich situáciami a vkladám CELÚ dôveru iba v Jedného, ktorému sa dá dôverovať—môjho Milovaného! 

Ako môžem bláznivo veriť, že by som urobila lepšiu prácu v ochraňovaní svojich detí, ako viem, že môže urobiť Pán?

Iba nedávno som cítila povinnosť chrániť svoju sestru so špeciálnymi potrebami, ktorej sa riaditeľka zariadenia podporovaného bývania s osobnou asistenciou vyhrážala, že ju umiestni do psychiatrickej liečebne. Bolo to priamo uprostred jednej našej ženskej konferencie a ja som práve nemala čas na túto skúšku! Tak som o tom počas cesty na letisko hovorila s Pánom, po tom, čo som sa neúspešne pokúšala ochrániť svoju sestru. Vtedy mi môj Milovaný pripomenul, ako ma ON ochránil, keď Mu bola daná príležitosť (pretože som sa ohľadom svojej vlastnej ochrany obrátila na Neho namiesto toho, aby som chránila samu seba), a že urobí to isté aj pre moju sestru. Kráčala som vo viere a nepokúšala som sa ochrániť jej dobré meno alebo ochrániť ju pred vyšetrením, ktoré by ju (ak by Boh nemal kontrolu) mohlo dostať do psychiatrickej liečebne.   

Ak nemôžem dôverovať Bohu, komu môžem veriť? Všetko, čo s určitosťou viem, je, že On je verný a čo môže byť ešte lepšie je pokoj, ktorý prichádza, keď Mu to prenecháme a odovzdáme. Ako sa môžeme vážne rozhodnúť namiesto toho sa trápiť a / alebo pracovať na niečom, keď vieme, že nie sme schopné to dosiahnuť, a jednoducho sme to mohli dať radšej Jemu, než aby sme sa rozhodli urobiť to vo vlastnej réžii?

Mnohé mi rady hovoria o situáciách, ktoré vyústili do tragédie, keď človek „údajne“ dôveroval Bohu. No, keď sa začnem viac pýtať, čoskoro priznajú, že človek, ktorého spomínali, často prevezme kontrolu naspäť a pokúša sa ochrániť sám—nerobíme to my všetky? Myslím si, že je to zvyčajne situácia niekoho iného, ktorá spôsobí, že sa necítime bezpečne, keď  dôverujeme Bohu a zvyčajne tiež spôsobí zmätok. Nikto v skutočnosti nevie, čo sa deje v živote toho druhého, ani keď ide o rodinného príslušníka alebo naše deti.

Neurob chybu pozeraním sa na to, čo si myslíš, že si videla v živote niekoho iného, alebo si počula. Nikto, okrem Boha, nepozná stav ich srdca a celú situáciu. Tým, ktorí robia svoje rozhodnutia viery na základe svedectiev z druhej ruky, hrozí, že urobia veľkú chybu, ktorá bude mať za následok premeškanie požehnania a náchylnosť k zbytočným ťažkostiam.

Keď som sa prestala snažiť ochrániť svoje dobré meno, začala som na reputácii podstatne naberať, navzdory mojim očakávaniam vzhľadom na danú situáciu. Keď som sa vzdala snahy ochrániť svoje emócie, cítila som Pánovu lásku, ktorá obkolesovala moje srdce, hoci proti mne prichádzalo tak veľa vecí, rozvod, iná žena a moje deti zúčastňujúce sa na svadbe môjho manžela. V skutočnom svete by toto zdevastovalo manželku a matku ako som ja. Ale pretože som dôverovala Pánovi (a iba pretože som Mu dôverovala, že ochráni moje srdce), kvitnem a namiesto toho som sa nikdy necítila tak milovaná!

Pán pracoval na tejto oblasti môjho života už niekoľko rokov. Je to možno viac než dva roky, čo sa môj život obrátil, pretože som konečne odmietla chrániť sa pred všetkých druhmi zneužívania, ktoré sa dejú, keď manžel nie je šťastný. Nešťastný manžel často verí, že je to chyba jeho manželky a hádže to na ňu. (To isté platí pre nešťastné ženy, ktoré obviňujú svojho manžela.) Mnohé ženy s dobrým a čistým srdcom sa zúfalo pokúšajú vyhovieť svojim manželom, ale problém často nie je v nich, aby ho napravili.

Meniť samu seba (nasledovaním princípov s čistým srdcom) a ochraňovať samu seba (nezáleží, aké metódy vyskúšaš) nikdy nefunguje. Stalo sa tak, až keď som sa vzdala a odovzdala to Bohu, ktorému som dala súhlas ochraňovať ma, a potom ma oslobodil. Viem, že ak by som utekala alebo pokračovala a skúšala to sama, stále by som sa bála a márne hľadala bezpečie a ochranu. Požehnaním z prechádzania cez tieto skúšky je, že teraz viem, že Boh je Bohom, ktorý ochraňuje—a tak Mu môžem dôverovať s mojimi deťmi. Aleluja!!

Drahá čitateľka, nezáleží na tom, aká VEĽKÁ je tvoja skúška, páchateľ, alebo útok nepriateľa, Boh je VÄČŠÍ. On nie je bezradný, vystrašený alebo znepokojený z vecí alebo človeka, ktorý ide po tebe. On je schopný vytvoriť z toho dobro, v každej situácii, pokiaľ Mu to odovzdáš a dôveruješ Mu ohľadom tvojej ochrany (pre seba a pre každého, koho miluješ).

Každý oheň zušľachťuje a očisťuje. Každý lev môže zavrieť svoje ústa. A každé more, nezáleží aké veľké, môže byť utíšené a rozdelené iba jediným slovom od Boha.

Záver Kapitoly

Počas toho, čo som toto písala, Boh už konal v prospech mojej sestry—preto Ho poďme chváliť!

Najskôr sme to obe odovzdali (vrátane mojej sestry, ktorá má dôveru a myslenie dieťaťa) a dôverovali sme riaditeľke (ktorá sa ju pokúšala umiestniť do liečebne), že zariadi stretnutie, ktoré by ju mohlo dostať do psychiatrickej liečebne. Nemodlila som sa, ani nepostila (nie preto, lebo neverím v silu modlitby a pôstu, ale pretože som nebola „volaná“ k pôstu—jednoducho som dôverovala Bohu) a výsledok? Doktor jej povedal, že si nemyslí, že by potrebovala psychiatrické vyšetrenie!!  

A ak by toto ešte nestačilo, dnes mi moja sestra povedala, že riaditeľka, ktorá sa jej chcela tak zúfalo zbaviť, ODCHÁDZA. Len tak!!! Požiadala o preloženie. VAU.

Môžeme Bohu dôverovať? ABSOLÚTNE!!

 

Zápisník