Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.
—Habakuk 2,3
Dnes ráno som si začala čítať v mojej Biblii, špeciálne v žalmoch, všetky verše, ktoré som mala zvýraznené od roku 1991, kedy Pán obnovil moje manželstvo. Vedľa týchto veršov som napísala „NP“, čo znamená Naplnený Prísľub! Hoci som strávila viac ako hodinu čítaním a značením si týchto veršov, nenašla som ani jeden, ktorý by Pán nesplnil!!
Čítanie a označovanie skratkou NP mi dalo čas premýšľať a vrátiť sa späť do všetkých tých dní, kedy sa zdalo, že sa Boh nikdy neukáže! Roky nariekania k Nemu, roky, keď som myslela, že dnešok nikdy nepríde (deň, keď som si uvedomila, že každý jeden prísľub sa naplnil). Drahá, ak sa nemýlim, toto je miesto, kde sa nachádza práve teraz väčšina z vás, ktoré čítate túto knihu. Verila si v lepšie dni, v lepší čas a skutočne si dala svoju dôveru Pánovi, ale zatiaľ stále čakáš, čakáš, čakáš. . .
Dosiahneš vôbec niekedy miesto pokoja, blahobytu a (vieš si vôbec predstaviť?) radosť v tvojom živote? ÁNO! Ja som bola tam, kde si presne teraz ty, mnoho rokov a rokov a rokov! Keď sa naozaj pozriem späť do môjho života, pravdepodobne som bola na tomto mieste približne…no, moja matematika tak skoro ráno nie je veľmi dobrá! Celý môj život bol ťažký. Moja najlepšia priateľka, ktorú poznám od ôsmej triedy, hovorí, že nepozná nikoho, kto by prežil niečo podobné, ako som prežila ja. Keďže som veľa cestovala, osobne poznám mnohé z vás z môjho spoločenstva a viem, že toľké prežili ešte horšie veci. Ale myslím si, že som prežila toho dosť, aby som ti povedala ÁNO, čakať sa naozaj oplatí—a tvoje čakanie má nádherne naplánovaný zmysel!
Keď sa pozerám spätne, bolo to čakanie, ktoré ma urobilo tým, kým som dnes. Čakanie mi umožnilo spoznať Pána spôsobom, akým Ho poznám teraz. Nikdy by som Ho nepoznala tak dôverne a nikdy by som Ho nebola schopná oceniť alebo oceniť môj život tak, ako to robím teraz. Určite nie spôsobom, akým som Ho potrebovala spoznať. Nebola by som schopná slúžiť ženám, ako som schopná teraz. Myslela som si, že najefektívnejšie budem slúžiť cez moje predošlé obnovené manželstvo. Keď som však stratila moje obnovené manželstvo, myslela som si, že moja služba ženám sa skončila. Ale ako počas všetkých zlomení, bolo to cez môj nedávny rozvod, kedy som bola schopná slúžiť nespočetnému množstvu žien! A niektoré „prečo“, ktoré som sa tak dlho pýtala, bolo zodpovedané. Predtým som verila, že moja služba bola založená na obnovenom manželstve a výsledok mal byť, že ženy, ktorým som slúžila mali chcieť to, čo som mala ja—obnovené manželstvo. Dnes však ženy vidia moju radosť a môj hojný život a teraz chcú to, čo mám ja—môjho Milovaného v plnom rozsahu! Oh, môžeme vôbec niekedy pochybovať o Jeho cestách alebo sa cítiť slabé (nebom zabudnuté), vzdať sa bez čakania na splnenie všetkých Jeho nádherných prísľubov?!
Dobrá správa pre všetky vás dámy a každú ženu na tomto svete je, že nemusíš čakať na radosť, pokoj a blahobyt (alebo hoci lásku), po ktorej túžiš od muža, vecí alebo pozície. Hoci dostať sa do tohto bodu v mojom živote mi trvalo roky, tie roky boli na to, aby ma Boh použil na pomoc stavania super diaľnice do tvojho vytúženého útočišťa. Počas mojich rokov priekopníctva hrboľatej cesty, po ktorej mnohé ženy cestujú a stanú sa obeťou. Meno tejto diaľnice je Ježiš, náš Milovaný Manžel a On ťa prenesie k tvojim prísľubom v Jeho rukách lásky! Budeš musieť čakať na splnenie všetkých tvojich prísľubov, ale čakáreň, ktorú pre teba navrhol je vhodná práve pre ženu ako si ty. Máš záujem? Potom ma nasleduj a naučíme sa, prečo Boh zámerne navrhol čakanie, aby nám prinieslo prísľuby, ktoré má v úmysle nám raz dať, keď bude vedieť, že sme skutočne pripravené zvládnuť ich.
Prečo Čakáme
Čakanie na niečo je jedno z najťažších aspektov Kresťanskej cesty; jednoducho to nevieme robiť správne. Namiesto toho, aby sme z toho mali prospech a užívali si to, trpíme; často zlyhávame a nedotiahneme to do konca a tak prichádzame o prísľub, v ktorom Bohu dôverujeme.
Biblia je jasná v tom, keď nám Boh niečo ukazuje počas nášho náreku k Nemu, že je to len na stanovený čas, (zvyčajne) to nie je na teraz. Habakuk 2,2-3: „PÁN mi odpovedal: ,Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynule čítať. Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, ČAKAJ naň, veď určite príde a nezmešká.‘“ A práve preto nám tiež hovorí, aby sme si to zapísali, aby sme si to mohli často čítať a poznali sme, že On je verný.
Pochopenie, prečo čakáme, môže byť ešte dôležitejšie ako samotné dôverovanie prísľubu. Jednoducho povedané, keď nám Boh ukáže niečo do budúcnosti, je to tak, pretože nie sme pripravené zvládnuť to alebo si to naplno užívať, bez tejto doby čakania.
Zoberme si do úvahy život Jozefa. Bol iba chlapec, keď videl víziu, že bude vládnuť a jeho vlastná rodina sa mu bude jedného dňa klaňať. Potreboval však mnoho rokov, kým dospel, počas ktorých musel trpieť a duchovne rásť, predtým ako sa stal pripravený na zodpovednosť alebo na miesto, ktoré bolo pre neho určené. Nemohol to nijako urýchliť ani nič urobiť preto, aby si Boh myslel, že je pripravený na to, aby sa jeho prísľub naplnil a stal viditeľným.
Potom tu máme Mojžiša. Bol mladý muž, keď utiekol do púšte a prešlo mnoho rokov odlúčenia z verejného života, predtým ako bol pripravený viesť milióny ľudí do Zasľúbenej Krajiny.
Zoberme si do úvahy Ester. Nikdy nebola bližšie stať sa kráľovnou, pokiaľ nenarástla v pochopení jej ľudí, Židov, pod vedením jej bratranca Mardocheja. Taktiež potrebovala celý rok na prípravu jej krásy, keď šla prosiť svojho manžela, kráľa, ktorý by ju za normálnych okolností za taký čin bol popravil. Boh vedel, že nebola pripravená čeliť obrovskej úlohe záchrany židovského ľudu, nieto, aby odhalila svoju pravú identitu Židovky.
Čakanie nie je iba pre naše dobro, je to tiež preto, lebo často nie je ešte správne načasovanie. Boh zorganizoval každého človeka a každú udalosť, aby sa zhromaždili spolu v presnom časovom momente pre Jeho slávu. Máme tendenciu zabúdať na túto časť kvôli nášmu prirodzenému egoizmu a sebastrednosti. Všetko, čo vieme je, že sme unavené čakať a celý čas pri tom zabúdame, že Pán bude čoskoro oslávený a napriek tomu Boh prináša tento zázrak do našich životov.
V mojej vlastnej situácii trvalo mnoho rokov byť emočne a duchovne pripravená, rovnako ako byť na správnom mieste pre Boha, aby priniesol všetky Jeho prísľuby mne a aj do svetla, ktoré by mohli vidieť iní. Hoci som si želala, aby sa to stalo skôr, teraz vidím, že nič nebolo pripravené ani jeden deň skôr, ako sa to stalo. Ale poďme hovoriť o čase čakania, ktorý je často časom, keď trpíme a divíme sa, či sa Boh naozaj stará.
Nie je toto, o čom to celé je?
Keď trpíme a naša situácia sa nemení, začíname pochybovať o Božej láske k nám. Divíme sa, či sa o nás stará rovnako ako o niekoho iného, na koho sa pozeráme, kto nemusel čakať tak dlho, ako čakáme my. Začíname sa diviť, či to, o čo prosíme Boha a dôverujeme v tom Bohu, je vôbec v súlade s Jeho vôľou. A s týmto druhom negatívnych a vieru zničujúcich myšlienok veľmi často kráčame preč a zanecháme Jeho prísľub. Posúvame sa ďalej k niečomu, čo môžeme dosiahnuť práve teraz. Potom, keď sa náš pôvodný prísľub ukáže, často nie sme zastihnuteľné alebo sa menej zaujímame, že Boh sa k nám opäť raz zachoval verne. Také smutné.
Takto žije väčšina kresťanov—je to teraz alebo nikdy, a preto títo ostatní ľudia robia, čo môžu, aby si žila týmto spôsobom tiež. Chcú veriť s tebou a modliť sa za teba v primeranom čase a keď sa prísľub nestane, robia všetko preto, aby ťa povzbudili k pochybnostiam o tom, že ti vôbec niekedy Boh prísľub dal. Pokračovať v modlení za niečo, čo sa neukáže čoskoro, nestojí za ich úsilie—majú lepšie veci, ako využiť svoj čas a modlitby.
Povedzme si to na rovinu, žijeme v životnom štýle „chcem teraz“, ktorý je proti Božím spôsobom. A ešte horší ako tento životný štýl je životný štýl „chcem predčasne“, ktorý vznikol.
Vidíme to všade. Ženy, ktoré sú unavené z tehotenstva majú vyvolaný pôrod; alebo ak čakajú na prirodzený, dostanú lieky na urýchlenie alebo sa im prepichne voda. Áno, je tak ľahké dostať ťa do tohto pokušenia, keď trpíš a doktor alebo sestra stoja hneď tam, aby ti ponúkli okamžitú úľavu.
Nečakáme na to, čo chceme, ani na materiálne veci. Dnes už nemusíme šetriť na nič. Môžeme si kúpiť teraz všetko, čo chceme a zaplatiť za to neskôr. Toto nie je nové, trvá to už celé roky. Pozri sa na Sáru, ktorá získala svoj prísľub syna cez Agar, ale neskôr za to zaplatila. My všetci stále platíme za Sárinu netrpezlivosť tým, že sa pozeráme na pokračujúce vojny, násilie, nenávisť a krviprelievanie na Blízkom východe medzi Abrahámovými synmi, Izmaelom (Islamom) a Izákom (Izraelom). Keby Sára na svoj prísľub iba počkala.
Často zabúdame, ako naše predbiehanie Boha neodvratne ovplyvňuje ostatných, pretože sme od prírody sebeckí. Deje sa tak dovtedy, kým sa nezačneme viac zaujímať o Božiu vôľu, než aby sme činili našu vlastnú vôľu, a tak sme schopní vydržať do konca. Ak by sme skutočne mohli vidieť ten prísľub alebo všetky prísľuby spolu (každý jeden nám povedaný)—ako to naozaj bude prebiehať, keď príde ten pravý čas—mohli by sme ľahko vydržať do konca a možno sa aj naučiť mať z čakania úžitok.
A čo všetky tie myšlienky, márne predstavy? Sú márne predstavy škodlivé pre našu cestu viery alebo sú spôsobom, akým sa dostať do nášho požadovaného cieľa? Ja si osobne myslím, že môžu byť oboje. Ak žijeme príliš v imaginárnom svete, môžeme sa v ňom stratiť a často stratíme našu cestu. Ale tiež osobne verím, že niektoré predstavy môžu byť dobré, pretože keď si „predstavujeme a veríme“ niečomu neviditeľnému, robíme, čo môžeme, aby sme uvideli naše vrchy sa hýbať. Ale žiť v takomto svete, znamená stratiť pohľad Boha a čo má pre nás pripravené tu, počas čakania, uprostred utrpenia, ktoré nám pomáha zdokonaliť sa a pripraviť nás.
Keď sa obzriem späť, vidím, ako Boh vytvoril vo mne skvelú vytrvalosť počas môjho dlhého čakania a rokov rôznych druhov trápenia—všetko, aby som bola dnes pripravená ako Jozef a Mojžiš. Len teraz môžem byť pokojná, zatiaľ čo žijem extrémne rýchly život, naplnený dennými skúškami, ktoré by som nemohla vydržať a pochopiť v mojich tridsiatich alebo štyridsiatich rokoch. Nemám tušenie, ako to urobil, ale toto je pointa—je to niečo, čo urobil On, nič, čo by som mohla urobiť ja a všetko sa stalo počas čakania. Boh formuje teba a mňa každú chvíľu, každý deň, cez každú udalosť a okolnosti v našich životoch. Nič nie je zbytočné alebo nepotrebné. Všetko to pre nás vytvára tréningové miesto a očisťujúci oheň, ktorý nás pripravuje robiť to, k čomu nás On volá. Verím, že väčšina žien, ktoré sú volané slúžiť a byť použité Ním, sú príliš zaneprázdnené vidieť, čo Boh robí a často zmeškajú toto volanie alebo nie sú na to pripravené, keď sú raz zavolané.
Sú tiež tak zaujaté veľkosťou výzvy, že sa boja urobiť krok vpred. Odvážim sa povedať, drahá moja, že si jedna z týchto dám. Boh ti dal víziu tvojej budúcnosti, ktorá je tak nesmierne neuveriteľná, že sa doslova trasieš, premýšľajúc, či to môže byť pravda. Takže prestaneš rozmýšľať o tom, aké je to obrovské a namiesto chopenia sa toho, čo pre teba pripravil, sa modlíš a prosíš o zmenu dnešných ťažkostí. Je toto, kde sa nachádzaš? Zistila som, že na tieto strany spadne niekoľko sĺz, keď On zasvieti svetlo do skrytých miest tvojho srdca. Viem, pretože som bola tam, kde je teraz väčšina z vás. Úprimne, nejakým spôsobom, som znova tam, kde si ty, pretože mi Boh ukázal ešte lepšie veci, ktoré naplánoval, aby som robila. Sú to nové prísľuby, ktoré budú—obrovské, neuveriteľné, ale áno, vízia je to hrozivá.
Napriek tomu som sa zaviazala jednoducho ísť cez všetko a tentokrát si čakanie užívať. Týmto spôsobom umožním zväčšovanie mojej viery a čo najlepšie využijem môj čas teraz počas čakania. Každý deň sa zastavím a pozriem sa okolo na každú jednu vec, ktorú mi Boh požehnal a ďakujem Mu za ňu (ako bolo povedané skoršie v tejto kapitole). A dnes v tomto momente si nájdem čas a pozriem sa na krásy tohto sveta, ktorý stvoril pre Jeho snúbenice, mňa a teba. Nájdem si čas ľúbiť a starať sa o tých, ktorých Boh umiestnil okolo mňa, tak ako On ľúbi a stará sa o teba i mňa.
Počas celého dňa si nájdem veľa času, aby som povedala môjmu vzácnemu Milovanému, ako veľmi On je všetko, čo chcem a všetko, čo potrebujem. Potom, keď uvidím víziu budúcnosti alebo si prečítam prísľuby v mojej Biblii, budem to očakávať a nie strácať čas premýšľaním, či som počula Boha správne—nezáleží na tom, aký veľký sa mi teraz tento prísľub alebo vízia zdá. Budem v to jednoducho veriť, pretože poznám Boha a viem ako pracuje. Z pozerania sa na tých milión vecí, ktoré už v mojom živote urobil, viem, že On je verný. A ak si myslíš, že nemáš dosť vernosti v tvojom vlastnom živote, pozri sa na môj (alebo niektoré iné ženy v našom spoločenstve). (A ak nie si v našom spoločenstve, mala by si byť, pretože ženy v našom spoločenstve sú tie, ktoré ma držia, aby som kráčala úspešne!)
Pred uzavretím tejto kapitoly mi dovoľ hovoriť k niektorým z vás, ktoré ste naozaj uprostred skutočného utrpenia, pretože som tam bola tiež. Po prvé, toto utrpenie má naozaj zmysel; viem to z jeho prežitia. Zlomené a kajúce srdce nikto nezíska ľahko a je to určite bolestivé, ale my sa iba potrebujeme na to pozrieť cez život Ježiša, aby sme pochopili, že On rozumie a že On je skutočne „oboznámený s naším žiaľom“. Je pre nás niekedy ťažké rozumieť, ako Boh, Náš Otec, mohol dopustiť pre Svojho jediného Syna tento druh utrpenia krížom. Sledoval Jeho prosenie v Getsemanskej záhrade, ale stále to nezastavil. Ani keď počul Svojho Syna volať, trápiť sa a zápasiť s tým, čo vedel, že sa stane. Toto nám však môže pomôcť veci lepšie chápať, pretože teraz môžeme vidieť ovocie v zanechaní Jeho Syna, aby dokončil svoj cieľ.
Ako sa mohol Otec pozerať z neba, zatiaľ čo Jeho drahý Ježiš bojoval s nesením kríža cez uličky, vediac, že o hodinu neskôr bude držať tento kríž jeho mŕtve telo. (Ale Boh poslal niekoho odniesť Jeho kríž a poslal Niekoho, aby odniesol ten tvoj tiež, iba požiadaj.) Čudovala si sa niekedy ako Boh Otec mohol sledovať Jeho jediného Syna na tom kríži celé tie hodiny, počas ktorých trpel a zomieral a prečo nezastavil tie muky a utrpenie? Nevidel Boh tváre tých, ktorí boli radi, tých ktorí čakali na ten deň, kedy Ježiš Nazaretský konečne zomrie? Nepočul urážky a výsmech, ktoré vrhal na Jeho Syna dav ľudí a tých, ktorí sa zdali, že ich nezaujíma bolesť tohto Muža, dokonalého a bezhriešneho, o ktorého šaty si práve hodili los? Ako to mohol Boh dopustiť? Prečo to nezastavil a nedopustil už ani jednu ďalšiu minútu? Vyhral by skutočne nepriateľ, skutočne by bol schopný zničiť dobro, ktoré Ježiš urobil počas svojho pôsobenia na zemi?
Všetci vieme, že pravda je, že tam bol zámer. Zámer, ktorý bol predurčený, aby zachránil teba a mňa. Boh Otec videl všetku bolesť, urážky, utrpenie a posmech, aby sa rovnocenne pozrel do tváre tebe a mne (a tvojej priateľke, susedovi, bratovi, sestre, matke, otcovi, synovi a dcére), ktorí potrebovali túto drahocennú krv, ktorá padala najskôr počas jeho potenia sa, potom z jeho koruny, neskôr z Jeho zbičovania, a nakoniec z nechtov na Jeho rukách a nohách—dokonca i z Jeho, kópiou prebodnutého, boku. Každá jedna kvapka bola potrebná, aby zachránila teba a mňa. Ani jedna kvapka nebola zbytočná, ani jedno utrpenie prehraté, ktoré Ježiš a Boh, ktorý sa pozeral, vydržal pre teba a mňa.
Zakaždým, keď trpíš drahá, ako som trpela ja, chvíľu si spomeň na Ježiša, a čo urobil pre teba a pre mňa. Ako nám teraz pomáha, že každý kúsok utrpenia bude tiež na špeciálny účel. Pamätaj, aký súcit bol daný mne, aby som ťa teraz utíšila. Veríš mi, pretože som bola tam, kde si teraz ty a ja ti skutočne rozumiem. Boh ťa miluje a stará sa o teba. Ak bol schopný povoliť každú bolestivú časť v minulosti u Svojho Syna, nemá tiež nádherný plán pre teba a pre iných, ktorí budú mať osoh z tvojej ochoty trpieť? Ako som oslovila a utešila teba, tak budeš mať ženy v tvojom svete, ktoré ja nikdy nestretnem a ktoré tiež potrebujú utešiť. Nikto iný, okrem teba, im nebude rozumieť alebo nebude schopný dať im útechu a nádej, ktorú potrebujú.
Drahá čitateľka, Boh má pre tvoje čakanie úmysel. Každá jedna slza, ktorú vyroníš, je zbieraná do Jeho nádob. Tak teraz zavri túto knihu a choď do svojej modlitebne a dovoľ Mu utešiť ťa a nechaj sa pohltiť Jeho láskou. On môže a prinesie pokoj do tvojej búrky, radosť do tvojho zlomeného srdca a silu do tvojho unaveného tela a duše. Náš drahý Manžel čaká na tom tichom mieste, kde ti chce zotrieť všetky slzy a všetku hanbu. Choď tam teraz a vyjdi von, pripravená utešiť iných s útechou, ktorou sme boli utešené my, Živým Bohom—naším Nebeským Manželom.