„Chytil ho pod krk a kričal:
»Vráť, čo mi dlhuješ!«“
— Matúš 18,28
Túto ďalšiu lekciu, som sa potrebovala naučiť a žiť, aby sa presunul môj vrch, čo je založené na tomto podobenstve...
Podobenstvo o Nemilosrdnom Služobníkovi
„Vtedy k Nemu pristúpil Peter a povedal Mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
„Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
„Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.«A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.“
„No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!«
„Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.«
„On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
„A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
„Tak aj Môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Väčšina z nás toto podobenstvo čítala a väčšina z neho tiež počula kázeň. Zakaždým sa cítime nepríjemne a znepokojené, že sme mohli zabudnúť na niekoho, koho je potrebné oslobodiť od toho, o čom je presvedčený, že nám „dlží“. Aspoň ja takto vždy reagujem na tento príbeh.
Úprimne, nie som si istá, ako mi Pán priniesol tento princíp na myseľ, ale viem kedy a pretože mám sklon byť človekom previneným vinou (nie som si istá, či je to kvôli mojej katolíckej výchove, mojej osobnosti alebo obom veciam), cítila som sa previnilo ihneď, ako som si to uvedomila.
Stalo sa to len pár dní potom, čo mi môj syn splatil značnú sumu, o ktorej som dúfala, že ju jednoducho „vezme“ ako investíciu do svojej budúcnosti. Len o tri dni neskôr, potom čo mi ju splatil a ja som ju prijala, mi On pripomenul, že potrebujem byť prijímateľom, nielen darcom a uvedomila som si, že aby som bola oslobodená od môjho dlhu, musím si byť istá, že som uvoľnila každého, kto mi bol dlžný! Bohužiaľ (a preto som sa cítila vinná) som predpokladala, že som na to mala myslieť skôr!
Vrátiť peniaze môjmu synovi bolo nemožné, pretože moja prvá odpoveď na to, že mi šek odovzdal, bolo plakať a neprijať ich. Ale Boh ma usvedčil (ako som sa s tebou podelila v poslednej kapitole), že mnohé z nás sú veľmi dobrí „darcovia“, ale tiež musíme byť schopné prijať, keď nám niekto dáva. Tak som jeho dar prijala a potom som sa len o tri dni otočila a povedala som jeho bratovi, že mi nič nedlží!
[Môžem povedať, že neskôr, po diskusii s mojím NM pri šálke kávy, mi On tiež ukázal, že toto bolo súčasťou Jeho plánu. Samozrejme, je to cesta a On ma viedol, aby som vzala tie peniaze zatiaľ, čo som uvoľňovala jeho brata, pretože môj syn „Doktor Darca“ mal zožať niekoľko obrovských odmien - čo sa stalo čoskoro potom!]
Takže, kto mi bol ešte dlžný? Prvý, kto mi prišiel na myseľ, bol môj ďalší syn, ktorý si požičal peniaze na zaplatenie daní. Pracoval pre moju službu ako nezávislý dodávateľ a pracoval tiež na čiastočný úväzok niekde inde. Ako dodávateľovi nie je povinnosťou zamestnávateľa zrážať mu dane, takže keď nastal čas daní, dlžil veľa, čo bolo zlé načasovanie, pretože bol len pár týždňov pred jeho svadobným dňom. Tak si nakoniec požičal peniaze odo mňa.
Verila by si tomu, že som si spomenula na tie peniaze, ktoré som mu požičala až v ten deň, keď mi Pán ukázal, že musím všetkých uvolniť od dlhu? Úplne som zabudla na jeho dlh, a to kvôli srdcu dávania, ktoré mi dal Pán a princípu dávať a nepožičiavať, ktorý ma naučil v Lukášovi 6, 34–38 a Deuteronómiu 23,19–20.
Bohužiaľ, hoci v tom čase v našom vzťahu došlo k nedorozumeniam a ja som zaujala postoj „zanechania“, zatiaľ čo som dôverovala Bohu, že mi obnoví vzťah s ním - a samozrejme, On tak urobil, ale až keď ma On viedol začať knihu Dôveruj BOHU, že Obnoví Tvoje Vzťahy - kniha, ktorá mi ležala na srdci už dlho.
Deliac sa o toto odhalenie, hovoriac mu, že mi nie je nič dlžný, tlačilo na moje srdce a drkotalo mojím duchom a bolo potrebné, aby nejako vyšlo von. Toho rána som teda zavolala svojmu synovi a keď som mu dopovedala, čo mi Pán odhalil, ako dodatok som dodala: „Takže, ak si z nejakého dôvodu myslíš, že mi niečo dlžíš – nie, nedlžíš.“ Jeho odpoveď ma úplne zarazila, keď povedal: „Žartuješ? Nemôžem uveriť tvojmu načasovaniu, mami. Posledné tri dni som bojoval s tým, koľko ti dlžím, a keďže som poznal tvoju finančnú situáciu, práve som cítil, že musím urobiť niečo, aby som ti začal platiť naspäť. Ale jednoducho nemáme nič našetrené [práve sa oženil].“
Bola som si istá, že sa mýli, že mi je dlžný a povedala som mu to. Predsa len som ho ubezpečila, že mi nie je dlžný vôbec nič, pretože náš milovaný Spasiteľ za mňa zaplatil cenu, takže som ho oficiálne uvoľnila! Aj keď môj syn nie je vôbec emotívny, v jeho hlase som počula, že sa ho to hlboko dotklo a úžasne sa mu uľavilo.
Potom, na moje prekvapenie, v tom presnom okamihu, sa mi v mozgu otvorila protipovodňová brána a spomenula som si na to, koľkokrát si odo mňa požičal a nikdy mi to nesplatil. Ale zabudla som na všetko. Vtedy som si uvedomila niečo iné...
Možno si od dlhu uvoľnila veľa ľudí, ale ak im nepovieš, že sú uvoľnení, stále sú uväznení vo väzení, aj keď si ich väzenskú celu odomkla už dávno! Vedela som, že to znamená, že Pán sa mi chystá odhaliť ďalších, ktorí verili, že sú mi dlžní; ďalší bol môj bývalý manžel.
Počas celého môjho rozvodu a dvoch rokov po ňom som radikálne dávala svojmu bývalému všetko, o čo požiadal a bez dane. Okrem toho som si dala pozor, aby som mu dala viac, ako požadoval, ako nás to učí princíp v Matúšovi 5,39-42. Aj napriek tomu, o dva a pol roka neskôr, len týždeň po tom, čo sa obaja moji synovia zosobášili, môj bývalý manžel zlomyseľne zaútočil na mňa a na moju službu pomstou ako nikto iný. O tom som dlho písala v predchádzajúcej kapitole, ktorú ma, našťastie, Pán nenechá zahrnúť do tejto knihy. Hlavným dôvodom pre napísanie tej kapitoly bolo byť „skutočne kvalitným človekom“ pre mojich najbližších priateľov, rodinu a niektorých členov tímu RMI služby, aby som mala príležitosť pochváliť sa svojimi slabosťami.
Bez ohľadu na to, čo urobil, môj bývalý bol na mojom zozname, aby som mu povedala, že mi nič nedlhuje. Napriek tomu zakaždým, keď mi to napadlo, som okamžite začula „nie“. Čakala som teda a nevedela som, či ho vôbec niekedy oslobodím od toho, čo mi bol „dlžný“. Už sú dávno preč tie dni, kedy som uvažovala alebo sa snažila oprieť o svoje vlastné porozumenie, nie, nie kvôli mojej novo nájdenej múdrosti, ale predovšetkým kvôli tak častému pádu! Už nepredpokladám, že sa niečo stane a nepokúšam sa zdôvodniť kedy a prečo. Namiesto toho jednoducho čakám a dôverujem v stanovený čas (Habakuk 2,2–3).
Bez toho, aby som zachádzala do podrobností, s týmto novým a zlomyseľným útokom na moje prekvapenie, namiesto toho, aby som otočila druhé líce a prešla ďalšiu míľu, čo som si zamilovala a úprimne som si to užívala, som bola vedená (a zápasila som s) „prevrátením stolov v chráme,“ nie doslovne, ale obrazne. Až potom, zase oveľa neskôr, som pochopila význam mojich neobvyklých činov. Pred týmto dňom som bez toho, aby som to vedela, umožnila svojmu bývalému manželovi (po našom rozvode) pokračovať v riadení mojej služby, teda som sa mu podriaďovala.
Nerobilo mi to problém iba preto, že som bola Jeho nevesta a nikto iný. Ale tiež bolo nesprávne robiť tak so ženami, ktorým som slúžila. Tým, že som mu umožnila povedať mi, čo môžem a čo nemôžem urobiť, či už je to zverejniť niečo na mojom webe, vytlačiť niečo v knihe alebo čo môžem predať a/alebo dať preč, nevedomky som si ho ponechala ako vedúceho mojej služby. Hrozné, ale znova som bola neverná. Bola som Jeho nevestou, ale moje činy hovorili inak. Samozrejme v okamihu, keď som požiadala svojho drahého Manžela, aby mi odpustil, On mi odpustil a vedela som tiež, že On mi dá tiež príležitosť, aby som to napravila.
Ten okamih nastal popoludní potom, čo mi dal princíp uvedený v Matúšovi 10,19: „...nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať.“ A opäť v Lukášovi 12,11: „Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť.“ Takže už viac „nepripravená“ vedieť, čo poviem (1. List Petra 3,15), keď zavolal, jednoducho som zostala ticho. Pretože som nič nehovorila, nesúhlasila som, ako som to robila vždy, začal byť hlasnejší a oveľa razantnejšie opakoval, čo chcel. Potom, konečne na konci tohto mini-Armagedonu, sa zastavil a povedal, čo chceš? Pokojne som odpovedala: „No, predpokladám, že mi dlžíš ospravedlnenie.“ Šok.
Zmätenie by bolo zľahčovanie. Tu som uvoľňovala všetkých a počula som, ako hovorím, že mi „dlží“ ospravedlnenie? Ako sa môžem pohnúť vpred, ak stále zúfalo potrebujem uvoľniť dvoch ľudí od toho, že sú mi dlžní?
Vieš, že je to tiež súčasť Božieho plánu? Ako som už povedala, spadá to pod princíp „čakania“. Pamätáš si, ako som ti povedala, že viem, že musím počkať, kým splatím spätný desiatok? Tu je jeden dôvod prečo. Po čakaní na zaplatenie desiatku z môjho druhého veľkého daru, keď konečne nastal ten deň, som bola nadšená a vôbec ma netrápili náklady na lístok „do celého sveta“, ktorý som si musela kúpiť - čo bolo viac ako mal byť môj desiatok. Čakaním som obnovila svoju „dávajúcu“ silu, aby som mohla stúpať s tými rozkošnými orlími krídlami, ktoré mi umožnili nezoslabnúť, keď bol čas kúpiť ho (Izaiáš 40,31).
Potom opäť, moje čakanie na uvoľnenie týchto dvoch mužov bolo, aby ma posilnilo, tak aby som bola pripravená, keď konečne príde ten deň. Bez toho, aby som uviedla príliš veľa informácií, dovoľ mi povedať, že uvoľnenie môjho bývalého sa stalo a to dosť vhodne, v deň, ktorý by mala moja mama narodeniny. Moje deti a ja sme sa rozhodli o pár mesiacov skôr, že každý rok v deň jej narodenín (a tiež v narodeniny môjho otca, ktorý je tiež zosnulý), tento deň strávime ako deň, keď si ich budeme pripomínať, ctiť si ich a urobíme niečo zvláštne.
Takže v to ráno, ako som hovorila o svojej mame, sa mi zrazu pripomenulo niečo, čo môj bývalý manžel urobil v čase, keď umieral môj otec. Pripomenulo mi ho to v úplne inom svetle a obrátilo mi srdce, vtedy som vedela, že nastal vhodný čas na to, aby som poslala e-mail a zbavila ho „dlhu“ ospravedlnenia sa voči mne a „všetkého ostatného“, o čom si mohol myslieť, že mi dlží.
Pánovým úžasným spôsobom, On vytvoril dokonalú metódu, ako strhnúť všetky jeho emočné steny, keď som mu pripomenula príhodu, ktorú mi Pán priniesol na myseľ. Hneď potom, ako som to poslala, urobila som to isté a napísala som obom môjmu synovi a jeho novej manželke a oznámila im, že som ich uvoľnila od spätných daní a všetkého, čo mohli cítiť, že sú mi dlžní.
Trvalo dosť dlho, kým som sa každému z nich ozvala, ale to mi jednoducho poskytlo čas na poznanie, že nejde o to, ako dobre alebo zle odpovedali. Išlo o to - aby som urobila veci správne so svojím Manželom, rovnako ako zadržiavanie slobody tým, ktorí sú ti dlžní, nemá nič spoločné s druhou osobou. Budeš to ty, kto bude držaný v otroctve, nie oni, rovnako ako nás to učí úvodné podobenstvo.
A teraz, verím, že som už len krôčik od toho, aby som uvoľnila všetkých od dlhu, ktorý mi dlžili. Posledná osoba je tá najšpeciálnejšia, si to ty - drahá nevesta, aj ty si uvoľnená!
Bez ohľadu na to, či si bola alebo nebola mojou službou požehnaná, väčšina z nás sa cíti „zaviazaná“ finančnými darmi konkrétnej službe a často má pocit, akoby sme im „dlžili“ nejaký desiatok alebo dar. Niektoré ženy napísali, že mi v skutočnosti „dlžia“ spätný desiatok (niektorý bol dosť veľký), napriek tomu mi od dnešného dňa nedlhuješ nič.
Niektoré z vás môžete cítiť, že moje uvoľnenie alebo milosť prišla príliš neskoro, pretože si už zaplatila spätné desiatky alebo svoje dary. Ale dovoľ mi uistiť ťa, že tak ako bol požehnaný môj syn, pretože mi to splatil a dal - budeš aj ty!
A keby táto kapitola už nebola tak dlhá, podelila by som sa o svoje svedectvo o tom, keď mi bolo skutočne povedané, že som bola uvoľnená z „dlhu“ stavebnej zálohy, čo bol môj prvý krok na mojej ceste hýbania vrchom. Len mi dovoľ povedať, že aj keď mi bolo povedané, že už viac nedlhujem stavebnú zálohu, vždy, keď som sa spýtala môjho Milovaného o zaplatenie jej, vtlačil mi do srdca, že toto je Jeho plán - že ju mám zaplatiť. Dlhý príbeh v krátkosti, dve hodiny potom, čo som ju zaplatila, som dostala šek na celú zálohu na desaťtisíc dolárov!
Hovorím to ako varovanie. Aj keď som ťa uvoľnila, over si u Boha, aby si si bola istá, že toto je Jeho plán pre teba. Možno nebudeš dlžná mne, ale ak tvoj Manžel chce, aby si splatila spätné desiatky alebo dary alebo stavebnú zálohu alebo čokoľvek iné, zaplať to. Vždy sa poraď so svojím Manželom a nepočúvaj, čo ti hovorí niekto, ak je to v rozpore s tým, čo ti povedal On ako prvé. Na silné pripomenutie, poďme ukončiť túto kapitolu prečítaním veľmi bolestivého príbehu o neposlušnom prorokovi, keď počúval staršieho proroka namiesto toho, čo mu hovoril Boh.
„Nato mu vravel: „Poď so mnou domov zajesť si!
„Odpovedal mu: „Nesmiem sa s tebou vrátiť ani ísť s tebou a nebudem nič jesť, ani nebudem s tebou nič piť na tomto mieste,
„lebo PÁN mi vo svojom slove nariadil: »Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nesmieš vrátiť cestou, ktorou si prišiel!«“
„Ale ten mu povedal: „Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z PÁNOVHO pokynu: »Priveď ho so sebou späť do svojho domu, nech si zaje a nech sa napije vody!«“ Oklamal ho.
„Vrátil sa teda s ním, zajedol si v jeho dome a napil sa vody.
„Ako sedeli za stolom, PÁN oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť, a zvolal na Božieho muža, čo prišiel z Júdska: „Toto hovorí PÁN: Pretože si sa sprotivil PÁNOVMU slovu a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal PÁN, tvoj Boh, ale vrátil si sa a jedol si a pil na mieste, o ktorom som ti povedal: Nesmieš (tam) jesť chlieb ani piť vodu: tvoja mŕtvola sa nedostane do hrobu tvojich otcov.“
„A keď si zajedol a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktorý ho priviedol naspäť, a odišiel.
„Na ceste ho napadol lev a usmrtil; jeho mŕtvola ležala na ceste a osol stál vedľa nej, aj lev stál vedľa mŕtvoly. Keď išli tadiaľ ľudia a zazreli mŕtvolu a leva stáť vedľa mŕtvoly, išli a hovorili to v meste, v ktorom býval ten starý prorok.
“Keď to počul prorok, ktorý ho priviedol naspäť z cesty, povedal: „To je Boží muž, ktorý sa sprotivil PÁNOVMU slovu, a PÁN ho vydal levovi; on ho dolámal a usmrtil podľa slova, ktoré mu povedal PÁN“ (1 Knihá Kráľov 13,15-26).
Tento prekvapujúci príbeh nás učí jednej veci, ktorá je - nepočúvaj nikoho, kto ti hovorí niečo, čo ti nepovedal Pán. Ak si neistá, jednoducho sa spýtaj Jeho a On ťa uistí, že budeš poznať Jeho srdce, keď je to to, čo hľadáš (Matúš 7,7).
Teraz by som chcela uzavrieť túto kapitolu touto myšlienkou a návrhom: Či už si to uvedomujeme alebo nie, držíme ľudí v zajatí. Ľudia, ktorých poznáme a milujeme a možno dokonca aj niektorými pohŕdame za to, čo urobili nám alebo niekomu inému - každý je držaný v zajatí a smutná pravda je - rovnako aj my. Ako môžeme niekoho držať v zajatí, keď Ježiš zomrel, aby ho a nás vyslobodil z tak veľa?
Osloboď ostatných a ako to urobíš, oslobodíš sa ty sama!
Na záver, radšej namiesto čítania ďalšej kapitoly tejto knihy, sa zastav hneď teraz, zavri knihu a zostaň osamote so svojím Manželom. Bude to trvať iba chvíľu tvojho času, ale bude to mať za následok obrovskú odmenu. Jednoducho sa Ho opýtaj, či existuje niekto, koho držíš v zajatí, a ktorého musíš kontaktovať a uvoľniť. Budeš milo prekvapená a výsledkami úplne šokovaná - ja som určite bola.