„Môj milý je môj a ja som Jeho . . .

. . . našla som, Koho moja duša miluje.

Chytila som Ho a nepustila viac

. . . že som ochorela od lásky!“

—Pieseň Šalamúnová 2,16; 3,4; 5,8

 

Keď som začala písať túto kapitolu, netradične vďaka Jeho láske som bojovala s jej napísaním. Vedela som, kam smerujeme a tiež som vedela, že to bol strach, ktorý spôsoboval moje váhanie. Aj keď nám bolo v Biblii 365-krát povedané, aby sme sa nikdy ničoho nebáli a ako som už písala predtým, najmä aby sme sa neobávali toho, čo si myslia ostatní ľudia, stále som váhala a odkladala som písanie tejto kapitoly. Znepokojovalo ma uvedomenie si, že to, čo musím povedať, má potenciál vzbudiť strachujúce emócie u niektorých z vás, ktoré v súčasnosti hľadáte obnovu pre svoje manželstvo, čo môže nepriateľ potenciálne využiť, aby vás odradil. 

Zároveň to, o čo sa chystám podeliť, je z môjho pohľadu také vzrušujúce, že to doslova chcem vykričať zo strechy a rozprávať celému svetu. Takže bez ohľadu na to, ako sa to začne rozvíjať, moja túžba pri písaní tejto kapitoly je, pomôcť ti pochopiť, že to bolo tvoje srdce, ktoré som mala na mysli. Je mojou nádejou, že to v žiadnom prípade nespôsobí, že sa budeš cítiť v najmenšom odradení alebo strachu alebo že budú tebou prechádzať akékoľvek iné negatívne emócie.

Spôsob, ako ťa to môže nepriaznivo ovplyvniť je, že tak často vidíme cesty, na ktoré sú povolaní ostatní a nemôžeme si pomôcť, ale pýtame sa: „Ako ovplyvní toto mňa? Je to niečo, cez čo ma prinúti tiež prejsť?“ Pravda je, že najčastejšou odpoveďou je Nie, a nebude ťa volať, aby si absolvovala rovnaký kurz, aký žiadal odo mňa (alebo iných). Takže kedykoľvek sa začneš znepokojovať, zastav sa a nechaj Jeho lásku a záruku utíšiť tvoje obavy, pretože jednoducho nie je možné, žeby Jeho plán pre tvoju budúcnosť nebol určený tak, že bude jasný, vzrušujúci a premočený v Jeho láske. Pamätáš, On zomrel, aby ti dal tvoj Hojný Život, však?!

Takže, aby sme začali, prosím, vydrž so mnou o niečo dlhšie, pretože odbočím pred tým, ako začnem. A to kvôli tomu, lebo len nedávno som čítala knihu od jednej autorky a zistila som, že som stratená takmer s polovicou toho, čo napísala. Bolo to preto, že to napísala v mysli so svojimi „pravidelnými nasledovníkmi“ alebo fanúšikmi a ja som nebola jedna z nich—takže som ani netušila, o čom hovorí. To znamená, že musím začať túto kapitolu rýchlym zhrnutím mojej osobnej situácie, aby tie, ktoré ste nové v mojich knihách alebo v Erininom ministerstve RMI, neboli zmätené tým, o čo sa chystám podeliť.

Jedna z najťažších častí, cez čo som prechádzala, keď ma môj manžel opúšťal a rozvádzal sa so mnou, sa týkala skutočnosti, že moje osobné slúženie a tiež pomáhanie RMI vzniklo obnovením môjho manželstva. Po rokoch hľadania Boha kvôli obnoveniu môjho manželstva, On odpovedal na moje modlitby, keď som dôverovala Bohu, že ho obnoví, zatiaľ čo som sa učila a usilovne nasledovala princípy obnovenia, ktoré som našla v RMI a bez váhania som si ich potvrdila kontrolovaním s mojou vlastnou Bibliou. Výsledkom bolo, že krátko po obnovení môjho manželstva prišli za mnou ženy v mojom kostole pre pomoc a vedenie, čo vyústilo k tomu, že som mala spoločenstvo v mojom kostole. Neskôr mi to tiež otvorilo dvere, prednášania po celom svete— prinášajúc nádej ženám, ktoré boli v manželských krízach a neznesiteľnej bolesti, ktoré tiež chceli obnoviť svoje manželstvo.

„Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil“ (Jeremiáš 1,9–10).

Takže, keď ma môj manžel znova opustil a rozviedol sa so mnou po štrnástich rokoch od obnovenia (ktorý, ako som už spomínala, bol jeden z pastorov v kostole, kde som slúžila), mnohé ženy vyskočili z nášho spoločenstva, tak rýchlo ako keby sa potápala loď—ale kto by ich mohol obviňovať? Tie, čo zostali, boli omráčené, šokované a otrasené, pretože si nemohli pomôcť, ale mysleli na svoje vlastné manželstvo a obávali sa, že ich obnova nebude tiež „trvať“. Prekvapivo mnohé očakávali, že ich povzbudím ja a podporím ich počas tohto času v mojom vlastnom živote, keď som prechádzala cez to, čo ma nechalo tiež trochu zmätenú, pretože som ani netušila, čo bolo skutočne predo mnou, mojou službou, alebo mojimi deťmi alebo mojimi financiami alebo mojou budúcnosťou.

Znie to zvláštne, no vtedy začal pre mňa otvárať dvere, aby som začala cestovať (v skutočnosti len tri týždne po mojom ukončenom rozvode). Dostala som pozvánky od niekoľkých kostolov, kde hovorili, že majú veľa žien, ktoré majú otázky týkajúce sa toho, ako by toto zmenilo ich obnovu. A jedna z najvyhľadávanejších otázok sa týkala mojej budúcej „obnovy manželstva“—kedy a ako by sa to stalo „tento krát“. Čo som sa naučila prechádzaním druhý krát cez to, keď ma môj manžel opúšťal (a pochopíš viac, ak si prečítaš moju knihu Facing Divorce—Again), bolo, že kríza tohto rozsahu má spôsob, ako zmeniť svoju obeť neuveriteľným spôsobom. Vlastne ma to priviedlo nielen na úroveň intimity, o ktorej som vždy iba snívala, že s Pánom budem mať; ale bola to hlbšia intimita, ako som si dokonca myslela, že existuje, alebo som vôbec na diaľku počula niekedy niekoho sa o ňu deliť, alebo niečo, o čom som počula niekedy niekoho spievať.    

Tento novo posilnený vzťah, ktorý som našla, sa veľmi skoro stal hlavným zameraním môjho života. Už som sa viac nepozerala na moju budúcnosť ani na iné detajly života a určite nie na obnovenie manželstva. Úžasné, moja pozornosť sa sústredila výlučne na Toho, o ktorom som zistila, že ma miluje nad rámec fantázie. Keď sa to stalo, uvedomila som si, že som zúfalá držať sa Jeho láskyplnosti voči mne bez ohľadu na čokoľvek. Zúfalstvo sa v skutočnosti stalo posadnutosťou, najmä keď som cítila, že je ohrozené. Kedykoľvek som dostala e-mail alebo sa ma niekto spýtal „Michele, som nadšená vedieť, kedy sa môže uskutočniť tvoja ďalšia obnova? Povedal ti Boh, ako sa to stane?“ Keď sa ma niekto spýtal na moju budúcu obnovu s mojím ex- manželom, zistila som, že sa zahlbujem hlbšie do srdca môjho Milovaného, aby sa ma niekto nepokúsil vziať od toho, čo som našla—JEHO a Jeho lásku. Lásku, v ktorej som bola namáčaná každý jeden deň a zvlášť oddychujúca v noci.

Počas tohto času som sa cítila ohrozená, keď som Ho požiadala, aby ma nikdy neopustil, často ma viedol k prečítaniu si: „…Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k PánoviBude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha“ (1 List Korinťanom 7, 34–40).

Spočiatku, keď som odpovedala na akúkoľvek otázku týkajúcu sa mojej ďalšej alebo druhej manželskej obnovy, som sa v podstate ocitla na automatickom riadení alebo v omámení. To, s čím som zápasila, sa týkalo môjho slúženia. Celé roky som pracovala s Erin, aby som pomohla ženám, ktoré boli zúfalé (ako som bola ja), obnoviť ich manželstvá, takže v tom čase to bolo samozrejme moje hlavné a jediné zameranie, čomu som slúžila.

Takže s otočením udalostí môjho života som veľmi rýchlo vedela, že aj keď som určite mohla stratiť moju pozíciu v RMI a tiež stratiť celé svoje spoločenstvo, ktoré som si založila v mojom kostole, spolu s akýmikoľvek ďalšími prednášajúcimi stretnutiami (a čo znamenalo stratiť všetky moje príjmy, ktoré sa už podo mnou rozpadali), cítila som, že musím byť úplne transparentná a deliť sa o moje skutočné pocity—už som viac nehľadala obnovenie a vlastne som to nechcela.

„Môj milý je môj a ja som Jeho . . .  našla som, Koho moja duša miluje. Chytila som Ho a nepustila viac. . . že som ochorela od lásky!“ (Pieseň Šalamúnová 2,16; 3,4; 5,8).

V čase, keď sa to dialo, o tomto koncepte sa v ministerstve nikdy nehovorilo, ale našťastie už vyhlásenie o tom (nechcenie obnovenie môjho manželstva) nie je tak šokujúce, ako bolo kedysi. Bohužiaľ, keďže som bola prvá, ktorá vyslovila takúto herézu, sledovala som, ako sa mi mnoho žien začalo obracať chrbtom. Nové zameranie mojej služby bolo viac, ako dokázali uniesť a žiaľ, začali mylne veriť, že už viac neverím v obnovenie manželstva, pretože som to nehľadala pre seba.

Moja dilema sa pomaly vliekla a v jednom okamihu, skoro ráno, keď som ešte ležala v posteli, som vyhŕkla Pánovi, že poslúchnem a urobím čokoľvek, čo ma požiada, ale ... neobnovila by som moje manželstvo s mojím exmanželom, pretože by som Ho nikdy neopustila! Navliekla som si prikrívku na hlavu a behom niekoľkých sekúnd som začala plakať, rozmyšlajúc nad tým, ako som musela zarmútiť môjho Manžela svojím strašným postojom. So slzami som vzlykala a pýtala som sa, či bol zo mna sklamaný. Čo som počula, ma prekvapilo a verím, že ťa to tiež prekvapí. Povedal, že Ho to nijako nezarmútilo, ale namiesto toho Ho to požehnalo a dotklo sa Jeho srdca!!

Prekvapujúco, pripomenul mi, ako sa Jozue vzbúril proti Božiemu príkazu zostať mimo Mt. Sion (pretože každý, kto by prišiel príliš blízko, by bol zabitý), kým sa s Ním šiel Mojžiš stretnúť tvárou v tvár. Jozue chcel a potreboval viac Boha—bez ohľadu na to, čo ho to stálo. Potom neskôr, pamätáš, bol to Jozue, kto prevzal vládu, keď mu Mojžišov hnev spôsobil, že sa nikdy nedostane do zasľúbenej krajiny? To, čo urobil v rozpore s Božím príkazom, bolo odmenené.

Ďalej mi pripomenul Rút a keď odmietla Naomine naliehanie opustiť ju a vrátiť sa k svojim ľuďom. Rút dôrazne hovorila, nie, že zostane so svojou svokrou—a vtedy ju Boh požehnal a ona sa stala manželkou Boaza—nehovoriac o tom, že je v rodokmeni Ježiša!

Ďalej mi Pán pripomenul Elizeusa, ktorý odmietol zakaždým, keď sa Eliáš pokúsil prinútiť ho, aby zostal vzadu. Boh ho požehnal, ako vidíme neskôr v Biblii. Bol to Elizeus, ktorý mal omnoho viac pomazania ako Eliáš.

Zdá sa, že Boh je potešený z nehynúcej lojality, oddanosti a druhu lásky, ktorá odmieta opustiť Jeho prítomnosť.

Aj keď som sa cítila oveľa lepšie, stále som sa cítila znepokojená a vystrašená, že ma Pán niekedy požiada, aby som obnovila svoje manželstvo s mojím exmanželom, možno pre Jeho slávu. Potom jedného osudového dňa, keď som bola v Južnej Afrike, moja milá, sladká hosteska sa ma spýtala, či by mi mohla položiť osobnú otázku. Keď sa opýtala, v podstate to bola rovnaká otázka, ktorú mal na mysli každý: „Vzala by si niekedy svojho manžela späť?“ Odpovedala som jej rovnako, ako som to urobila nespočetne veľa krát predtým. 

„Bez ohľadu na to, čo ma Boh požiada urobiť, urobím to, bez ohľadu na to, čo to bude.“

V tú noc, keď som ležala v posteli, urobila som niečo, čo sa zdá byť také jednoduché, ale dovtedy som o tom nikdy nepremýšľala. Spýtala som sa Pána: „Zlatko, keď sa ma niekto spýta túto otázku, ako chceš, aby som odpovedala?“

Čo som Ho počula povedať, ma zmiatlo; Povedal: „Len im povedz, že nemôžeš.“

Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov mi začalo prebiehať mysľou mnoho biblických veršov, keď som sa zúfalo snažila pochopiť, čo mi povedal. Čo tým myslel, keď povedal: „. . . nemôžeš“?

Bez toho, aby ma napadol nejaký verš alebo princíp, som sa netrpezlivo zobudila a začala hľadať v celej mojej Biblii, aby som našla verše, ktoré mi tomu pomôžu porozumieť. Ale v to ráno som mierila do Kene a nemala som so sebou moju obľúbenú Bibliu. Keď som začala intenzívne cestovať, prestala som ju nosiť, pretože sa na jednej ceste mierne poškodila. Takže počas cestovania som sa spoliehala na moju Bibliu v laptope, ku ktorej sa pripájam na internete. (Toto bolo ešte pred luxusom aplikácie Biblii v telefóne a internetu kdekoľvek na svete sa nachádzaš.)

Keď sa obzriem späť, je to teraz takmer smiešne, pretože ku mne rozprával v noci, keď som sa rýchlo ponáhľala nastúpiť na moje lietadlo do Kene a to je krajina, v ktorej je takmer nemožné pripojiť sa na internet. Tam, kde som bývala, som nemala internet a bola tam len jedna internetová kaviareň, kde si si mohla kúpiť pár minút, ktoré som zvykla použiť, aby som ostala v kontakte s mojimi deťmi. Prečo zorganizoval rozprávanie mi bez toho, aby som mala možnosť hľadať? Pretože Pán len chcel, aby som bola ticho a hľadala som Jeho; čas jednoducho ticho sedieť a počúvať, čo mi chcel Sám povedať. 

To, čo som počula, si prečítaš v nasledujúcej kapitole. Ale ako ma Pán odpojil od hľadania niekde inde, požiadal ma, zanechať ťa tiež. Dať ti čas, aby si zostala pokojná a nechala Pána s tebou hovoriť. Nečakaj len pár minút, kým si prečítaš nasledujúcu kapitolu. Namiesto toho, si vezmi niekoľko dní alebo dlhšie, aby si Pánovi umožnila hovoriť k tebe ohľadom toho, čo povedal mne a o čo chce, aby som sa podelila. Verím, že sa chystá otvoriť tvoje srdce, umožňujúc ti začať žitie hojného života tvojich snov! 

Pamätaj: „Boh môže urobiť čokoľvek, vieš—oveľa viac ako si dokážeš predstaviť, odhadnúť alebo požiadať vo svojich najdivokejších snoch!“ (Efezanom 3,20 Odkazy).

„A preto PÁN ČAKÁ, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je PÁN, blažení všetci, čo dúfajú v neho“ (Izaiáš 30,18).