♕ Dnešný prísľub: "Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju."—Jakub 1:5
Pár týždňov po tom, ako sme sa s manželom v kostole podelili s našim svedectvom, videla som ženu, ktorá ťahala inú ženu za rameno smerom ku mne. "Tu," povedala, "musíš sa s ňou porozprávať."
Napriek tomu, že sa ti toto svedectvo môže zdať podobné, ako iné svedectvo, ktoré si v súčasnosti čítala a zlomok iného svedectva, ktoré budeš čítať v dnešnej lekcii, uisťujem ťa, že toto je nové a všetko toto sú úplne iné obnovené manželstvá. Dôvod, prečo sa zdajú podobné je kvôli tomu, že máme tak veľa aktivít, ktoré sa dejú v našich domovoch a v našich kostoloch počas určitého obdobia, a všetky tieto svedectvá boli odovzdané, jedno za druhým!
No predtým, ako si prečítaš toto svedectvo, chcela by som sa s tebou podeliť o úžasné požehnanie zo semienok, ktoré som začala zasievať v našom vlastnom kostole. Semienka, ktoré viedli nášho pastora, aby začal posielať ženy, ktoré boli v manželskej kríze za mnou, radšej, ako k jeho tímu platených poradcov.
Jedno nedeľné ráno po omši prišla za mnou milá mladá dáma a spýtala sa ma, či som Erin Thiele. Predstavila sa, jej meno bolo tiež Erin, a povedala mi, že hľadala pomoc online pre svoju matku, ktorá nemala internet. Povedala, že našla našu stránku a okamžite ma spoznala z fotky a videla ma každú nedeľu modliť sa vpredu s mojim manželom. Povedala, že na to, aby sa uistila, že som to ja, skontrolovala, kde máme základňu, čo bolo v tom istom meste, ako kostol.
Erin mi povedala o svojej mame a jej túžbe po obnove. Počúvala som a potom som sa ponúkla, že jej prinesiem knihu nasledujúcu nedeľu, a aby ju poslala svojej mame (ktorá žila v inom štáte). Erin navrhla, že si ju kúpi online, no ja som ju uistila, že to bolo časťou toho, čo robíme v našom vlastnom kostole. Nasledujúci týždeň sme sa opäť stretli a ja som jej mohla dať knihu.
Počas nasledujúcich týždňov často prišla po omši a pýtala sa ma na mnoho duchovných vecí, nie úplne v súvislosti s jej mamou, ale osobne pre ňu. Bola som užasnutá nad touto mladou červenovláskou a veľkosťou, ako hľadala Pána a chcela múdrosť od staršej ženy.
Jedného dňa, po tom, ako som sa rozprávala s Erin, kráčala som k môjmu najstaršiemu synovi a poukázala som na ňu, hovoriac "Hej, čo hovoríš na ňu?" a jeho odpoveď bola rýchla, "Je veľmi malá." Áno, bola oveľa nižšia, ako môj syn, no s určitosťou tvoria milý pár!
Áno, Dallas a Erin boli zosobášení na Hawaji (svadobná destinácia) v 2007 a dali mi prvú vnučku, Imogen v roku 2009. Bola som požehnaná s 2 ďalšími vnučkami v 2010 a jedným vnukom — v 2010 sme skoro zdvojnásobili, čo sme mali. Teraz mám 7 vnúčikov. Nie je to obrovské požehnanie?! Nikdy nevieš, čo Boh naplánoval, keď začneš slúžiť druhej žene! Som tak požehnaná, že mám 3 nové dcéry, ktoré si vzali mojich synov a úžasného nového syna, ktorý miluje a stará sa o moju vydatú dcéru!
Teraz späť k svedectvu o obnovenom manželstve, ktoré sa stalo v našom kostole.
Ako som povedala, je to podobné, no nie to isté svedectvo, ako si si prečítala o žene v skoršej lekcii. Tento krát som zahliadla dve ženy, ktoré utekali mojou cestou (pár týždňov po tom, ako sme boli s manželom požiadaní podeliť sa o naše svedectvo jedno nedeľné ráno v našom kostole).
Keď sa priblížili, videla som ženu, ktorú som spoznala, no nevedela som, kto je a skoro ťahala druhú ženu za rameno smerom ku mne. "Tu," povedala a pozerala sa na mňa, "musíš sa s ňou porozprávať." Žena, ktorá predo mnou stála, nepovedala nič o svojej situácii, no vedela som, prečo tam bola. Začala som hovoriť ku nej tak, ako ma viedol duch a keď som to robila, slzy začali stekať po jej tvári.
Keď som skončila, spýtala som sa, či má jednu z našich kartičiek nádeje, a potriasla hlavou, že nie. Keď som išla do peňaženky, tiež som nemala žiadnu kartičku (keď sme s manželom dohovorili, tucet ľudí prišlo za nami a požiadalo o ne) no všimla som si knihu Ako Boh môže a obnoví tvoje manželstvo, ktorú som priniesla pre inú ženu po večernej omši (začala som nosiť jednu v kabelke každú nedeľu ráno a neskoršie som nechávala celú krabicu v našom aute). Povedala som jej (tak, ako som povedala aj inej žene), že Boh očividne chce, aby mala túto knihu, lebo druhá žena sa neukázala, čo bolo tiež normálne, že sa neukážu (no neskoršie som si spomenula, že to bolo na večernú omšu, no Boh to použil na pomoc jej, lebo vypočul jej modlitby o pomoc). Keď som jej podávala knihu, to spôsobilo viacej sĺz, ktorú stekali po jej lícach a padali na zem.
O niekoľko dní neskôr prišla za mnou žena a povedala, "Prepáč mi Erin, pamätáš si ma?" Potom pokračovala a povedala mi, že to bola ona, o kom som ti práve povedala, ktorej som dala knihu. Povedala, že jej manžel bol v cudzoložnom vzťahu viac ako dva roky (o čom vedela, no pravdepodobne to bolo dlhšie a viac ako s jednou ženou; vďaka Bohu, že sa nespýtala a ani nevyšetrovala, keď si prečítala túto knihu). Povedala mi, že v ten deň, keď sme sa stretli, stratila všetku nádej za svoje manželstvo a plánovala ukončiť svoj život, keď "z ničoho nič" táto druhá žena (ktorú ani nepoznala) ju chytila za rameno a priviedla ju, aby sa so mnou stretla.
Povedala, že išla domov a prečítala si knihu tak veľa krát, že prestala počítať; dokonca čítala aj počas noci. Konečne našla nádej a chcela opäť žiť. Povedala, že zakaždým, keď si prečítala knihu, Boh ju menil. Povedala, že ona neurobila nič, iba to, že si ju dookola čítala a že to bol Boh, ktorý urobil všetky tieto zmeny. Úžasné!!
Potom povedala, že o pár mesiacov neskôr prišiel manžel domov na návštevu bez toho, aby to oznámil a nemohol uveriť, aká bola zmenená, inak konala a reagovala. Bol k nej tak ťahaný, že viac neodišiel. Aby som urobila dlhý príbeh krátkym, vrátil sa domov!!! No to nie je všetko. Povedala, že sa jej manžel spýtal, či by mohol ísť do kostola. Keď mu povedala, že viac nechodí do kostola, spýtal sa, či by bola ochotná ísť S ním, lebo nasledujúcu nedeľu bolo deň otcov (čo bolo odpoveďou na modlitby detí)!
V to ráno náš pastor rozprával silnú a usvedčujúcu kázeň o tom, ako byť zbožným mužom pre svoju rodinu a keď sa náš pastor spýtal mužov, že kto nie je takýmto mužom a otcom, má prísť dolu, jej manžel išiel k oltáru a oľutoval!! Jej manžel pokračoval v chodení do kostola a o pár týždňov neskôr dokonca dobrovoľne slúžil na oslave 4. júla!! Povedala, že toto sa mu vôbec nepodobalo!!
(Túto ženu som nevidela a ani jej manžela na 4. júla, no videla som inú ženu, ktorá tiež dostala knihu, ktorú som priniesla pre niekoho iného; ženu, ktorá zmáčala moje ruky a nohy slzami!)
Potom pokračovala a povedala že napriek tomu, že jej manžel úplne skončil s DŽ, DŽ stále pokračovala a volala a pokúšala sa dostať manžela späť. Povedala, že keď cítila strach, vrátila sa naspäť ku knihe a našla pokoj, lebo "čo Boh začal, to aj dokončí!" A že sa musí sústrediť viac na to, kto je jej naozajstný Manžel, ktorý spôsobil, že sa jej manžel vrátil domov. Potom mi poďakovala a odišla.
V určitom bode, asi o rok neskôr, po tom, čo sme sa podelili s našim svedectvom, stratila som prehľad, koľko kartičiek nádeje a kníh som rozdala, no uvedomila som si, aký dosah to spôsobilo. Jedno ráno ma Pán viedol, aby som sa otočila uprostred omše a prešla pohľadom po kongregácii. Naša rodina vždy sedí v prvom rade (úžasné, lebo môj manžel nikdy nebol taký, žeby sedel vpredu. Ja som vždy sedela vpredu v škole, no teraz si to on vybral, kde bude sedieť).
Keď som sa otočila, skoro v každej sekcii som mohla vidieť OBNOVENÉ páry! Tento kostol je obrovský kostol, má 10 000 členov v súčasnosti, takže toto je celkom významné! Tieto ženy sa rozhodli, že prestanú chodiť do kostola a potom boli vedené do kostola svojimi manželmi, ktorí sa vrátili domov!
Moje spoločenstvo naozaj začalo iba s jednou ženou, ktorá ma stretla v rýchlom občerstvení, potom v dvoch miestnostiach, ktoré boli poskytované kostolom, aj keď som nechodila do týchto kostolov (po mojom presvedčení, že mám čakať a nechať priestor pre manžela). Tento úžasný kostol sme našli s manželovým vedením, keď sme sa presťahovali z Floridy do Missouri. Tam sme boli požiadaní, aby sme sa stali vodcami v modlitebnom tíme, ako pár, a tam som začala zasievať viac Kartičiek nádeje, potom knihy a pozerala som zber úrody o rok neskôr.
"Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.'"—Lukáš 10:1-3.
Chcem sa poďakovať Pánovi, že mi dovolil sedieť v prvom rade a vidieť zázrak Jeho obnovy. Nie iba v mojom kostole ale tým, že som bola volaná pomáhať ženám rozdávaním Kartičiek nádeje, kníh, hovoriť milo a hlavne vtedy, keď plačú a potom prenechať zvyšok na Pána!
Tiež chcem povzbudiť každú jednu z vás, aby ste hľadali Boha a spýtajte sa, či vás posiela šíriť nádej.
"Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: "Koho mám poslať, kto nám pôjde?" I povedal som: "Hľa, tu som, pošli mňa!'”—Izaiáš 6:8
Drahý Ježiš, ja som nič a Ty, chválim Ťa Ježiš, Ty si VŠETKO!!! Ako si mohol zobrať hriešnika ako som ja, ako si mohol zobrať tragédiu ako rozvod, ako si mohol zobrať toto všetko a potom si mi dal privilégium, že si ma použil, mňa, nádobu z dreva pre Tvoje dobro, ktoré dokazuje ako úplne jedinečný si Ty!!
~Trish v Missouri, OBNOVENÉ, podané od Erin v Missouri