Minulý týždeň sme povzbudili každú z vás, aby ste sa vzdali boja alebo utrpenia alebo pokúšania sa ovládať svoje pocity a namiesto toho, aby ste vzali každý z týchto negatívnych pocitov k Pánovi.
Koľké z vás Ho začali cítiť sediace hneď vedľa seba? Koľké z vás si uvedomili, že trpezlivo čaká na to, aby hovoril o Svojej pravdivej láske, odpustení a úžasných plánov, ktoré má pre tvoju budúcnosť - keď múdro vezmeš všetko k Nemu?
Toto je dôležité, pretože, keď ženy nevedia ako zažiť skutočné uzdravenie, potom sa snažia vyliečiť samé, inými slovami, utlmujú bolesť.
Jeremiáš 8,22 AMP (Zosilnená verzia Biblie)—
„Či nieto balzamu v Galaáde? Či tam nieto lekára? Áno, prečo sa nezacelie rana môjho ľudu? [Pretože jej ľudia sa už viac netešili prítomnosti Veľkého Lekára!]“
To, čo väčšina „dobrých“ ľudí robí, aby odstránila svoje negatívne pocity, je, že to robia cez prácu, čo je jednoducho umiestnenie leukoplastu (alebo náplasti) na naše emocionálne rany. Bandáž nám pomáha nevidieť už viac zranenie a umožňuje nám robiť dobré práce, ktoré nám pomôžu „napraviť“ to, čo sme urobili zle. Ak to pokračuje, často začneme rozširovať našu prácu a čoskoro budeme jednoducho „pobožné“, aby sme všetkým dali vedieť, čo sme urobili alebo čo robíme, že je nábožensky správne.
Dovoľ mi uviesť nedávny príklad. Nie že by sme skutočne videli alebo poznali jednu z našich služobníčok, ktorá „zhrešila“, ale jej správanie naznačovalo, že sa niečo stalo. Všimli sme si, že slová jej chvál boli kvetnaté, našuchorené, z ktorých sme mohli cítiť, že boli prázdne. Čoskoro nielen zdvojnásobila svoj „desiatok“, ale ubezpečila sa, že k tomu pri každej príležitosti napísala a uverejnila komentáre. Ďalej oznámila, že sa postí, nielen raz, ale hovorila to všade a všetkým.
Dovoľ mi, aby som sa na chvíľu zastavila a vysvetlila, že ona tiež nerozumela, že ak zdvojnásobíš to, čo dávaš ako desiatok, už to nie je desiatok, ale je to desiatok a milodar. Pretože slovo desiatok znamená 10%, takže čokoľvek nad sa stane tvojím milodarom.
Ako si pamätáš čítanie v Malachiášovi 3,8-10 nám hovorí: „Môže človek ukracovať Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa však: »V čomže ťa ukracujeme?« V desiatku a poplatkoch. Kliatba vás zasiahla, lebo ma ukracujete vy, celý národ.“
Áno, je fantastické dať Pánu viac späť tým, že začneš dávať nielen tvoj desiatok, ale aj milodar. Ale je to, prečo dávaš. Je to vždy, prečo robíme čokoľvek, na čom záleží, pretože prečo robíme niečo, je odraz toho, čo je v našich srdciach.
Aj pôst sa musí robiť súkromne v tichosti, medzi tebou a Pánom, ako sa hovorí v Matúšovi 6,16-18.
Napriek tomu každá z týchto situácií nebola to, čo nás znepokojovalo, pretože tie boli iba príznakmi toho, čo sa snažila skrývať a cítiť sa tým lepšie. Hriech. A či už je to veľký alebo malý hriech ALEBO, čo môže byť úplné KLAMSTVO, je to bolestivé kvôli hanbe, takže to treba utlmiť.
Nepriateľ často vie o tvoje horlivej túžbe byť v pravde s Pánom, a preto nepriateľ šikovne sadí klamstvá, ktoré vedú k pocitu viny, ktorú, ak nezoberieš k Pánovi, povedie k odsúdeniu, ktoré povedie k hanbe, čo povedie k tomu, že sa budeš chcieť schovať za dobrú „prácu“.
A keď sa raz pokúsime Prekryť, z čoho by sme sa mohli ľahko vyliečiť, ak by sme to iba vyznali, namiesto toho sa vydáme na špirálovitý klesajúci svah, pretože nesieme vlastné bremená.
Dovoľ sa mi podeliť o príklad, ktorý som zažila, keď som pomáhala svojej staršej sestre, aby som ti pomohla pochopiť tento princíp jasnejšie. Mnohé roky nebolo možné s mojou sestrou žiť alebo byť jej v okolí. Jej nálady boli výbušné a nikdy si nevedela, kedy vybuchne. Jediný spôsob, ako s ňou jednať, bol, vyhnúť sa jej, keď sa dalo. Keďže som o deväť rokov mladšia, nikdy som nevedela, že nebola takáto vždy, pretože od môjho narodenia sa zdalo, že je to sestra, s ktorou sa nikdy nechceš priečiť alebo sa dostať na nesprávnu stranu.
Až po mnohých rokoch neskôr som zistila pravdu. Jedného dňa mi zavolala a vzlykala. Trvalo to večnosť, kým sa dostala k tomu, prečo zavolala. Počula som ju hovoriť niečo znova a znova medzi jej vzlykaním „keby si len vedela“ ...
Po tom, čo sa zdalo, že to trvá ako večnosť, konečne bola schopná povedať mi sotva niečím ako šepotom, že mala dieťa, keď bola dospievajúca, ktoré dala preč na adopciu. Bola som ohromená. Nie kvôli tomu, k čomu sa priznala, ale ohromená, pretože som si nikdy neuvedomila, že si myslela, že to neviem. Nie, nikdy sme o tom nehovorili. Nikdy s tým neprišla, takže samozrejme, ja by som nemala.
Hneď ako som jej jemne povedala, „Že už som o tom vedela“ sa jej plač zastavil. Bola šokovaná a aj sa jej uľavilo. Avšak, takmer okamžite ju jej zúfalstvo začalo požierať znova, keď povedala: „Ale počkaj, kým to zistia moje deti, budú ma nenávidieť!!“ Tak som jej vysvetlila, že je viac ako pravdepodobné, že to vedia. Povedala som, že ak vie jedno, vedia to aj ostatné a vedela som, že jedna z jej detí to vie, pretože o tom so mnou hovorila.
Celý svoj život niesla bremeno „hriechu“, ktoré proti nej nikto neprechovával. Ani jeden krát, keď sme hovorili o tejto nešťastnej situácii, nikto z mojich súrodencov ani jej dcéra o nej nehovorili zle. Opak bol pravdou, naše srdcia sa pre ňu zlomili. Zhodli sme sa, že je také ťažké žiť s vedomím, že máš vyrastajúcu dcéru, žijúcu niekde, keď si ju naposledy videla ako malé bábätko.
Táto presná situácia bola ukázaná v televíznych šou, hanba, vina a odsúdenie, ktoré majú slobodné mamičky (a niekedy aj otcovia), keď sú v rovnakej situácii - keď sa zriekajú dieťaťa pri narodení. Skutočnou tragédiou sú však negatívne emócie, ktoré so sebou tie osoby nosia - také ťažké a také bolestivé, že sa s tým snažia vyrovnať akýmkoľvek spôsobom, akým len môžu. Výbušné vzplanutia, často liečením, cesta, ktorou sa vydala moja sestra a čo viedlo k ďalším komplikáciám.
Pamätaj, že toto všetko je kvôli negatívnym emóciám vyvolanými lžami od nepriateľa, keď ti vyčíta a posmieva sa tvojmu hriechu — keď existuje nebeský Otec, ktorý chce, aby každá z nás prišla hore plaziac sa do Jeho lona, aby nám povedal, že je to v poriadku. Alebo možno je to Manžel, ktorý na teba čaká, aby ste sa prechádzali pokojným chodníkom, aby ti mohol povedať pravdu, zatiaľ čo On otvorí Svoje ruky, aby ti mohol pripomenúť, že tvoje hriechy už boli pribité na starý drsný kríž.
Budúci týždeň sa podelím o ďalší príklad iného Prekrývania, kým budeš rozjímať o tom, čo si sa naučila. A uisti sa, že jednoducho nebudeš iba premýšľať o tom, čo si sa naučila, ale stanovíš si dátum s tvojím Manželom, kedy budeš s Ním osamote a požiadaš Ho, aby sa s tebou podelil o to, ako sa tento odkaz vzťahuje na teba.