PS Týždeň 4 „Chcem To, Čo Máš Ty“

 „Chcem To, Čo Máš Ty“

Keď som žiadala Boha o získanie múdrosti, poznať, o akom Príbehu Spásy mám začať dnes písať (keďže som si vytvorila celý zoznam, ktorý mal viac ako tucet príbehov len z mojej rodiny), pri pohľade na tie dva predchádzajúce, sa mi vynorilo, aké je to byť vychovaný ako katolík a jedinečné boje a výzvy, ktoré to často predstavuje pre naše osobné spoznanie Ho. 

Za tie roky som pochopila, že nikto z nás nemusí zanechať svoju „vieru“ alebo opustiť konkrétnu cirkevnú denomináciu. Odkedy som bola zavolaná prestať navštevovať kostol, aby som sa stala Pánovou nevestou, prestala som sa sústrediť na to, aký kostol ľudia navštevujú. Pretože som videla, že v katolíckom kostole je veľa pravých veriacich kresťanoc, rovnako ako je v kresťanských kostoloch veľa tých, ktorí Pána osobne vôbec nepoznajú.

Dávno som upustila od zaužívaného spôsobu, akým cirkev zdôrazňuje konkrétnu náboženskú denomináciu alebo každú inú náuku a rozdiely - pretože VŠETKO, na čom záleží je, aby každý človek Pána spoznal osobne! Keď je raz tento vzťah pevný, videla som, že On potom ukáže každému Svoj plán pre jeho život s Ním!

Príbeh Spásy, o ktorý sa podelím tento týždeň a veľmi sa na to teším, je o jednej z mojich starších sestier. Nie som si istá, ako veľmi verná bola jej katolíckej výchove a účasti na omši, ale viem, že keď zomrela naša mama, našla svoju útechu vo vykonávaní mnohých náboženských rituálov.

Našťastie kvôli niečomu, čo sa mi stalo, keď moja mama zomrela, som sa nemohla zúčastniť spomienkovej udalosti, ktorú pre našu rodinu zorganizovala. Nie som si istá, či tieto rituály dokázali mojej sestre alebo jej rodine priniesť veľa útechy alebo uzdravenia, ale ak by som mala hádať, povedala by som, že to bola skôr len bandáž alebo náplasť, ktorá zakrývala zranenie, ale nevyliečilo ju to. Verím tomu kvôli tomu, že moja sestra sa stala veľmi nahnevaná a zákerná po tom, čo moja matka zomrela a ona sa starala o našu staršiu retardovanú sestru.

Bolesť, ktorá sa zakrýva, má často za následok hnev. A strata moje mamy nebola jediná bolesť, ktorú moja sestra zakrývala. Ako tínedžerka sa vzdala dieťaťa a dala ho na adopciu. Bolo teda iba otázkou času, kedy moja sestra začala hľadať úľavu od svojej bolesti a pokoj v srdci, ktorý videla, že ja mám hojne.

Každý týždeň ti pripomínam, čo sa hovorí v 2. Liste Korinťanoch 3,2, „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ „Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,“ *Čo znamená, že svedčiť je byť listom alebo otvorenou knihou, ktorú číta každý, kto sa pozrie na náš život.

Takto ku mne prišla moja sestra, presnejšie, zatelefonovala mi, aby sa so mnou porozprávala. Ten rozhovor bolo trochu ťažké skutočne pochopiť, teda to na čo sa pýtala. No, čoskoro som pochopila, že svojím spôsobom je to presne tak, ako nám to ukazuje Biblia - keď k tebe ľudia vlastne prídu!

Nebolo to tak, že moja sestra povedala: „Čo musím urobiť, aby som bola spasená?“ Namiesto toho začala hovoriť, že sleduje, aký bol môj život vždy požehnaný a chcela vedieť PREČO? A keď som ju opravila a pripomenula jej, že som si prešla mnohými skutočne náročnými a niekedy hrôzostrašnými situáciami, povedala: „Áno, viem! Nakoniec si ale vždy zo všetkého vyšla požehnaná. Takže chcem to, čo máš ty a chcem vedieť ‘Ako to získam? Ako môžem získať tvoj život?‘“

Takže, na úvod som jej najskôr vysvetlila, že to nie je „Čo“, ale „Koho“ mám, a potom som sa začala deliť o moje svedectvo (ktoré si si už prečítala v prvom týždni). A vtedy ma ubezpečila, že toto vysvetlenie nikdy pri prvom prijímaní nepočula a nikto jej predtým nič z týchto dôležitých vecí nevysvetlil. Potom povedala: „Dobre, chcem to. Myslím tým, že chcem Jeho a chcem mať Pána tak, ako ty. Ako na to?“

Keby som sa v tomto okamihu spoliehala na to, koľkokrát som bola trénovaná na tému „Vedenie ľudí k Pánovi“, mohla som ju nechať opakovať po mne nejaké slová. Alebo som mohla prečítať a citovať verše z „Cesty Rimanov k Spáse“. Avšak, mala som tú česť pracovať ako pracovníčka pri oltári, čo znamená, že som bola vpredu v našom obrovskom kostole a vítala som ženy, ktoré prišli pred oltár, keď sa konalo **volanie k oltáru (potom sme spolu odišli a šli do malej miestnosti, ďalej diskutovať o tom, čo prišli získať). To mi pomohlo zistiť, aké jednoduché to môže byť a ako najmenej vystrašujúce.

Počas rokov, keď som pracovala pre túto službu v rámci nášho veľkého kostola, som zistila, že som takmer vždy posledná, kto opúšťa tú oltárnu miestnosť. Dôvod je ten, že som chcela dať každej žene čas, aby s Ním hovorila osamote. Začala som vysvetlením, že „modlitba“ je rozprávanie sa s Ním. Že je oveľa lepšie iba s Ním hovoriť, ako opakovať formálnu modlitbu. Takže, takmer vždy tam bolo dlhé ticho, zatiaľ čo som čakala a stále som povzbudzovala ženy, aby s Ním jednoducho hovorili zo svojho srdca.

Okrem toho, vždy som vysvetľovala, že ako v každom blízkom vzťahu, aj oni potrebujú zostať sami a tráviť spolu čas. Tráviť čas rozhovorom s Ním a že On tam je s nimi nepretržite. Potom som im vysvetlila hlboké uistenie, keď ich zavalí ten pokoj a čo je najdôležitejšie, že od toho dňa budú vyzerať a cítiť sa inak: Nielen ony, ale aj ostatní si všimnú, ako veľmi sa zmenili.

To je dôvod, prečo som cítila, že musím robiť tie veci inak, ako verím, že to robí veľa alebo väčšina „tých, čo privádzajú ľudí k Pánovi“, keď muži a ženy prichádzajú pred oltár počas **volania k oltáru. Chcela som si byť istá, že každý ten človek nie iba opakoval modlitbu a potom, že veria, že sú na ceste do neba. Pretože pokiaľ v tvojom živote nenastane čas, keď sa zmeníš tak radikálne, že sa v podstate staneš novým človekom, potom je viac ako pravdepodobné, že si Ho nikdy nestretla alebo osobne nespoznala. V tomto verši to znamená, že aj veľkí náboženskí vodcovia to nerobili správne.

„Mnohí Mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene? Nevyháňali sme v Tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v Tvojom mene veľa zázrakov?« Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, čo páchate neprávosť!“ Matúš 7,22-23

Keď sa raz stretneš a začneš skutočný vzťah s Milencom tvojej duše, nedokážeš sa ubrániť tej zmene. Pretože už viac nebudeš „praktizovať“ bezprávie, pretože On ťa zmení. Je tiež lepšie, nikdy sa „nepokúšať“ zmeniť sa sama. Zmena prichádza prirodzene bez námahy, ako náhle sa začneš motať okolo Pána po osobnom stretnutí s Ním.

Takže, späť k mojej sestre. V podstate som sa s mojou sestrou podelila o toto všetko. Počas nášho telefonátu, som ju nežiadala, aby sa modlila alebo s Pánom hovorila. Namiesto toho som jej povedala, aby išla na tiché miesto, keď skončíme náš telefonát. Neskôr mi zavolala, že to urobila.

Avšak, to, že Ho spoznala osobne, dokázali tie neustále zmeny v mojej sestre. Neviem ti povedať, či stále chodí do katolíckeho kostola, pretože to pre mňa nie je podstatné. On sa nezaujíma o to, v ktorej lavici sedíš, pokiaľ sedávaš často s Ním. A nemôžeš si pomôcť, ale chceš s Ním sedieť v tichosti, pretože ten pocit, ktorý prežívaš, sa nedá opísať!!

Ešte teraz je moja rodina v úžase nad zmenami a uzdravením, ktoré sa udiali v živote mojej sestry!! Jedno, z ktorého som bola veľmi šokovaná a tešila som sa z neho, bol jeden pohľad. Videla som, ako moja sestra líči nevestu. Tá mladá nevesta bola dcéra DŽ, ktorá bola dospelá a vydávala sa! Keby si poznala moju sestru, vedela by si, že je to takmer taký zázrak, ako keby si ju videla kráčať po vode.

Takže znova, ľudia sledujú teba a tvoj život. Vidia, ako žiješ, ako konáš a hlavne ako reaguješ, keď proti tebe ide všetko zlo. Jediný spôsob, ako to tvoja rodina a svet okolo uvidí a spôsob, ako zvýšiť hlasitosť v audio knihe tvojho života, je stráviť veľa času s Ním. Takto, keď do tvojho života zasiahnu skúšky, trápenia a búrky, nielenže cez to prejdeš bez toho, aby z teba zapáchal oheň, ale budeš aj lepšie svietiť pre tvoj svet, aby videl.

* Cesta Rimanov sú verše z knihy Rimanom, v ktorých sú vysvetlené dôvody a spôsoby spásy.

** Volanie k oltáru sa zvyčajne koná na konci bohoslužby, keď kazateľ vysvetľuje, že je dôležité byť spasený a prijať Jeho dar Večného Života.