Last week we discussed another principle that all of us (as His brides) can adopt and incorporate into our lives: Not leaning to our own understanding and hearing Him speak to you at each turn. This week I’d like to share with you something that I believe we all struggle with that my HH helps me to shake off, “Adding fear to the mix.”
Minulý týždeň sme diskutovali o ďalšom princípe, ktorý si každá z nás (ako Jeho nevesta) môžeme osvojiť a začleniť do svojho života: Neprikláňať sa k vlastnému chápaniu a počúvať Jeho, ako sa k tebe prihovára na každom kroku. Tento týždeň by som sa s tebou rada podelila o niečo, o čom si myslím, že s tým všetky zápasíme a čoho sa mi môj NM pomáha striasť: „Pridaný strach k tomu všetkému.“
Over the weekend I felt the Lord leading me to move outside my comfort zone in regards to where He wants me to live. At least 3 times since Encouraging Women was founded, He’s asked me to let go of ALL my belongings and follow where He led me to live. The first time I lived abroad in several different countries, moving every few days, sometimes moving several days in a row, never staying in one location for more than a week. He also trained me spiritually by leading me to pack my one suitcase (with everything I owned), go to the train station and simply wait there until He said, “There’s the train, get on it” often not knowing where it was headed.
Cez víkend som cítila, ako ma Pán vedie k tomu, aby som sa posunula von z mojej komfortnej zóny v súvislosti s tým, kde chce, aby som žila. Minimálne 3-krát od založenia Encouraging Women/Povzbudzujúcich Žien ma požiadal, aby som sa vzdala VŠETKÝCH mojich vecí a išla žiť tam, kde ma On viedol. Prvýkrát som žila v zahraničí v niekoľkých rôznych krajinách, sťahovala som sa každých pár dní, niekedy aj niekoľko dní za sebou, nikdy som nezostala na jednom mieste dlhšie ako týždeň. Duchovne ma cvičil aj tak, že ma viedol k tomu, aby som si zbalila môj jeden kufor (so všetkým, čo som vlastnila), išla som na železničnú stanicu a jednoducho tam počkala, kým On povie: „Tu je ten vlak, nastúp“, často nevediac, kam má namierené.
Why He did this is simple—because He was honing (sharpening, refining) and training me for following Him regarding this ministry He’s called me to head up for Him. Also, I believe because I am the matriarch of my family (though I have not been called to lead the family to date), He wanted me to be certain I knew how to do this.
Prečo to robil, je jednoduché—pretože ma zdokonaľoval (brúsil, vylepšoval) a trénoval ma, aby som Ho nasledovala v súvislosti s touto službou, ktorú ma povolal viesť pre Neho. Taktiež verím, pretože som vedúca v mojej rodine (hoci som doteraz nebola povolaná viesť rodinu), On chcel, aby som si bola istá, že viem, ako robiť.
The last time He asked me to let go of everything was a little over 3 years ago. I gave just about everything I had to my son and DIL to keep or sell (they would keep any profits). Then when He led me to move into a “home” again, I had nothing but clothing. Yet little by little a few special things began being returned to me.
Naposledy, keď ma požiadal, aby som všetko zanechala, to bolo pred niečo vyše 3 rokmi. Dala som takmer všetko, čo som mala, môjmu synovi a mojej neveste, aby si to ponechali alebo predali (ponechali by si čokoľvek, z čoho bol úžitok). Potom, keď ma viedol k tomu, aby som sa opäť presťahovala „domov“, nemala som nič iné ako oblečenie. Postupne sa mi však začalo vracať niekoľko zvláštnych vecí.
Once again, He’s asking me to let go of everything. But because I have such a comfortable home again, I found it hard to get really excited. I did at first, but the more I began thinking of all the details and logistics, plus the utter finality of this step He was asking me to take, the more I began “leaning to my own understanding” stopping just short of panic.
Ešte raz, On ma žiada, aby som všetko zanechala. Ale keďže mám opäť taký pohodlný domov, bolo pre mňa ťažké, sa na to poriadne nadchnúť. Najprv som sa nadchla, ale čím viac som začala premýšľať o všetkých detailoch a tej logistike, plus absolútnej definitívnosti tohto kroku, ktorý odo mňa On žiadal, tým viac som sa začala „prikláňať k vlastnému chápaniu“ a zastavila som tesne pred prepadnutím panike.
This is when I heard Him say (not for the first time) “Don’t add fear to the mix” and I envisioned the buttermilk biscuits I just made and envisioning me pouring black ink into the mixing bowl, then mixing it in!
Vtedy som Ho počula povedať (nie po prvý raz) „Nepridávaj k tomu všetkému strach“ a predstavila som si cmarové sušienky, ktoré som práve pripravila a predstavila som si, ako lejem čierny atrament do nádoby na mixovanie a potom ho tam vmiešam!
Any time we add “fear” to the pain we’re feeling in our body or we add to a decision or a thought we have, we are essentially adding black ink—making it dark, horrible and more difficult to deal with.
Kedykoľvek pridávame „strach“ k bolesti, ktorú cítime v našom tele alebo ho pridávame k rozhodnutiu či myšlienke, ktorú máme, v podstate k tomu pridávame čierny atrament—robiac to temným, hrozným a ťažšie sa s tým vysporiadame.
So each time I sense this happening, I mentally shook it off just as we see the Apostle Paul doing in Acts 28:5. Then, following the principle in Matthew 12:43-45 regarding replacing what’s been removed. I replace it with and embrace the excitement I felt when I first envisioned what I believe to be His plan for where and how I am going to live for this upcoming year.
Takže, zakaždým, keď cítim, že sa to deje, v duchu to zo seba strasiem presne tak, ako to vidíme robiť apoštola Pavla v Skutkoch 28:5 a potom postupujem podľa princípu v Matúšovi 12:43–45, ktorý sa týka nahradenia toho, čo bolo odstránené. Nahrádzam to a prijímam nadšenie, ktoré som cítila, keď som si prvýkrát predstavila to, čo považujem za Jeho plán, kde a ako budem žiť v tomto nadchádzajúcom roku.
Yet, there is one more key component that also can help keep fear at bay. It could very well be that He is not going to have me live like this at all. Instead, He just may be testing me to see if I would be “Willing to go” and that’s what we will explore next week when we look at Abraham and Isaac. Until Next week, begin to shake it off and don’t add fear to the mix.
Existuje však ešte jeden kľúčový prvok, ktorý tiež môže pomôcť udržať strach na uzde. Je celkom možné, že ma vôbec nechce nechať takto žiť. Namiesto toho ma možno len skúša, či by som bola „ochotná ísť“ a to je to, čo preskúmame budúci týždeň, keď sa pozrieme na Abraháma a Izáka. Do budúceho týždňa to začni striasať a nepridávaj do toho všetkého strach.