Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, siahajú k výšinám.
Vykonal si veľké veci,
Bože, kto sa ti vyrovná?
—Žalm 71,19 EKU
Pred pár minútami som sa rozlúčila so svojimi deťmi, pretože išli do kostola. Skutočne netušia, koľko o tom každý týždeň premýšľam—o tom neisť s nimi. Naozaj som si myslela, že som prišla do bodu, kde už na tom viac nezáležalo, ale potom na moje prekvapenie, iba minulý týždeň, ma Pán nechal ísť na dve služby. Jeden z mojich starších chlapcov povedal, že by som to nemala premeškať, pretože bude hovoriť jeden známy evanjelista. Úprimne povedané, myslela som si, že to určite „premeškám“, ale opýtala som sa Pána a prekvapujúc mi povedal, choď. Tak som išla, bola požehnaná a dostala som príležitosť dať značné množstvo peňazí ako milodar (čo sa zdá ako hlavný dôvod, prečo som sa mala zúčastniť tejto večernej služby).
Moje deti sa zvykli pýtať otázky o niektorých šialených veciach, ktoré som urobila. Väčšina ich otázok pramenila z chýrov, ktoré o mne vykreslil ich otec. Nepochybne to bola jedna z vecí, ktorá ho poháňala viac do sveta a jeho vecí, aby ho urobili šťastným. Som si istá, keď sa teraz obzriem späť, že to bol jednoducho jeho spôsob, ako si urobiť východ, pretože už roky plánoval opätovne dať sa do kopy so svojou priateľkou zo strednej školy, pričom každý z nich plánoval rozvod. V tom čase som však netušila, že sa delil o svoje myšlienky a názory so staršími deťmi, a úprimne, keď som to zistila, bola som si istá, že moju povesť u nich nikdy nezískam späť. Avšak, Boh má pre nás prísľuby, ktoré ďaleko prevyšujú nad negatívami tohto sveta.
„Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý“ (Žalm 31,2).
„Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou“ (Žalm 34,6).
„V teba, PANE, som dúfal; nebudem zahanbený naveky“ (Žalm 71,1).
„Zhrbení prídu k tebe synovia tvojich utláčateľov a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia všetci, čo opovrhli tebou, . . .“ (Izaiáš 60,14).
„Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“ On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život““ (Lukáš 18,28–30).
Pán ma dal do veľmi zlovestnej situácie cestovaním a finančným šialenstvom v priebehu niekoľkých týždňov od môjho rozvodu, aby odvrátil príliv a moje dobré meno u mojich detí sa tiež začalo otáčať. Ako som už povedala v predchádzajúcich kapitolách, práve sa učím, ako musíme očakávať, že zažijeme väčšie, šialenejšie činy, keď sa rozhodneme dôverovať Bohu pre veľké veci.
Dúfam, že to vysvetlím svojim deťom počas dnešného obedu. Chcem im povedať, že všetky tieto neuveriteľné a bláznivé veci, ktoré teraz robím, sú jednoducho pretože som odhodlaná dôverovať Bohu pre veľké veci.
Len pred týždňom som mala možnosť podeliť sa so všetkými (niektorými jednotlivo), že ja sama nemám prosbu robiť to so všetkým, čo prišlo proti mne a naďalej prichádza. Je to len Pán, kto to bude môcť vyhrať. Dnes im chcem tiež povedať, že On mi dal tak milostivo neuveriteľné svedectvá za posledných osemnásť mesiacov v mojom živote, aby som mohla premýšľať a sústrediť sa na to, aby som uverila, že Boh ma určite prenesie cez tento čas, ako to už urobil predtým.
„Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?“ (Kniha Numeri 23,19).
„Hľa, ja som PÁN, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná?“ (Jeremiáš 32,27).
„Ach, Pane, JAHVE, pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je PÁN zástupov! Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;“ (Jeremiáš 32,17–19).
Pripomenul mi počas rozjímania a premýšľania nad vyššie uvedenými sľubmi, že je to orol, ktorý letí sám a je tak vzácny, že získava našu pozornosť—orly, rovnako ako silní kresťania, sú na zozname ohrozených druhov. Preto je mojou túžbou vychovať pre Pána viac orlov: počnúc mojimi vlastnými deťmi, ako aj každou ženou, ktorou som požehnaná, aby som ju povzbudila prostredníctvom môjho spoločenstva a tiež RMI. Ha, moje spoločenstvo. Toto je len jedna ďalšia oblasť, v ktorej dôverujem Pánovi, sledujúc, ako umiera pomalou, tichou a bolestivou smrťou.
A predsa: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Ján 12,24). Je možné, že moje spoločenstvo a môj život, ako ho poznám teraz, musí zomrieť, aby prinieslo ovocie, ktoré Boh zamýšľa. To znamená, že budem musieť veriť Bohu až na smrť, dokiaľ bude čas, aby môj život a služba boli znova vzkriesené.
Drahá, si teraz odhodlaná veriť Bohu pre veľké veci? Ak áno, musíš očakávať, že budeš čeliť veľkej a zdanlivo deštruktívnej opozícii. Tvoje dobré meno, svet, ako ho poznáš, bude musieť byť dňom za dňom, chvíľu po chvíli položený na oltár. Tvoj dôvod na dôveru v Boha sa môže zmeniť, ako sa zmenil môj, alebo možno si predo mnou a máš od začiatku správny dôvod. Ja som dosiahla túto úroveň viery najskôr, pretože môj život bol ako keby v ohni, ako horiaca budova. Vedela som, že musím radikálne nasledovať Pána, aby som zachránila moje deti a ženy v mojom spoločenstve.
Keď som bola bezpečne vonku z toho ohňa (rozvodu), začala som radikálne žiť pre lásku. Bola som Jeho novou nevestou a láska bola mojou motiváciou—druh „zamilovania“. Časom som cestovala do zahraničia, čo znamenalo opustiť moje deti na celé týždne (pamätaj na to, že ich otec bol tiež preč a nechala som ich samé). Vedela som, že to bude radikálny, poslušný život, cez ktorý sa bude moja rodina prerážať, aby sa dostala k tomu, čo čaká ich budúcnosť na druhej strane. Nielen to, čo by pre nich urobil môj horlivý život, ale aký vplyv môžu získať z môjho svedectva.
Práve dnes ráno som však pochopila svoju motiváciu trochu ináč. Dnes vidím, čo bude potrebné, aby som sa dostala na vrchol, ktorý ma Pán vyzýva preliezť—Jeho láska ku mne. Ak chcem Bohu dôverovať pre veľké veci, toto je, moja drahá, to, čo to bude stáť a čo ma vedie nahor, čo bolo vždy a vždy bude, Jeho láska ku mne a moja oddanosť ku Nemu; na tomto záleží—to je všetko, na čom záleží.
„O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“ (Žalm 27,4).
„Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, a nič sa nevyrovná tvojim dielam. Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. Lebo si veľký a robíš zázraky, iba ty si Boh“ (Žalm 86,8-10). Dovoľ mi, aby som Ti ako prvá dala česť a lásku, ktorú si zaslúžiš za všetko, čo si pre mňa urobil, bez ohľadu na to, čo stratím.