Milosť Pána Ježiša Krista
a Božia láska i
spoločenstvo Svätého Ducha
nech je s vami všetkými.
—2 List Korinťanom 13, 13
Dnes ráno si moja dcéra myslela, že mám v aute zapnutú klimatizáciu (keď vonku mrzlo) a spýtala sa, či mám jeden z mojich návalov horúčavy. Povedala som jej nie, ale zopár som ich mala zavčas rána.
Aj keď som nikdy neplánovala hovoriť s deťmi o niečom takom osobnom, prekvapujúco sa dozvedeli o mojom najnovšom „stave“ zo starej televíznej situačnej komédie, ktorú pozerali počas obeda jedno popoludnie. Jeden z mojich starších synov (ten, ktorý nemá filtre) sa razantne na mňa obrátil, pýtajúc sa ma, pretože som bola „v tom veku“, či „prechádzam zmenou života?“ Musela som sa priznať, že áno, hoci som si povedala, že nikdy nikomu nič neplánujem povedať.
O veľmi osobných témach sa nielen otvorene diskutuje v televízii, ale aj na verejnosti a na celom pracovisku. Ženy hovoria nevyberavo, dokonca reagujú na návaly horúčav nediskrétne a diskutujú o všetkých ďalších veciach, ktoré trápia ženský život veľmi otvorene. Okrem toho, že chcem jednoducho mlčať o tom, čím prechádzam, rozprávajúc sa o tom iba so svojím Manželom, moja otázka znie: „Kde je milosť?“ Milosť, prikryť nás a poskytnúť nám úkryt pre veci, ktoré by mali mať možnosť zostať súkromné. Nech už prežívam akúkoľvek prehru v mojom živote, hrozné krízy, návaly horúčavy alebo nočné potenie alebo pocit, akoby som bola na emocionálnej horskej dráhe, chcem to zúfalo robiť milostiplne a milostivo to prijať od Pána bez toho, aby som upozornila na seba pozornosť. Nie preto, že by som bola plachá, ale preto, že chcem, aby mal môj život titul Jeho svedka, nie môj. „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ (2 List Korinťanom 3,2) „Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,“ (2 List Korinťanom 3,2 ROH)
Som si istá, že som pred rokmi nezvládala dobre zložité situácie kvôli mojej nezrelosti, pred začiatkom mojej cesty obnovy. Hlúpo som verila, že musím reagovať; a odvtedy som sa naučila, že tomu tak nie je. Aj keď som nikdy nebola tak „zlá“, ako som toho často svedkom u iných žien, napriek tomu vždy, keď som sa odovzdala pocitom, zanechalo to ešte horšie pocity zato, že som reagovala. Väčšina z nás počula od psychológov (ktorí nič nevedia, pretože nám zvyčajne hovoria opak toho, čo hovorí Boh v Biblii), že to musíme vypustiť ako kanvica na čaj. Vedela si, že táto teória bola dokázaná pred rokmi ako nesprávna, ale stále je všeobecne prijatá ako pravda?
Pravda je taká, že keď veci vypustíme von, zvyčajne sa cítime horšie a sme ponechané zaoberať sa reakciami a odpoveďami iných ľudí vlastnými silami. Pravda je, že sa na začiatku možno cítime dobre, ale tieto dobré pocity netrvajú dlho. Nehovoriac o efekte domino, ktorý bol uvedený do pohybu; následky toho, že sa musíme vyrovnať s pocitmi iných osôb, ktorým sme to povedali. Či už ostatní reagujú hnevom alebo sú zranení alebo zmätení, teraz sú pridaní do tejto zmesi. V mojom vlastnom živote, keď som to „vypustila von“ a reagovala som, uvedomila som si, že mi ostáva z mojej situácie vždy horší pocit. Dokonca ešte tragickejšie, ostala som tiež v hanbe, rozpakoch a ľutovala som, že som sa odovzdala svojim pocitom. Zaujímavé, že zakaždým, keď tam bol očitý svedok alebo niekto, kto počul, čo som povedala, bez ohľadu na to, koľkokrát mi (úprimne) povedal, že to bolo „v poriadku“ alebo že „chápe“, moju ľútosť za hlúpe reagovanie to nezmenšilo. A ako často mali na mňa kedysi ostatní dobrý názor, ten sa navždy zmenil. A väčšina ľudí, ktorí povedali, že chápu, v skutočnosti nechápali alebo nemohli.
Napriek tomu, ak to „nevypustíme von“ alebo „neodpustíme paru“, nevybuchneme čoskoro? Fakt, nie. Nie, ak si to necháme pre seba, ako to bolo určené. Pán mi pred rokmi ukázal, že nás udržiava v týchto „tlakových situáciách“, aby rozklepal naše srdcia rovnako ako tlakový hrniec! Avšak, uprostred každého nátlaku nebudeš schopná nechať si pokrievku (tak hovoriť), iba ak zoberieš čokoľvek to bude k Pánovi a situáciu zanecháš s Ním. Najväčšia časť hovorenia s Ním o tom je, že nielenže budeme kráčať preč cítiac sa lepšie, slobodnejšie a ľahšie (ako to mnohé popisujú), ale tiež odchádzame preč s tou úžasnou milosťou. Bolo to práve dnes ráno, keď som si uvedomila, že obe slová „milostiplne“ a „milostivo“ majú koreňové slovo v tejto úžasnej milosti! Páni, páči sa mi to. Zostaň so mnou, pretože budeme viac diskutovať o tom, ako funguje tlakový hrniec, tak, že budeme schopné porovnať to s tým, čo Boh chce, aby sme urobili s tlakmi v našich životoch.
Tlakový hrniec je (naše skúšky sú) utesnená nádoba s ventilom, ktorý reguluje vo vnútri tlak pary (situácie, keď BOH riadi, koľko dovolí). Keď sa hrniec/skúšky zahreje/ú, tekutina/Jeho láska vo vnútri vytvára paru/slzy, čo zvyšuje tlak v hrnci/našich životoch. Táto vysokotlaková para má dve hlavné výhody: Zvyšuje teplotu varu, čím spôsobí vyššie teplo, aby pomohla jedlu/srdcu rýchlejšie variť/zmeniť sa a ako tlak stúpa, vháňa tekutinu/lásku do jedla/srdca (inými slovami, vysokotlakové skúšky vháňajú Jeho lásku do tvojho srdca). Vysoký nepretržitý tlak (skúšok) tiež pomáha vháňať tekutinu/lásku a vlhkosť/Jeho pokoj do jedla/srdca rýchlo, čo pomáha uvariť to/byť dokončená rýchlejšie a tiež pomáha určitým potravinám/srdciam, ako je tvrdé mäso/zatvrdnuté srdcia, stať sa veľmi jemným veľmi rýchlo. Chuť/svedectvo vytvorené v tlakovom hrnci môže byť tiež skutočne hlboké a zložité — na rozdiel od akejkoľvek inej metódy varenia/skúšania.
Poďakovanie Pánovi sa mi nezdalo dostatočné, keď som premýšľala o Jeho úžasnej milosti pochopenia toho, aký je prínosný pocit z tlakového hrnca! Teplo alebo paru, ktorú som cítila, som chcela vydržať, pretože rovnako ako všetky skúšky, ktoré sú nepohodlné, viem, že robia zázraky pre moje vnútorné bytie.
Čo mi pomohlo nielen paru vydržať (návaly horúčavy alebo nočné potenie), je, keď som to vzala Pánovi pýtajúc sa môjho Manžela, ako sa cez to dostať milostiplne. Povedal mi, aby som to objala, pripomínajúc mi, ako veľmi mám rada horúci kúpeľ alebo vírivku alebo pred rokmi, keď som chodila do telocvične, aby som sedela v parnej saune. Musela som sa samozrejme zasmiať, prečo vytvárať scénu, keď môžem jednoducho zavrieť oči a predstaviť si, že je to skutočne moja nebeská Láska, ktorá sa ku mne chová ako k niečomu špeciálnemu, pretože ma miluje?! Takže od okamihu, keď som to urobila, sa už viac nebojím alebo sa netrápim, keď ma moje príznaky zmeny života „zasiahnu“. Namiesto toho sa to stalo vítanou pripomienkou Jeho lásky ku mne.
Tým, že som bola transparentná, diskutujúc o niečom, o čom by som radšej nikomu nehovorila ani neodhalila to, ako priateľka som dúfala, že podelenie sa o moju vďačnosť za Jeho úžasnú milosť len v jednej z mojich novších skúšok, ti môže pomôcť ísť k Pánovi a požiadať Ho o preskúmanie tvojho aktuálneho stavu. Či už je tvoj stav fyzický alebo situačný. A zatiaľ čo som hovorila o skrytej pravde toho, ako môžeme začať žiť svoj život v plnej milosti, prišlo mi na myseľ porovnanie, ktoré by ti mohlo pomôcť. Zapamätanie si porovnania (ako to robí Boh vo Svojich prísloviach, ukazujúc jeden extrém oproti druhému), mi pomohlo prekonať moju tendenciu stále „vypustiť von“ alebo spoznať, čo by malo zostať diskrétne medzi „mnou a mojím Manželom“ (viem, že je to gramaticky nesprávne, „ ja“ by malo byť po tom, ako dám druhú osobu na prvé miesto).
Porovnanie
Asi pred 13 rokmi sa stalo niečo, kde som žila, čo sa stalo svetovou správou. Najúžasnejšie na tom bolo, že zainteresované osoby boli naši blízki priatelia, členovia nášho zboru. A manželka bola žena, ktorá bola v mojej triede Múdrej Ženy; tá jedna, ktorá dokázala byť otvorená.
Tento deň, rovnako ako mnohé z vás, som sledovala moju televíziu a neverila som nielen udalostiam, ktoré boli odhalené, ale viac ma fascinovala reakcia páru ako jednotlivcov. Manžel sa naučil byť veľmi tichý kvôli nadmernej reakcii jeho manželky na všetko. Sledovala som v televízii, ako ona znova urobila scénu, ako sa sama vytrénovala robievať vo svojom živote (najmä v manželstve). Takže, keď televízne kamery boli naživo, vysielajúc po celom svete, kamery len veľmi málo stíšili jej nahnevané kričanie. Vyzeralo to, akoby vidiac že má publikum, začala svoje zlé správanie ešte zhoršovať.
Rýchly posun vpred, teraz asi o šestnásť mesiacov neskôr, keď opäť spravodajský prehľad správ prerušil televízny prenos, kamery sa opäť pohybovali v našom malom nevýznamnom meste. Tento krát som sledovala moju televíziu s ešte väčšou nedôverou, keď som uvidela jedného z našich najbližších priateľov, spútaného počas toho, ako ho ťahali do policajnej centrály. Oveľa neskôr, počas súdneho procesu, som bola svedkom manželky tohto muža z prvej ruky a nemohla som si pomôcť, ale vykresľovala som si porovnanie medzi týmito oboma manželkami, dvoma ženami, ktoré som poznala osobne.
Tú neskoršiu manželku, kedysi manželku pastora, by som prirovnala so ženou ako Jackie Kennedyovou, keď jej manžel, prezident Kennedy, bol zavraždený. Bolo to kvôli jej veľmi vyrovnanému vystupovaniu, keď jej mierili do tváre stoviek kamier, spolu s kričiacimi reportérmi, čoho boli všetci svedkami. Ukázalo to svetu jej nesmiernu milosť—nad rámec toho, čo si niekto z nás dokázal predstaviť, ak by sa to stalo nám. Táto žena a jej manžel boli blízkymi priateľmi s mojím manželom (teraz ex) a so mnou, a preto sme zostali s ňou a podporovali ju. Nielenže sme ju podporovali emocionálne, ale tiež sme im pomohli tým, že sme sa starali o ich deti a domácnosť (napríklad moji chlapci im kosili trávnik), a tiež sme sa rozhodli sedieť za ňou pri procese, ktorý bol vysielaný po celom svete. Je smutné, že sme boli jej jedinou podporou—všetci, každý jeden z jej ďalších priateľov, všetci ju opustili. Prečo kresťania akoby zabudli, že „priateľ miluje vždy“ a my to potrebujeme najviac v tých najhorších časoch?
Bez ohľadu na to, ako veľmi som mohla pomôcť svojej priateľke a jej rodine počas tohto tragického obdobia v jej živote, ktoré trvalo desaťročia (chce sa niektorá z nás teraz sťažovať na našu situáciu?). Pomohla mi byť svedkom pravej kráľovskej rodiny z prvej ruky. Áno, kráľovskej rodiny. Táto čistá dáma ukázala, čo znamená byť dieťaťom Kráľa, ktorého meno je Ježiš a ona nosila svoju korunu milosti ako princezná. Videla som ju v jej najlepšom aj najhoršom a či už bola pred kamerami alebo či bola za zatvorenými dverami so svojou rodinou, vyzerala rovnako. V perfektnom pokoji.
Nikto nevie, či sa moja priateľka zrútila vo svojej modlitebni, iba jej Milovník vie, ale to, čoho som bola svedkom, navždy zmenilo môj život. Jej príklad ma prinútil chcieť byť ako ona a všetci tí, ktorí nosili ich kráľovský znak ako korunu, keď čelili najhorším obdobiam v živote. Chcem byť ako moja priateľka, ktorej som bola svedkom zblízka a zákulisia, ktorá čelila neuveriteľným hrozným útokom, ktoré by zovreli kohokoľvek nažive, avšak ona tým prešla nebojácne (alebo tak vyzerala) s jemným a tichým duchom. Naozaj princezná, pretože viem, že jej skutočný Manžel, Princ Pokoja, bol vždy s ňou, po jej boku a ukázalo sa to.
To, ako reagujeme, nemusí zmeniť priebeh udalostí, ktorým čelíme, ale zníži to následky viny a hanby alebo následky niečoho, čo bolo povedané, čo sa pridá k našej už aj tak ťažkej situácii—keď otvorene podľahneme svojim pocitom. Pravdou teda je, že nám nepomôže cítiť sa lepšie, keď „to všetko vypustíme von“, ale namiesto toho to bude opäť čas, keď sme zmeškali vhodnú a hlavnú príležitosť do tejto úžasnej milosti, ktorá prekvitá: čím tmavší je deň, čím strmšie stúpanie, čím ťažší je pád.
Chcem ukázať svetu (ktorý začína mojou rodinou, ktorá je mi najbližšia), že náš Manžel je skutočný a Jeho milosť presahuje všetky ťažkosti tohto života. „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Ján 16, 33). Jeho milosť, ktorá sa nachádza v Jeho láske, pomáha ženám „usmievať sa na budúcnosť“, keď budúcnosť vyzerá ako hlboká temná diera. Nie je to preto, lebo my sme odvážne, nie skutočne, ale pretože vieme, kto drží budúcnosť a vieme, ako končí Jeho príbeh. Nezabúdajme tiež na to, že sú to často „maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach“. Inými slovami, vždy sa musíme chopiť a prekonávať malé veci: menopauza, manželovo opustenie, odmietnutie rodiny alebo finančné problémy. Iba vtedy, keď dobyjeme svoje „ja“ uprostred týchto malých vecí, môžeme premôcť tie veľké, ktoré môžu byť pred nami.
Oh, tá úžasná milosť.