„Moje jarmo je príjemné a
moje bremeno ľahké.“
—Matúš 11,30
Ako kresťanky budeme každá v našom živote čeliť časom, kedy sa vzdáme všetkého, čo sme chceli urobiť. Žiaden veľký muž alebo žena, o ktorých sme čítali, bez ohľadu na to, ako vznešení, nezažili pocity alebo myšlienky ukončenia—ani jeden. Aj Ježiš sa na kolenách s krvou vytekajúcou z jeho obočia pýtal Boha, či existuje „iná cesta“ ako kríž, keď sa v tú noc modlil v Getsemane. Je to prirodzené a dokonca sa očakáva, že budeme mať tieto pocity.
Rozdiel medzi tými, ktorí sú neskôr považovaní za „veľkých“, v porovnaní s tými, ktorí sa nikdy nedostali na tie stránky, ktoré my kresťania čítame pre povzbudenie, je ten, čo človek robí s myšlienkou alebo pocitom ukončenia. Tí, ktorí mohli byť povolaní k veľkosti, ale už o nich nikdy nepočujeme, sú tí, ktorí konajú podľa týchto myšlienok a pocitov—vrátením sa. Avšak tí, ktorí pokračujú ako Ježiš, sú tí, ktorí sa spoliehajú na Niekoho a Niečo väčšie, čo ich cez to prenesie. LÁSKU. „Lebo Boh tak miloval svet...“ (Ján 3,16).
Muž, ktorý napísal väčšinu Nového zákona, apoštol Pavol, mal čo povedať o vzdávaní sa. Nakoniec povedal: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod“ (2 Timoteovi 4, 7-8).
Musel tento muž Pavol vydržať a prejsť veľmi veľa, aby nám mohol pomôcť? Jedného dňa, keď sa musel brániť voči Korinťanom, povedal: „Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti.Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;“
„často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.“
„A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?“ (2 Korinťanom 11,23–29).
Väčšina z nás sa krčí, keď premýšľame o znášaní týchto ťažkostí, aby sme pomohli ostatným naším svedectvom. Keď príde priamo na to, pokiaľ z toho niečo nemáme, väčšina z nás sa jednoducho vzdá a vráti sa späť. Aby som bola k tebe úprimná, v čo som „zvykla“ dúfať, aby som vyviazla z mojich nepriazní na mojej ceste, bol verš, ktorého sa držia mnohí kresťanskí vodcovia, keď chcú počuť Ježiša, ako im povie: „Správne, dobrý a verný sluha“ (Matúš 25, 21). Avšak táto myšlienka ma už viac nemotivuje—žiadna výhra, ani cena, ktorú apoštol Pavol používa ako motiváciu pre teba a pre mňa (a ja som vždy bola veľmi súťaživou osobou). Dôvodom je, že by som uprednostnila svojho Manžela, aby bol Ten, Ktorý ma pozdravuje, nie ako Jeho „dobrého a verného sluhu“, ale aby ma objímal tak, ako si predstavujem, že to robí môj Ženích—uchopil ma a húpal ma okolo mrakov, keď opustím túto zem.
Pavol tiež povedal: „A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel. Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný“(1 Korinťanom 9, 23-25).
Znova, Pavol sa snaží motivovať teba a mňa pri písaní Filipanom: „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov [pamätaj, toto doslova znamená ľudí v tvojom živote, ktorí„ sú svedkami“ a sledujú, ako žiješ svoj život inak], zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu“ (Hebrejom 12, 1-3).
Aj keď mnohé z vás čítali tento verš v Liste Hebrejom, našla som dnes ráno v Biblických Odkazoch inú verziu, ktorá sa zdá byť o niečo lepšia.
„Vidíš, čo to znamená—všetci títo priekopníci, ktorí razili cestu, všetci títo veteráni nás povzbudzujú? To znamená, že by sme s tým mali mať lepší úspech. Vyzleč sa, začni bežať—a nikdy neprestaň! Žiadny duchovný tuk extra, žiadne parazitické hriechy. Udržuj oči na Ježišovi, ktorý začal aj dokončil túto trasu, v ktorej sme. Študuj, ako to urobil. Pretože On nikdy nestratil z dohľadu ciel, kam mieril—to radostné zakončenie v Bohu a s Bohom—dokázal sa na tejto ceste vyrovnať s čímkoľvek: Krížom, hanbou, čímkoľvek. A teraz je tu, na mieste cti, hneď vedľa Boha. Keď zistíš, že ochabuješ v tvojej viere, prečítaj si znovu ten príbeh, bod za bodom, to dlhé litánie nepriateľstva, cez ktoré sa predieral. Toto strelí do tvojej duše adrenalín!“ (Hebrejom 12, 1-3 Odkaz).
Opäť, aj keď milujem predstavovanie si sedenia vedľa Boha, robím to predstavovaním si sedenia s mojím Manželom, priamo vedľa Neho. Ako ženy, sme rodené a stvorené, aby sme túžili po tejto láske, nie po sebeckej, egoistickej, slúžiacej vo vlastný prospech, láske ľudskej rasy—ale láske svetelných rokov a plánov nad rámec toho, čo si najviac vieme predstaviť.
„A tomu, ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme“ (Efezanom 3,20).
„A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko, nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci ktorá pôsobí v nás,“ (Efezanom 3,20 ROH)
Analógia Výpovede Splnu
Pozerajúc sa na spln pred mojím oknom, som hovorila s Pánom, ako robievam vždy. Keďže bola nedeľa, prinútila som sa zostať mimo svojho počítača, aby som využila všetok potrebný čas dňa na odpočinok s Ním. Zistila som, že spln je ako my, keď stojíme čelom voči Nemu, nášmu Slnku, Jeho Synovi, keď svet neblokuje alebo nebráni tomu, ako žijeme naše životy. Krásna a úžasná časť toho, ako Boh stvoril tento vesmír je to, že aj keď na naše životy svieti iba kúsok Jeho svetla, zvyšok je blokovaný mnohými vecami tohto sveta, dokonca aj vtedy náš polmesiac môže a priťahuje tých, ktorí pozerajú na naše životy— hľadajúc nádej.
Vzdávanie sa:
Vrátenie sa späť verzus Odovzdanie
Áno, skutočne som prišla na miesto, kde som sa chcela vzdať, ale vtedy som si uvedomila, že čokoľvek, čo som robila, spôsobovalo, že som bola unavená, čo viedlo k tomu, že som sa chcela vzdať. Bolo to spôsobené aj tým, že som niesla veľa ťarchy—bremien, ktoré boli potrebné odovzdať Jemu! Bremená plánovania alebo rozmýšľania alebo čokoľvek iné, čo som robila, začali byť pre mňa ťažké. Prichádzajúc k zdrvujúcim pocitom, že sa chcem vzdať, ukazuje mne a tebe, že sa musíme vzdať, aby sme sa obrátili a všetko sme odovzdali Tomu, ktorý čaká na prevzatie tejto záťaže. On chce, aby sme sa vzdali—Nie, nie aby sme sa vrátili späť—ale aby sme si uvedomili, že On je Gentleman, Bojovník, Opatrovateľ a čokoľvek iné, čo potrebujeme, viac akoby sme to robili my.
Čítaj, čo ti Pán hovorí, Si unavená? Uťahaná? Vyhorená z náboženstva [vykonávajúc dobré skutky, aby si potešila ostatných]? Poď ku mne. Unikni so Mnou a obnovíš svoj život. Ukážem ti, ako si skutočne oddýchnuť. Kráčaj so Mnou a pracuj so Mnou—sleduj, ako to robím Ja. Nauč sa nenásilné rytmy milosti. Nebudem na teba pokladať nič ťažkého ani nevhodného. Zostaň v Mojej spoločnosti a naučíš sa žiť slobodne a ľahko“ (Matúš 11, 29-30 Biblické Odkazy).
Pán chce a je schopný niesť ťažké bremená, dokonca aj tie najmenšie, ktoré si myslíme, že dokážeme zvládnuť.
Tak často bremená, ktoré prežívam, sú spôsobené túžbami iných ľudí alebo požiadavkami na mňa a pravdepodobne ešte častejšie je to kvôli jarmu, ktoré som dala na seba sama, túžby a požiadavky alebo dokonalosti, ktoré som si dala na seba sama.
Opäť počúvaj, čo ti hovorí: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11, 29-30). JEHO jarmo je vždy príjemné a ľahké. Takže keď sa cítime, že sa chceme vzdať, vzdaj sa tohto ťažkého jarma a vymeň ho za Jeho—príjemné a ľahké—kde nájdeme odpočinok pre naše duše.
Dôvod, prečo ma viedol k napísaniu tejto kapitoly, je ten, že dnes ráno som dostala ďalší list od ženy, ktorá mi napísala, aby mi oznámila, že končí. Dostávam tak veľa listov od končiacich žien, aj keď verím, že ich je o mnoho viac, ktoré skončili a nikdy nenapísali mne alebo do RMI.
Takže pre vás všetky, ktoré chcete prestať, vzdať sa, vzdať zápas, nájsť si ľahšiu cestu, prosím, UROB TO. Ale namiesto toho, aby si sa obrátila späť k svojmu starému životu alebo k niečomu, čo ti svet rád ponúkne (čo vedie k väčšej bolesti), sadni si tam, kde si ALEBO ešte lepšie, bež a vrhni sa do Jeho čakajúcich rúk. Nechaj Ho pevne ťa držať a ubezpečiť ťa, že všetko, čo ťa opotrebovalo, nie je vôbec Jeho jarmo.
„Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu“ (Žalm 23, 1-3). Potom počas tohto času ležania na pohodlných zelených pasienkach, pri tichých vodách, môžete spoločne vyriešiť všetko, čo Mu musíš dať.
Bolo to iba pred dvoma dňami, keď som mohla o tomto všetkom premýšľať celý deň. Všetko, cez čo som prešla a prechádzam (a ver mi, veci boli v poslednej dobe veľmi ťažké a zdá sa, že sa každý deň stávajú ťažšími), je len z jedného dôvodu—poznať Jeho, pripútať sa k Nemu a dovoliť toto všetko, ako Jeho spôsob ukázať mi, ako žiť môj život inak. Žiť ho Hojne. Neexistuje žiaden iný spôsob, ako sa túto pravdu naučiť.
Na ničom inom nezáleží, iba na poznaní Ho osobne a žití tvojho života pripútaného k Nemu—nič iné v mojom živote, nič iné v tvojom živote (ani ak toto nie je to, ako to cítiš alebo ako myslíš).
Pre tých, ktorí chcú počuť pochvalu „dobre vykonané“, pamätaj, trofej sa zapráši, z chvály sa prestane cítiť to isté, prestíž a sláva prichádzajú s cenou. Preto je opäť dôležité, aby sme pochopili, že to bola iba jediná vec, ktorá motivovala tých, v ktorých teraz hľadáme povzbudenie, tých jednotlivcov, ktorí sa jedného dňa stali veľkými—bolo to pretože cez všetko spoznali Jeho.
Ako povedal Paul, parafrázovaný Biblickým Odkazom: „Samotné poverenia, ktorými títo ľudia mávajú okolo, ako niečo zvláštneho, trhám a vyhodím do koša—spolu so všetkým, čo som zvykol oceňovať. A prečo? Kvôli Kristovi. Áno, všetky veci, o ktorých som si myslel, že sú také dôležité, sú z môjho života preč. V porovnaní s vysokými privilégiami poznať Krista Ježiša ako svojho Majstra [môjho Milovníka]. Všetko, čo som zamýšľal urobiť pre mňa, je zanedbateľné—psí trus. Vyhodil som to všetko do koša, aby som mohol objať Krista a byť Ním prijatý“ (Filipanom 3, 7-9 Biblické Odkazy).
Dovoľ mi uzavrieť to, aby som ťa ubezpečila o tomto jednom fakte, ktorým som sa naučila Žitie Hojného Života: „Môj milý je môj a ja som jeho. , , našla som, koho moja duša miluje. Chytila som ho a nepustila viac,. . . že som [úžasne] ochorela od lásky“ (Pieseň Šalamúnova 2, 16; 3,4; 5, 8).