… zhoďme všetku príťaž a hriech,
ktorý nás opantáva,…
—Hebrejom 12,1
Väčšina z nás pozná alebo počula niekoho, odvolávať sa na tento verš: „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. . .“ (Hebrejom 12, 1–2). Som si istá, že budeme všetci súhlasiť, že keď sme to počuli, spomínané zaťaženie a hriech sme chápali ako naše vlastné. Nedávno som sa však ocitla v sieti príťaží, ktoré neboli moje vlastné, čo ma prinútilo pozrieť sa na tento princíp v úplne novom svetle.
Dnes, ako nikdy predtým, vidíme ženy (a niektorých mužov) deliť sa otvorene o svoje problémy a osobné hriechy so svetom prostredníctvom televízie a od nedávna aj cez sociálne médiá. Často je tam publikum plné ľudí, väčšinou žien, ktoré kričia (alebo zverejňujú) svoje názory, pričom mnohým z nich sa rýchlo dáva mikrofón alebo platforma, aby vyjadrili svoje pobúrenie alebo jednoducho povedali tejto osobe, čo má robiť alebo nerobiť. Zdá sa, že hostiteľ alebo hostiteľka (alebo sudca) má v televízii posledné slovo a je vnímaný ako odborník na riešenie spoločenských neduhov, ktoré sú predvádzané pred nespočetným, neodbytným „nenasýteným“ množstvom očí a uší.
Bez toho, aby sme si to uvedomovali, tieto predstavenia a sociálne médiá nepriaznivo ovplyvnili celý náš život, povzbudzovaním nás ukazovať naše hriechy a hriechy druhých našej rodine, priateľom, susedom a dokonca aj úplným cudzincom. Účasťou toho sa čoskoro ocitneme zapletené do množstva problémov a hriechov iných i našich vlastných, ktoré nás zaťažujú a kradnú našu radosť. Nielen že to začína ukradnutím nášho pokoja, ale tiež to narúša našu vieru a morálku, pretože s kým sa flákame, tým sa nakoniec staneme.
Zaťažené a Zapletené
Práve minulý týždeň som odovzdala svedectvo o uzdravení mojej sestry. Vysvetlila som, že riaditeľ jej skupiny mi zavolal o probléme mojej sestry s depresiou a chceli, aby som ju zaviedla do psychiatrickej liečebne, a tak som okamžite hľadala múdrosť u Boha. On ma potom podnietil, aby som sa Ho spýtala na „príčinu“ a čoskoro sme zistili, že depresia bola spôsobená liekmi, ktoré užívala kvôli depresii! Krátko potom, čo zastavili lieky, od ktorých sa stala závislá, nemohla spávať. Takže mi každé ráno volala posťažovať sa (spôsobom obviniť ma za nedostatok spánku). Znie ti to povedome?
Kedykoľvek sa zapojíme do problémov iných ľudí, čoskoro sa zapletieme a potom zistíme, že sme uviaznuté v sieti ich príťaží zmiešaných s našimi vlastnými ťažkosťami, s ktorými sa musíme zaoberať. Raz keď som pomohla svojej sestre a stala sa zapojenou, zistila som, že jej riaditeľ a všetci ostatní ubytovaní jej tiež „pomáhali“ s ďalšími radami o rôznych liekoch a mnohí chceli, aby navštívila poradcu kvôli jej depresii. Aby si získala predstavu: jeden problém sa stane sieťou problémov plného chaosu a zmätku.
Ako opatrovateľka mojej sestry nemám ten luxus odstúpiť a som trochu zapojená, je však dôležité, aby som bola opatrná a nebola som chytená. V tejto kapitole by som chcela povzbudiť nás všetky, urobiť krok späť a snažiť sa zistiť v koľkých sieťach sme chytené, kvôli ktorým musíme hľadať Boha, aby nás z nich oslobodil: s rodinou, priateľmi, susedmi a spolupracovníkmi. Dnes si možno uvedomíš, že si stále chytená v hriechoch svojho exmanžela, jeho priateľky atď., keď zistíš, že premýšľaš o ich problémoch a potom rozširuješ túto sieť diskutujúc o tom so svojimi priateľmi alebo rodinou. Môžu to byť tvoje staršie deti, čo ťa zapletú, pretože sa nenachádzajú v duchovnom alebo finančnom živote tam, kde by mali. Možno sú to tvoji starnúci rodičia alebo možno to, čo sa deje, keď tvoje mladšie deti navštevujú svojho otca (a ju!).
To je to, čo som objavila v mojom živote, že ma okrádalo o blízkosť s Pánom. Aj keď ma naučil rýchlo dať Mu všetky moje problémy a požiadať Ho, aby sa postaral o všetko, čo mi spôsobuje aj ten najmenší problém alebo obavu, nevedome som to robila s problémami, ktoré neboli moje.
Len aby si vedela, ako to robím s mojimi vlastnými problémami, je to ľahko naučiteľné. Keď mi príde na myseľ nejaký problém alebo obava (napríklad, keď sa prebudím a neviem, čo s tým v ten deň urobím), poviem len: „Miláčik, potrebujem, aby si sa mi dnes postaral o (čokoľvek). Ďakujem ti, Láska moja.“ Potom sa pokúsim rozprávať o niečom inom, obyčajne Mu hovorím, ako veľmi Ho milujem a často sa rozprávame o všetkých úžasných veciach, ktoré pre mňa urobil deň predtým.
Potom, ako vstanem, kráčajúc v mojom dome s niečím, čo mi spôsobuje problém, ako je údržba, ktorá si vyžaduje opravu alebo upratovacia dilema (napríklad koberec na mojich schodoch), iba Mu to spomeniem a znova Mu poviem, že čakám, aby mi ukázal, čo mám robiť. Potom Ho jednoducho čakám a verím Mu a ak mi to príde znova na myseľ, jednoducho Mu to dám znova a znova. Väčšina z nás bola učená v Múdrej žene povedať nášmu pozemskému manželovi, že mu dôverujeme, urob to isté aj so svojím nebeským Manželom, pretože On to tiež rád počuje.
Napriek tomu, že som bola oslobodená z miliónov mojich vlastných dilem, pokušenie sa neustále snažilo podtrhnúť mi nohy s problémami iných ľudí, najmä s problémami mojich vlastných detí. Keďže mám teraz deti, ktoré sú dospelé (nad 18 rokov), je pre mňa ľahšie povzbudiť ich, aby hľadali svoje vlastné riešenie, čo mi umožňuje nebyť zapletenou. Avšak, rovnako ako mnohé z vás, stále mám menšie deti, ktoré žijú doma, takže tu som sa ocitla uväznená. Pri hľadaní Boha o múdrosť mi pripomenul, že s mojimi staršími deťmi som sa toto vždy snažila využívať ako príležitosť podeliť sa o biblické princípy, ktoré žijem v mojom vlastnom živote. A tiež som sa snažila dávať pozor, aby som sa ubezpečila, že sú to oni, kto urobí konečné rozhodnutie o tom, čo majú robiť (najmä hľadať Pána pre odpoveď), robiac to pre seba—namiesto toho, aby som sa ja zaplietla do rozhodnutia, ktoré musí zostať na nich. Nielen hovor, že to tak urobíš, ale uisti sa, že to tak urobíš.
Našťastie, po tom, čo mi to ukázal, hneď tento víkend ma Pán viedol, aby som urobila to isté s mojou najmladšou dcérou, ktorá má iba desať. Bol na ňu vyvíjaný veľký tlak od jej otca, aby sa presťahovala a žila s ním na stálo; s ním a jeho manželkou a jej deťmi a hovoril, že tam chce žiť. Zatiaľ čo na druhej strane, dostávam od svojich starších detí rovnaký tlak zabrániť tomu, pretože mi hovoria, že ak by som vedela, „čo sa tam naozaj deje“, zastavila by som ju.
Vtedy som využila príležitosť pripomenúť im všetkým princíp otca a márnotratného syna: ako otec vlastne povzbudil syna, aby mal to, čo povedal, že chce, dávajúc mu jeho dedičstvo (v predstihu) a že on vlastne vedel a uznal, že to bude pre hriech jeho syna. (Prečítaj si Lukáša 15, 11-32.) Vysvetlila som, že dôvodom, prečo nám Boh hovorí toto podobenstvo, je ukázať nám, ako nestavanie sa iným do cesty, je najrýchlejší a najbezpečnejší spôsob pre kohokoľvek zistiť, že to, o čom si myslel, že chcel, nestálo za to, čo nakoniec stratil. Samozrejme som im tiež pripomenula, že Boh sa nám nestavia do cesty, keď chceme niečo, čo je zlé a verš z 1. žalmu to jasne hovorí: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov. . .“ (Žalm 1,1). Tieto posedenia s mojimi staršími deťmi slúžia im a mne na pripomenutie zásad, ktoré boli cirkvou prehliadnuté a neboli učené.
Potom som bola včera znova postrčená jedným z mojich synov, ktorý nechcel, aby som požičala viac peňazí jeho staršiemu bratovi, o ktorom sa domnieval, že sa stal finančne nezodpovedný. Musela som mu znovu povedať, že Pán mi povedal, aby som „dávala hojne“, kedykoľvek som požiadaná a pripomenula som môjmu synovi (ktorý vyjadril svoje znepokojenie), že Boh všetko obráti vždy na dobro pre obe strany. Pán už odhalil, že finančné zapletenie, do ktorého upadol, mu bránilo v postupovaní vo vzťahu, o ktorom sme verili, že pre neho nemusí byť Božím plánom, čo bolo potvrdenie. A pre upevnenie tohto princípu a namierenie tejto konverzácie, aby sme hovorili o vlastných hriechoch, každý z nás sa začal deliť o niekoľko vlastných chýb, ktoré nás naučili viac, ako keby nás niekto zastavil od naučenia sa tejto lekcie tvrdým spôsobom. Veľmi rýchlo sa už môj syn netrápil, ale súhlasil s tým, že Pán má kontrolu a uvedomil si požehnanie odídenia z cesty iným—ktorí môžu byť k ťažkostiam dokonca vedení.
A čo ty?
Si presvedčená, že je tvojou povinnosťou dostať sa do cesty druhým? Alebo dokážeš teraz vidieť, že to iba spomaľuje proces pokánia, zatiaľ čo tvoje zapletenie sa kradne tvoju radosť?
Čo ak je človek namierený proti hriechu a ty vieš, že sa čoskoro zapletie a zaťaží všetkými druhmi príťaže? Po tom, čo sme sa naučili, budeš pokračovať v zapletávaní sa, namiesto toho, aby si to dala Pánovi, umožňujúc Bohu použiť to pre jeho dobro? Do koľkých zapletení, ktoré nie sú tvoje vlastné, si už bola chytená?
Hoci sú tieto potenciálne zapletenia mnohokrát vynikajúce na „učenie toho, čo je dobré“ tým, ktorí sa pýtajú, ako náhle si sa podelila o pravdu, si vždy schopná spraviť krok späť a nechať ich nasledovať pravdu, o ktorú si sa podelila, aj keď sa rozhodnú túto pravdu ignorovať?
Tak často zisťujem, že mnohí ľudia okamžite prijmú pravdu, ale nikdy podľa nej nekonajú, ako sa hovorí v Matúšovi 13, 20-21: „U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. . .“ Nechaj Boha rozbiť kamennú pôdu v srdciach ľudí okolo teba. Keď to robíme, pohoršujú sa na nás. Avšak, ak necháme Boha urobiť to, môžeme tam byť, keď budú zlomení, a tak ich povzbudíme k tomu, aby prijali Pánovu lásku—ale iba vtedy, ak sa v Jeho láske neustále kúpeme.
Dnes si uvedomujem, že iba začínam chápať, že nestačí len odložiť moje vlastné hriechy a príťaže, musím byť tiež vedome odhodlaná nenechať sa chytiť do sietí života iných ľudí, najmä vrátane tých, ktorí sú najbližší a najmilovanejší. Pretrvávajúce a obrovské problémy môjho života, všetko, čo som nedávno prežívala, opäť pracovalo pre dobro: Pomohlo mi to úplne kráčať preč od zapletenia sa s ostatnými, zanechajúc ich, aby boli vedení k Pánovi alebo zažili následky ich hriechov—skutočne, sa všetci učíme viac prechádzaním cez to. Tak, ako som robila s mojimi vlastnými problémami alebo obavami, s radosťou teraz odovzdám všetky problémy alebo obavy, ktoré mám o ostatných svojmu Milovanému Manželovi, ktorý sa rovnako stará o moju milovanú osobu ako o mňa!
Áno, problémy ma môžu obkľučovať naďalej, ale ja si vyberiem dať ich Tomu, ktorý má moc a múdrosť ich vyriešiť. Toto ma znova oslobodzuje, aby som sa jednoducho pritúlila do Jeho rúk a obdivovala Jeho lásku. „Taký je môj milý, taký je priateľ môj“ (Pieseň Šalamúnova 5,16).