Ahojte nevesty,
chcem sa veľmi poďakovať môjmu NM za to, že ma držal pevne za ruku a pomohol mi ostať v našom dome a neodísť od Patrika s našimi deťmi k rodičom. Vďaka tomu sme prežili ako rodina krásny čas pred Vianocami a aj počas nich.
Ešte predtým som však prechádzala jedným temným údolím, do ktorého bola nanešťastie zapojená aj moja rodina. Moji rodičia videli čím predchádzam s mojim Patrikom, lebo sa to týkalo aj priamo ich, teda toho, ako sa Patrik správal aj ku nim a v jeden deň videli, ako boli naše deti vydesené z jeho správania a nechceli sa z návštevy u nich vrátiť kvôli nemu domov. Priznám sa, že som padla a zopár veci som im o ňom povedala, lebo sa ma pýtali, prečo sa ku nim správal tak, ako sa správal a tiež som bola veľmi vydesená z Patrikovho agresívneho správania pred deťmi. Ja sama som sa tiež v ten deň bála vrátiť z návštevy mojich rodičov domov. Bol to jeden z tých najťažších dní. No môj Milovaný ma pevne držal za ruku a dokázala som sa s deťmi vrátiť, upokojiť ich a tiež upokojiť mojich rodičov, že to bude v poriadku a nech sa len za nás pomodlia.
Bolo to však veľmi ťažké, rodina na mňa tlačila, aby som od neho aj s deťmi odišla, pretože Patrik prekročil hranice akceptovateľného správania pred malými deťmi. Áno, mali pravdu, z pohľadu sveta, tie hranice znesiteľnosti boli prekročené, a viem že keby som nenašla pred 4 rokmi RMI a cez RMI nespoznala Pána ako môjho manžela, tiež by som od neho odišla, ale Jemu a s Ním nič nie je nemožné. Taktiež Vám musím povedať, že som nevedela, či to ustojím a rodičov som pripravila, že urobím všetko preto, aby sme s deťmi neodišli, lebo viem, že by to Patrika mohlo veľmi zraniť. Pripravila som ich však, že sa to môže stať. Patrik sa v rozhorčení totiž vyjadril, že máme odísť bývať k mojim rodičom. Neskôr sa však upokojil a nechcel to, takže som nechcela konať urýchlene, ale keďže tento názor menil, nevedela som, či nás nevyhodí a naozaj som nevedela, či to sama ustojím. V jeden deň sa situácia dokonca tak veľmi zhoršila, že som poprosila Patrika, aby mi priniesol cestovné tašky, ktoré mal odložené a zbalila som mne a deťom veci. Po čase prišiel a prosil, aby sme neodišli. Bola som ticho. Bol to veľký duchovný boj. Vedela som, že nie je správne odísť, ale strácala som silu zostať. Nepamätám si to už presne, len viem, že aj keď sa zdalo, že ma na čas môj Milovaný nedrží a nechal ma preskúšať, cítila som pokoj a uistenie, že mám zostať. Ešte pár dní som tašky nevybalila, nakoniec sme však zostali a za pár dní sme zažívali krásny rodinný čas. Ďakujem môj Milovaný, bez teba by som to neustála a odišla by som.
Dievčatá súčasne sa stala ďalšia vec. Naša najstaršia 3 ročná dcérka, začala mať obrovské červené fľaky po celom telom. Vyzeralo to na potravinovú alergickú reakciu. Keďže máme trojmesačné bábätko a ešte 1 a 9 mesačné dieťa, nedá sa mi chodiť po lekároch s tou najstaršou, preto som prosila Patrika, aby šiel on. Odmietal a naliehal, aby som šla ja alebo to nechala tak. Bola som zúfala. Nechápala som zatvrdnutosť jeho srdca Keď som aj začala hľadať lekára, na ktorého by sme sa mohli obrátiť, nemohla som na internete nikoho nájsť alebo ma zase ručila moje dcérky. Po dvoch týždňoch beznádejného snaženia som sa večer, keď všetci zaspali, vyplakala môjmu Milovanému. Niečo takéto: Láska moja, ja viem že ty si najlepší lekár, prosím ta vylieč toto dieťa, lebo tvojimi ranami sme boli už uzdravení a ak tvoja vôľa je, aby sme išli k lekárovi, prijímam to a prosím, veď ma, pomôž mi nájsť toho správneho, ktorý jej pomôže. Ani neviem či ísť ku kožnému alebo alergológovi, ani ako by sme tam išli, ale odovzdávam ti to a verím, že mi pomôžeš. Ak je tvoja vôľa, aby sme šli k lekárovi aj tak verím, že ty si najlepší lekár a keď chceš, dokážeš ju uzdraviť z okamihu za okamih. Následne som zaspala. Ďalšie ráno bolo, ako zvyčajne, no v tom Patrik povedal niečo, čo bola pre mňa posledná kvapka, ku všetkému, čo sa vo mne hromadilo za posledné týždne a čo som neodovzdala môjmu Milovanému a veľmi som vybuchla. Nedokázala som sa upokojiť a vykričala som to Patrikovi pred deťmi ako nikdy. Následne som si uvedomila, čo sa stalo a pozerala som reakcie všetkých okolo. Na moje prekvapenie deti boli úplne v poriadku a ďalej sa hrali a Patrik sa usmieval, že sa mu to páčilo a že vo mne videl rozhnevanú matku bránicu svoje deti. Čože?? Nechápala som to, lebo som vedela, že to bolo nesprávne. Musela som kajať môjmu Milovanému za môj veľký pád. Ale viete, čo je najlepšie? Dcérke od toho momentu tie obrovské fľaky začali miznúť a za dva dni bolo po nich.
Neviem ako je prepojené zdravie malých detí na psychickú pohodu matky a nechcem sa v tom hrabať, pretože my ľudia sa v psychológii vieme zamotať, ale toto očividne spolu súviselo. Ja aj Patrik sme z toho doteraz prekvapení a Patrik sa smeje, že nemám sebe nič držať, mám ho zobrať do pivnice, vykričať sa naňho a nebudeme mať choré deti. :))
Dámy prosím, neberte to ako návod na vaše problémy. Princípy tichého jemného ducha a vyhratie bez slov sú nemenné a stále platia. Z mojej strany to bolo dvojaké zlyhanie. Nie len to, že som tak veľmi kričala, ale aj to, že som to všetko postupne neodovzdávala a nekomunikovala s mojím Nebeským manželom, aby som napriek toľkej neprávosti nazbieranej za niekoľko týždňov, bola v pokoji, nehromadila tú krivdu v sebe a neprenieslo sa to do zdravia našej veľmi citlivej dcérky. Vždy, v každom našom probléme, aj keď sú niekedy podobné, musíme hľadať Jeho a Jeho jedinečný recept pre nás, čo robiť, nechať sa Ním viesť a niekedy aj čakať. No, hlavne mu všetky negatívne emócie, smútku, krivdy, sklamania, bolesti musíme vyplakať, odovzdať, kým nepocítime pokoj napriek tým krivdám, ktoré zažívame. A tak neskutočne chválim môjho Nebeského Manžela, že mi dal takúto lekciu a moje zlyhanie otočil na krásny zázrak! Toto dokáže len On. AMEEEEN 🙂