„Môj Brat Zomiera“
Ako som sa podelila na konci môjho osobného príbehu spásy minulý mesiac, keď som sa dozvedela, že môj brat umiera na leukémiu, spasenie mojich blízkych sa stalo skutočné. Znova, vedela som, že konfrontovať ho s veľmi populárnou, ale relevantnou otázkou: „Vieš, kam pôjdeš, keď zomrieš?“ by ním mohlo určite otriasť, no už som o tom hovorila s Pánom. Požiadala som Ho, aby jednoducho udržal môjho brata nažive dostatočne dlho, aby Ho mohol zažiť ako Svojho Spasiteľa. Povedala som Mu, že nechám môjho brata ísť, pokiaľ budem vedieť, že ho znova uvidím v nebi.
The type of leukemia my brother had, gave its victim only ONE remission due to its quick and powerful aggressiveness. And also due to how quickly it took its victims, there was very little they knew about this form of cancer. Most of these patients died and only later they found it was (this type of) Leukemia.
Typ leukémie, ktorú mal môj brat, bol závažný. Keďže som raz bola študentom medicíny, viedlo ma to k hľadaniu, aby som sa o tejto leukémii dozvedela viac a ešte viac to so mnou zatriaslo - pretože to potvrdilo to, čo som už počula. Typ leukémie, ktorú mal môj brat, dáva svojej obeti iba JEDNU remisiu/zmiernenie kvôli jej rýchlej a silnej agresivite. A tiež kvôli tomu, ako rýchlo obete tejto leukémie zomierajú, vedeli o tejto forme rakoviny len veľmi málo. Väčšina z týchto pacientov zomrela a až neskôr zistili, že išlo o (tento typ) leukémie. Avšak vedela som, že Pán je verný. A tento prísľub som napriek tomu ešte neobjavila.
Skutky Apoštolov 16,31
„Oni povedali: ‘Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.’“
Avšak, keďže Pán bol mojím najlepší priateľ, keď som vyrastala a neskôr sa stal mojím Pánom tesne predtým, ako ma môj manžel opustil, cítila som Jeho vernosť v tejto túžbe, vidieť môjho brata zachráneného predtým, ako zomrie. Najskôr ma viedol zamerať sa na možnosť jeho života. Toto viedlo k tomu, že mnoho členov našej rodiny darovalo krv, ale tiež to viedlo mňa k vážnym zdravotným problémom a prejavilo sa v strate väčšiny mojich vlasov.
Môjho brata diagnostikovali iba pár týždňov po narodení môjho 3. syna Eastona. [A nie, že by to malo nejaký skutočný význam, ale Easton a neskôr moja dcéra Tyler sa narodili v deň narodenín tohto môjho brata! Môj brat veril, že to bolo znamenie jeho blížiacej sa smrti a toho, že ho nahradí jeho synovec.]
Keď ma vyšetrili, moja krvná skupina bola dokonale vhodná, a tak som začala dávať môjmu bratovi krv, aby prežil. Asi dva týždne po darovaní mojej krvi mi začali vypadávať veľké chuchvalce vlasov. Ale ako vždy, On veci otočí a pracujú pre dobro. Lekár povedal, že prídem o všetky moje vlasy (a samozrejme nariadil, aby som už krv nedávala). Navrhol, aby som si zachránila to, čo mi zostalo a aby som si moje po pás dlhé vlasy ostrihala.
Božia priazeň sa nakopila, keď sa o mojom príbehu dozvedel miestny kaderník celebrít (Boh vie ako) a dohodol si so mnou súkromné stretnutie. Prišiel ku mne, keď bol jeden z jeho salónov zatvorený. Opatrne mi omietol vlasy (aby už viac nevypadávali), dal do vrkoča a potom mi ich ostrihal tam, kde mi boli po plecia. Úprimne, tento nový účes zmenil môj vzhľad a popravde, bolo to najlepší strih, aký som za posledné roky mala! Ale vráťme sa k môjmu bratovi...
Môj brat, ktorý chcel žiť pre svojich 3 mladých synov. Lietal do rôznych miest po celej krajine a prosil o transplantáciu kostnej drene. V tom čase, v roku 1985, boli transplantácie kostnej drene úspešné iba u detí a mladých dospelých. Môj brat bol podľa nich príliš starý. Potom jedného dňa potom, čo vyčerpal všetky nemocnice na liečbu rakoviny, dostal nečakaný telefonát z UCLA Medical Center a tí sa ho opýtali, či je stále v remisii a či má ešte stále záujem o vykonanie transplantácie kostnej drene. Dvaja lekári sa práve vrátili z pomoci pri černobyľskej katastrofe a objavili spôsoby, ako zabrániť normálnemu procesu odmietnutia kostnej drene. Dnes sme sa samozrejme posunuli oveľa ďalej a transplantácie sú čoraz bežnejšie.
Moja staršia sestra mu dala svoju kostnú dreň a ako sme všetci dúfali a modlili sa, môj brat transplantáciu prežil a asi o rok mu povedali, že nemá rakovinu.
Avšak, tu je pravda. Môj brat bol po celé desaťročia jediný, ktorý túto formu rakoviny prežil! A preto robí UCLA pre neho každý rok „narodeninovú“ oslavu. No, nebolo to lekármi (tým akí sú/boli skvelí), ani liečbou, ktorú dostal, bolo to vďaka tomu, že môjho brata uzdravil BOH!! A On nevyliečil iba jeho telo, ale vyliečil aj jeho dušu. Ako som povedala, nikdy som brata nekonfrontovala a dokonca som sa s ním ani nedelila o môj vzťah s Pánom. Hovorila som o Pánovi tak často, ako to robievam vždy, ako o blízkom priateľovi a vždy to bolo súčasťou mojich rozhovorov s mojimi bratmi a so všetkými, s ktorými sa rozprávam. Ale nikdy som s ním nehovorila nejakým náboženským alebo typickým spôsobom „svedčenia“. Namiesto toho mi Pán povedal, aby som Mu jednoducho DÔVEROVALA, že spása je Jeho. V čom som pochopila, že On k tomu skutočne „nepotrebuje“ našu pomoc, ale je to niečo, s čím nás „nechá“ pomáhať.
2 Kniha Kroník 20,17
„Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. . . nebojte sa a nestrachujte sa . . . Pán bude s vami!“
Jednoduchý spôsob, ako to vysvetliť, je tento. Zvykla som požiadať moje menšie deti, aby mi „pomohli“ postlať posteľ. Išli na jednu stranu a urobili veľmi málo pre to, aby „pomohli“. Potom sme si vymenili strany a ja som to napravila a chválila ich! Žiarili, pretože „pomohli“ mamičke, ale ani zďaleka to nebolo „nápomocné“. V skutočnosti On ma vôbec nepoužil.
Môj brat často volal mimo svojho štátu, aby mi povedal, ako sa mu darí a pri jednej príležitosti začal rozprávať o hlbokej zmene jeho stredného syna. Bol to syn, ktorý bol od narodenia problematický 😉 ALE ktorý sa úplne zmenil na celkom iného človeka v okamihu, keď bol „zachránený“. Zakaždým, keď mi môj brat zavolal a hovoril o konkrétnych zmenách v mojom synovcovi, cítila som, že môj brat je tak blízko toho, aby Ho chcel spoznať tiež. Avšak, dobre som si to uvedomovala, ale nič som mu nehovorila. Namiesto toho som vedela, že Pán chce, aby som si sadla, dôverovala Mu a pozerala sa. Párkrát som počúvala a hovorila o mojom vlastnom vzťahu s Pánom, opäť len preto, že som tá, kto som a aký je On v mojom živote, a ten spôsob, akým som vždy hovorievala. Napriek tomu som nikdy môjho brata nekonfrontovala s jeho spásou, ani som s ním priamo nehovorila, pretože som vedela, že sa so mnou pravdepodobne pokúsi debatovať, rovnako ako moji ostatní starší bratia.
Potom som jedného dňa VEDELA, že sa to stalo, a pretože som bola tak nadšená, začala som hlúpo hovoriť bezvýznamným drkotaním, keď to môj brat prerušil a povedal: „Ak by si bola na chvíľu ticho, rád by som niečo ti povedal! “ Zavrela som si ústa, ale potom som padla do úžasu! Počula; som, ako mi môj brat hovoril, že požiadal Pána, aby vstúpil do jeho života, urobil ho novým človekom a že TERAZ je pre neho Pán všetko!!!
V tomto okamihu som uverila, že môj brat bol tiež uzdravený z nevyliečiteľnej formy leukémie. Naozaj neexistuje iné vysvetlenie! Áno, môj brat podstúpil transplantáciu kostnej drene a veľa ďalších operácií kvôli liečbe leukémie – kvôli nežiaducim účinkom liečby, nie jeho leukémii. No dnes, takmer o 30 ROKOV neskôr, môj brat stále žije!! A aj keď sa stále zúčastňuje narodeninovej oslavy na UCLA, pretože je stále jediný, kto to prežil, verím, že to dokazuje, že to bol BOH, ktorý uzdravil jeho dušu a telo!! Na záver si zapamätaj, čo sa píše v 2. Korinťanoch 3,2 „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ 2 Kor 3,2 ROH „Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,“
*Čo znamená, že svedčenie je list alebo otvorená kniha, ktorú si môže prečítať každý, kto sa pozerá na náš život.
Epištola je v gréčtine Epistello, poslať jeden odkaz, napísať inštrukcie. Naše životy by mali posielať odkaz, aby sa vedelo, ako žiť v pokoji a radosti „s úsmevom sa dívať na budúci deň“ kvôli tomu, s kým žijeme dnes a s kým budeme žiť našu budúcnosť! Moja rodina bola svedkom môjho života a toho, ako nádherne je v ňom On zapísaný. Prechádzala som mnohými skúškami, ale vždy som uprostred toho zostala v pokoji. Ako som povedala, nikdy som nikoho nekonfrontovala (rodinu, priateľov alebo cudzincov). Iba som sledovala Jeho spásu, zatiaľ čo som stála v úžase! Chcem ťa požiadať, aby si sa prestala trápiť alebo sa snažiť svoju rodinu „zachrániť“ a jednoducho VER tomuto prísľubu pre tvoju rodinu!
Skutky Apoštolov 16,31—
„Oni povedali: ‘Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom’”
A pamätaj si, nie je to nič, čo robíme MY, ale čo robí On!!
Exodus 14,13- „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás.“
2 Kniha Kroník 20,17—
„Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. . . nebojte sa a nestrachujte sa . . . Pán bude s vami!“