„Môj Príbeh Spásy“
Dnes začíname nový a vzrušujúci prídavok do nášho bulletinu. Prvú nedeľu v mesiaci budeme mávať Príbeh Spásy, hovoriaci o nás a našich blízkych. Začnem sebou a následne úžasnými a nádhernými príbehmi spásy z mojej vlastnej rodiny: súrodencov, neterí, synovcov a mojich vlastných rodičov. Aby sme mohli rozbehnúť, Pán ma viedol začať mojím vlastným príbehom, ktorý, dúfam, že ťa nielen inšpiruje, ale aj motivuje, aby si sa podelila o svoj vlastný Príbeh Spásy.
Môj Príbeh Spásy
Erin Thiele
Ako mnohé z vás vedia, bola som zachránená - prijala som Ježiša, keď som mala iba 7 rokov. Stalo sa to počas navštevovania katolíckej školy a bola to práve jedna mníška, pripravujúca nás na naše prvé sväté prijímanie, ktorá vyrastala ako baptistka, ktorá ma priviedla k Nemu.
Stalo sa to počas prípravy, keď sme „si nacvičovali“ našu prvú spoveď (neskôr sme išli do spovednice naozaj a povedali sme kňazovi svoje hriechy). Vtedy nám naša mníška vysvetlila, že hoci je tam kňaz, máme si predstaviť, že hovoríme so samotným Bohom a vyznávame sa Jemu. Potom nám dala čas, aby sme ticho kľačali v tmavom kostole. Tam v tej lavici sa to zmenilo. Ihneď po vyznaní sa Bohu v mojom srdci, som zdvihla hlavu a cítila sa zvláštne, ale úžasne odlišne, oči mi išlo roztrhnúť, ale nechápala som prečo.
Ďalej naša rehoľná sestra prechádzala okolo s „neposvätenými“ hostiami, ktoré neskôr (počas nášho skutočného prijímania) požehnal kňaz a ako nám bolo povedané, skutočne sa premenili na telo Kristovo. S neposvätenými hostiami v našich rukách sme boli vyzvaní, aby sme prosili Pána Ježiša prísť do našich sŕdc. Požiadať Ho, aby tam vošiel a prebýval tam a aby sme Mu odovzdali svoje životy. Opäť som sklonila hlavu, urobila tak a v tom okamihu som sa okamžite a radikálne zmenila.
Zmena vo mne bola taká hlboká, že moji rodičia verili, že to bolo tou katolíckou školou a ostatným dávali toto rovnaké vysvetlenie, keď sa ľudia pýtali „Čo sa stalo s Erin? Ona už nie je to hlučné dievča, ktoré vám zvyklo robiť toľko problémov.“
V tom čase tam koloval vtip, ktorý ti to môže pomôcť lepšie pochopiť. Prebiehal takto. Bol tu príšerný malý chlapec, ktorý svojich rodičov sužoval bez konca kraja. Vyskúšali už všetko a vtedy ho niekto odporučil poslať do katolíckej školy. Aj keď neboli katolíci, vedeli, že je potrebné vyskúšať úplne všetko. Po prvom školskom dni sa chlapec úplne zmenil. Keď sa rodičia spýtali, čo sa stalo, čudujúc sa, či bol bitý, potrestaný alebo mu niekto dával kázeň, nechápajúc, čo v ňom mohlo urobiť takú drastickú zmenu, chlapec odpovedal: „Keď som vošiel do svojej triedy, pozrel sa hore a uvidel som toho muža visiaceho na kríži a vtedy som vedel, že to myslia vážne! “ (Samozrejme, myslel kríž, na ktorom bol zavesený Ježiš.)
Moji rodičia verili tomu istému. Že ma nejako zmenilo prísna škola a mníšky. Svojím spôsobom mali pravdu, bola to tá rehoľná sestra, ktorá ma priviedla k odpusteniu a prijatiu Pána do môjho života. A ako som povedala, od toho dňa som už nikdy nebola ako predtým. V tom roku sa Ježiš stal mojím najlepším priateľom vďaka tomu, ako Boh organizoval môj život. Ako mnoho ľudí v Biblii, aj môj život bol oddelený takmer od všetkých. Moji bratia boli oveľa starší a pretože som bola nezbednica, moje sestry so mnou nechceli mať nič spoločné.
Pokiaľ ide o priateľov v škole, naša rodina bývala v jednej doline, ale školu sme navštevovali v Hollywoode. Keďže som sa verejným autobusom vracala domov viac ako hodinu, nikdy som sa nemohla po škole zdržiavať a komunikovať s ostatnými deťmi. Navyše počas školského dňa dochádzalo k minimálnej alebo žiadnej interakcii. Bolo to iba nedávno, čo som vysvetľovala jednej z mojich dcér, aká prísna bola naša škola. Každý deň sme mali 10 minút, potom 15 a neskôr 30 minút prestávku na voľnú hru. A aj keď sme obedovali a sedeli sme pri svojich stoloch, nesmeli sme sa rozprávať.
Veľa z mojej osamelosti súviselo s tým, že som bola nezbednica, čo som už spomínala vyššie. Znamenalo to, že som nikdy nemala žiadne blízke priateľky. Navyše nebolo možné rozprávať sa so spolužiakmi telefonicky, pretože to bolo na veľké vzdialenosti a drahé. Deti zo susedstva boli oveľa mladšie. Akékoľvek iné aktivity, ktoré som navštevovala, ako balet a neskôr aj plávanie, ma síce udržiavali okolo iných dievčat, nikdy som však so žiadnou nebola blízka priateľka, pretože to bolo v iných mestách, ako sme bývali. TAKŽE, to znamenalo, že väčšinu svojho detstva som mala iba JEDNÉHO verného blízkeho priateľa, Ježiša.
Ďalšia vec, ktorú som nikdy nemala, bola Biblia. V tomto období sa v katolíckom kostole pozeralo nepekne na tých, čo mali Bibliu, hoci aj katolícku. Bolo nám povedané, že iba kňaz mohol pochopiť tie hlboké záhady kvôli tomu, že mal doktorát z teológie. Takže až keď môj manžel odišiel a zanechal po sebe bibliu, som ju skutočne otvorila a detailne čítala. Počas mojej krízy som, samozrejme, ako mnohé z vás, zhltla každé slovo a tým boli knihy Ako Boh Môže Obnoviť a Obnoví Tvoje Manželstvo a Múdra Žena písané z čistej pamäte. Nemala som nič také úžasné, ako máme teraz Biblegateway.com.
Hneď potom, ako som sa vydala, som prestala chodiť do katolíckeho kostola a na omše. Ak mi pamäť dobre slúži, myslím, že sme vystriedali návštevu katolíckeho za miestny kresťanský kostol. Potom sa to zmenilo na navštevovanie katolíckeho kostola iba raz za mesiac, až kým som od toho nebola úplne odvyknutá. Úprimne povedané, bola som z toho vydesená, pretože ma učili, že neúčasť na omšiach bol smrteľný hriech. Vďaka môjmu osobnému vzťahu s Pánom som však cítila, že som neurobila nič strašné, ináč by On určite nezostal tak blízko pri mne.
Aj keď som presvedčená, že som nosievala Bibliu do kresťanského kostola, ako to robili všetci ostatní, väčšinou som sa iba naklonila a čítala som spolu s kazateľom z Biblie môjho manžela - hlavne preto, že som nebola schopná nájsť tie verše. Nevedela som, že existuje veľa „kníh“ Biblie, takže som bola vždy trápne stratená a pomalá. Fascinovalo ma však, keď nás v jednu nedeľu kresťanský kazateľ nechal prečítať Matúša 6,9, čo boli počiatočné slová toho, čo katolíci nazývajú „Otče Náš“. Moju pozornosť upútal a mojou vierou otriasol ten predchádzajúci verš, ten tesne nad ním:
Matúš 6,7-9 „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa Tvoje meno,“
Toto odhalenie ma veľmi zasiahlo. Celý život som vyrastala v opakovaní „Otče náša“ ako pokánie po spovedi a pri modlení sa ruženca. Takže som nemohla pochopiť, ako cirkev vynechala tú časť, ktorá bola tesne pred tým. Keď Ježiš povedal NEOPAKOVAŤ modlitbu znova a znova. O tomto som dlho uvažovala a pýtala som sa na to Pána znova a znova. Napriek tomu som nikdy nedostala žiadne skutočné zjavenie. Až po rokoch, ale cítila som, že moja katolícka viera bola zlomená v jej základoch kvôli tejto nejednotnosti.
Úplný kolaps, kedy som sa už nepovažovala za katolíka, nastal, keď som čítala niečo iné. Pri čítaní rôznych častí Biblie som si všimla, ako anjeli často začínali slovami „Neboj sa“. Ako keď prišiel anjel hovoriť s Máriou o počatí Ježiša skrze Ducha Svätého.
Prečo ma to tak znepokojilo?
Ten dôvod je, že môj veľmi blízky priateľ bol kňaz a počas jednej z našich teologických diskusií mi povedal, že vo svojej farnosti k nemu často prichádzali ľudia, ktorí hovorili, že videli anjela. V seminári ho učili, že prvá vec, na ktorú sa treba opýtať, je: „Ako ste sa cítili?“ A keď povedali: „Báli sme sa“ alebo „Vystrašene“, ubezpečil ich, že vôbec nevideli anjela. Že to muselo byť úplne niečo iné, pretože AK by skutočne videli anjela, potom by necítili nič iné ako pokoj. Ak však videnie anjelov prinieslo pokoj, tak prečo by najbežnejšie pozdravy anjelov začínali slovami „Neboj sa“?
Bolo to týmito dvoma omylmi a nezrovnalosťami, spolu s vedomím, že som bola stále s Bohom, aj keď som vymeškávala omše znova a znova (najmä neskôr, keď som na ne prestala úplne chodiť) a napriek tomu ma Ježiš neopustil. Avšak, pretože som nikdy nebola rebelantská, od okamihu keď som bol zachránená (prijala Ježiša) v 7 rokoch, o čom moji rodičia vedeli, že sa mi stalo niečo radikálne, stále som bojovala s pocitom viny. Až po mnohých rokoch, až keď som bola duchovne zrelá a ďalej vo svojej viere, som pochopila, že vina a odsúdenie vôbec nie sú od Boha, ale namiesto toho od nepriateľa, aby nás oddelil od lásky k Bohu.
Našťastie moja cesta s Pánom, ktorá sa začala vo veľmi mladom veku a viedla k vydaniu sa za niekoho, kto nebol katolík a ktorý ma neskôr opustil, bola použitá a spolupracovala na dobro! Bola som to ja, koho On povolal, aby som bola potom priekopníkom v mojej rodine.
Ako náhle som úplne pochopila, že nikto z mojich súrodencov nezažil tú istú spásu/záchranu ako ja, keď mali svoje prvé sväté prijímanie (mníška, ktorá ma priviedla k Pánovi, bola v našej škole iba 2 roky) a viac ako pravdepodobne, ani moji vlastní rodičia Ho osobne nepoznali tak ako ja. A tak bolo na mne, aby som niečo urobila.
Namiesto toho, aby som debatovala s mojimi súrodencami (pretože sme povolaní žiť v pokoji), alebo konfrontovala mojich rodičov (čo by bola neposlušnosť) s otázkami typu: „Vieš, kam pôjdeš, keď zomrieš?“ ako nám bolo povedané, aby sme robili, keď svedčíme „nezachráneným“. Namiesto toho som sa obrátila k Pánovi a začala som cestovať po ceste spásy mojej rodiny, ktorá začala, ako obvykle, krízou. Môj starší a obľúbený brat zomrel na leukémiu.
Toto je ďalší Príbeh Spásy, o ktorý sa s tebou rada podelím.
Ale zatiaľ, čo budeš čakať, hovor s Pánom a opýtaj sa Ho, či si pripravená podeliť sa o svoj vlastný Príbeh Spásy. Ak nemáš istotu, že Ho takto poznáš, alebo ak sa prikláňaš k náboženstvu, stále sa bojac zanechať ho, aby si získala vzťah s Pánom, ako som to urobila ja, keď som mala len sedem rokov, potom Mu to povedz. Som si istá, že keby som Ho osobne nepoznala, nikdy by som nebola ochotná opustiť môj kostol, čo by urobilo rozdiel v tom, kde moja rodina strávi večnosť.
V nasledujúcich týždňoch budem mať viac ako tucet Príbehov Spásy z mojej rodiny, o ktoré sa s tebou s radosťou podelím, aby som ti pomohla spoznať, ako ÚŽASNE Pán pracuje, keď jednoducho dôverujeme Jemu a Jeho slovu.
Skutky Apoštolov 16,31
“Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
Nie je to nič, čo robíme MY, ale čo robí On!!
Exodus 14,13—
„Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás...“
2 Kniha Kroník 20,17—
„Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. . . nebojte sa a nestrachujte sa! . . . Pán bude s vami!“
Namiesto toho, aby sme pri „svedčení“ konfrontovali ostatných s tým, „kam pôjdu, keď zomrú“, namiesto toho chceme, aby zažili spoznanie Ho a aby s Ním mohli žiť každý deň!! A toho musia byť ostatní v našich životoch svedkami.
* Svedčiť znamená byť apoštolom alebo otvorenou knihou, ktorú číta každý, kto sa pozerá na tvoj život.
2 List Korinťanom 3,2 KAT „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“
2 List Korinťanom 3,2 KAT „Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,“
*Určite si nájdi čas a KLIKNI na každý z biblických odkazov na verše (vyššie), aby si si prečítala rovnaký verš v iných verziách, čo zlepší tvoju prax!!