„Áno, cestu Tvojich súdov, PANE, sme čakali,

Tvoje meno a Tvoja sláva

je túžbou duše.“

—Izaiáš 26,8

 

Čakala si niekedy, kým sa preukáže Boh, ale keď sa preukázal, odmietla si ten balík? Možno si to neurobila úmyselne, ale nedávno som si všimla, že keď náš zázrak príde prostredníctvom nesprávnej osoby alebo príde uprostred zlej okolnosti, odmietneme tento zázrak a nevedomky sa uspokojíme s menej. Jednoducho si chceme zvoliť „požehnanie“ našej vlastnej tvorby, veci, o ktorých veríme, že si zaslúžime. Aké strašne smutné.

Aby som ti pomohla úplne porozumieť tomu, čo tým myslím, nižšie sú dva srdcervúce príbehy z Biblie, kde sa príjemca bez toho, aby o tom vedel, uspokojil s menej. Oba boli súčasťou úžasnej služby Elizea. Prvý sa týka izraelského kráľa a druhý vdovy a oleja (príbeh, ktorý už možno poznáš).

„Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!

„Elizeus mu povedal: „Dones luk a šípy!“ A keď mu priniesol luk a šípy,povedal kráľovi Izraela: „Polož ruku na luk!“ Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky

„a povedal: „Otvor okno na východ!“ On otvoril a Elizeus mu povedal: „Vystreľ!“ Vystrelil a ten vravel: „Šíp víťazstva od PÁNA, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko.“

„Potom povedal: „Vezmi šípy!“ A vzal. A povedal kráľovi Izraela: „Udieraj o zem!“ On udrel tri razy a potom prestal.

„Boží muž sa naň nahneval a povedal: „Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy“ (2 Kniha Kráľov 13,14–19). Ďalšia je vdova...

„Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: „Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol PÁNOVÝM ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov.“  

„Elizeus jej odpovedal: „Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?“ Odpovedala mu: „Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja.“

„Povedal jej: „Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!“

„Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: „Podaj mi ešte nádobu!“ A on odpovedal: „Už niet viac nádob.“ Vtom olej zastal.

„Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: „Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!“ (2 Kniha Kráľov 4,1-10).

Toto sú príbehy, ktoré mi prišli na myseľ len nedávno, keď sa mojej vzácnej dcére stalo, že sa „uspokojila s menej“. Pritiahlo to moju pozornosť na tento dôležitý princíp, keď sa hlúpo a často nevedome rozhodneme uspokojiť s menej.

Moja dcéra už niekoľko mesiacov odkladá každý cent svojho príjmu so želaním kúpiť si auto. Ospravedlňuje sa takmer každé ráno za to, že ju musím viesť do práce, aj keď jej zakaždým hovorím, že som už hore a že si úplne užívam čas, ktorý som s ňou sama. Stále sa ospravedlňuje.

Keď dosiahla svoj cieľ, v ktorý dúfala, že si našporí na auto, začala sa pýtať chlapcov vediac, že jej pomôžu nájsť dobré auto. Keď mi to povedala, prvá vec, na ktorú som myslela, bolo, ako by sa cítili jej bratia, keby počuli, že sa spýtala kamaráta namiesto nich? Potom som premýšľala o tom, ako sa cíti náš Manžel, keď sa pýtame jedného z našich priateľov namiesto spýtania sa nášho najlepšieho Priateľa, ktorý nás nikdy nezanechá ani neopustí.

Princíp hľadania iných namiesto nášho Manžela, nadobudol úplne novú úroveň, keď týždeň po týždni bola moja dcéra smutná a sklamaná, pretože jej otec jej nepomáhal kúpiť si dokonalé auto, ktoré našla a tiež preto, že chcela, aby on podpísal úver. Sedela som a počúvala vždy, keď mi to hovorila až do dňa, keď sa ma konečne spýtala, čo má robiť. Vtedy som sa s ňou konečne mohla podeliť o svoje srdce a vysvetliť, ako často sa pozeráme na druhých, namiesto toho, aby hľadala jej skutočného Otca pre všetky jej potreby.

Trvalo to nejaký čas, ale nakoniec som moju dcéru presvedčila, aby sa pozrela na svojho Otca pre svoje auto. Hneď ako to urobila, trvalo menej ako dve hodiny zistiť, že náš sused našiel všetky svoje úžasné autá na dražbe a naši susedia povedali, že nasledujúci týždeň by jej mohli jedno zohnať za dílerskú cenu. Potom ma Pán viedol, k tomu, aby som jej znova ponúkla moje podpísanie. Veľmi skoro auto, ktoré bolo nad jej sny, by bolo jej!   

Napriek tomu niekde uprostred čakania sa vrátila späť. Nie je to tak s nami všetkými? Sme tak zvyknuté na spôsoby spoliehania sa a dôveryhodnosti iných a seba samých, že sme chytené v tomto zvyku. Preto nás On láskyplne obklopuje veriacimi, ktorí nás povzbudia a pripomenú nám, aby sme Mu dôverovali, čo sa stalo s mojou dcérou. Takže veľmi skoro sa spoliehala na svojho Otca a pozitívne hovorila o tom, čo sa chystal urobiť.

Vtedy sa stalo niečo neočakávané. Pri vyplňovaní pôžičky ma niečo upútalo, niečo bolo napísané na vrchu, keď v tom okamihu mi prišiel na myseľ tento verš: „Bol som mladík, teraz som starec, a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb“ (Žalm 37,25). Dokázala som si len predstaviť, čo by ten žalmista urobil, keby ma dnes videl. Nie, nežiadala som o „chlieb“, ale prosila som tu o úver na pôžičku. Moje srdce sa zarmútilo, keď som znova premýšľala, ako sa cíti môj Manžel, keď ideme k niekomu inému ako k Nemu.

Požiadala som môjho Manžela o peniaze na kúpu auta pre našu dcéru? Nie, namiesto toho som išla hľadať pomoc k niekomu inému! Ako som sa teda mohla pozerať na kohokoľvek iného, napríklad na moju dcéru, keď som urobila to isté, len hroznejšie, pretože ja som Jeho nevesta a cestujem moju cestu s mojou Láskou.

Namiesto toho, aby som sa cítila, akoby som sa zaplietla, veriac lži, ktorá prichádza s vinou, to znamenalo, že sa musím vzdať požehnania. Namiesto toho som podrobnejšie pochopila Jeho neuveriteľnú odpúšťajúcu lásku a Jeho nesmiernu milosť, ktorá nás oslobodzuje od starostí, pochybností a strachu. „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach...“ (1. Jánov list 4,18). Oh, tá Jeho láska!!

Pretože aj keď zlyháme, ako som vedela, že som zlyhala ja, On je hneď vedľa nás, pripravený a nadšený požehnať nás! Nie je toto, čo tento verš znamená? „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“ (Rimanom 8,28).

Takže namiesto toho, aby som si robila starosti alebo sa hnevala, obrátila som sa k Nemu tvárou, plačlivo dôverujúc nájsť Jeho požehnanie v tejto chybe a mojom nedostatku. Okamžite a úžasne -som objavila najneuveriteľnejšie požehnanie, aké som si nikdy nedokázala predstaviť!

Objavenie začalo obrovskou skúškou ako začína väčšina požehnaní. Bolo to len niečo pred rokom, keď mi zavolali, že refinancovanie v mojom dome náhle zastavilo niekoľko šokujúcich správ. Bolo to počas rozvodového konania, keď bez toho, aby som o tom vedela, právnik môjho bývalého manžela urobil proti mne obrovský finančný úsudok, aby sa jeho klient, môj bývalý, mohol ubezpečiť, že dostane časť jeho majetku v našom dome.

Až pred niekoľkými týždňami som pochopila druhú výhradu tohto - môj bývalý manžel si bol istý, že prídem o svoj dom. Bol svedkom mojej „duchovnej podivnosti“, ako som sa na ňu odvolávala, pretože som fanatičkou dlhý čas. To ho viedlo k drastickým opatreniam.

Takže, znamená to, že ty a ja sme predurčené na „nedostatok“ v dôsledku konania iných? V skutočnosti sa stane opak, pokiaľ dôverujeme Jemu. A naše požehnanie bude kvôli tomu zlu (ktorému musíme odmietnuť odporovať), čo nás katapultuje k veľkosti. „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve“ (Matúš 5,38–40). Neodporovanie zlu získa tiež pozornosť ostatných. On to robí preto, aby nám dal svedectvo, o ktoré sa môžeme podeliť s ostatnými - aby zraňujúce a trpiace duše zažili Jeho lásku!!

V deň, keď som zistila, že môj kredit bol zničený (finančný úsudok je ako bankrot, len trvá 10 rokov, nie 7), vyhŕkla som niečo, ako som sa smiala, čo ma upútalo, keď som to povedala. Povedala som: „To musí znamenať, že nebudem potrebovať žiadny úver - všetko kúpim za hotovosť!“ V moje mysli som si predstavila kúpu väčších predmetov, ako sú autá alebo dokonca domy za hotovosť. Aj keď sa to zdalo ďaleko za mojou vierou, nemôžem si pomôcť, ale tejto myšlienky sa držím a porovnávam ju s Božou schopnosťou, čo jednoducho znamená - s Bohom nie je nemožné nič, ani jedna vec!

V deň, keď sa objavil verš o „žobraní chleba“, som si všimla, čo môže môj Manžel urobiť ďalej. A tá istá vízia mi preletela v mysli nie len raz, ale v ten istý deň sa to stalo dvakrát. Nasledujúce ráno sa stalo to isté, kým som nenasledovala túto víziu a nešla som on-line do svojho bankového účtu.

Šialené je, že za týždeň sa na mojom účte „hromadili“ peniaze a zakaždým, keď som to videla, stále som sa pýtala môjho Manžela, čo chce, aby som s tým urobila. Pretože mám stále kopy dlhov, inštinktívne som si myslela, splatiť dlh. Ale zakaždým, keď som sa Ho spýtala, povedal mi, nie, že ten dlh je Jeho, že za to (ako za moje hriechy) zaplatil. Takže, keďže všetky moje účty boli zaplatené včas, nič nebolo neskoro, znova som sa Ho opýtala, na čo boli tie nahromadené peniaze? V ten deň boli moje oči otvorené, keď povedal: „Pozri, je tam viac ako dosť na zaplatenie v hotovosti za auto našej dcéry!“

V okamihu, keď som to videla moja dcéra vošla do miestnosti, takmer podľa očakávania. Keď som ju požiadala, aby si sadla a vysvetlila som jej ten plán, sedela tam ohromene. Napriek tomu rýchlo mi vysvetlila, koľko by mi mohla zaplatiť každý mesiac späť, čo mi umožnilo vysvetliť jej, že rovnako ako pri spasení Boh nás nikdy nežiada, aby sme Mu platili späť. Pravda je, že nemôžeme a aj keby sme mohli, On nechce naše peniaze ani naše skutky ani nič iné iba našu lásku k Nemu. Chce, aby sme si vážili a zažívali Jeho dobrotu, Jeho lásku! To ráno som chcela, aby moja dcéra zažila na vlastnej koži dobrotu, úžas a vernosť Toho, do ktorého sa šialene a vášnivo zamilujem znova a znova.

Predtým, ako sme sa mohli pohnúť vpred, pár dní pred dražbou, som sa mohla tešiť v Jeho láske - vediac, že budem schopná napísať šek, ja, na sumu, za ktorú môžem kúpiť našej dcére auto. Žiadne pôžičky, žiadna potreba požičať si, už nikdy. Bola som tak nadšená, že som sa našla, ako sa o to delím s každým z mojich detí a s niekoľkými mojimi priateľmi, na ktorých som narazila. Mimochodom, pamätáš si, ako som ti hovorila, že by si mala byť opatrná, aby si sa nikdy nedelila o to, čo ti ukazuje urobiť, až kým to neurobíš, pretože nepriateľ sa pokúsi zabrániť tomu, aby sa to stalo? Z celého srdca by som si priala, aby som si to pamätala. Nie pre mňa, ale pre moju dcéru.

V čase konania dražby moja dcéra odmietla vziať moje peniaze. Jeden z jej súrodencov ju presvedčil, že „si to nemôžem dovoliť“ a ona nemala žiadne právo, aby ma využila a že by namiesto toho mala ísť k svojmu otcovi. V čase, keď sme sa rozprávali, moja dcéra sa už vrátila k svojmu otcovi, aby sa podpísal na pôžičku. Rozhodla sa uspokojiť s menej.

Vedela som, že snažiť sa ju presvedčiť, by bolo nesprávne, poznám ju dosť dobre na to, aby som vedela, že by odolala môjmu úsiliu. Okrem toho, ako matka, musíme žiť svoju vieru v láske a deliť sa, keď sme o to požiadané- netlačiť našu vieru na nikoho.

Keď moja dcéra opäť začala presviedčať, dúfať a modliť sa, aby sa jej otec podpísal a dal jej to auto, Boh jej dal to, čo žiadala. Bola nadšená, keď mi povedala, že jeho nová manželka priniesla túto tému a nadšená, keď ju nakoniec vzali, aby jej našli auto. Je smutné, že namiesto toho, aby jej našli auto snov, jej otec a jeho manželka jej povedali, že to nebolo dosť rozumné. Okrem toho márnili čas dlho do noci a hovorili všetkým v tú noc, že keby si kúpila auto snov, nemohla by si dovoliť nové pneumatiky, ak by ich potrebovala, nemohla by si dovoliť opravy, ak by sa niečo pokazilo a šli ďalej a ďalej.

V noci, keď sa tento rozhovor uskutočnil, moja dcéra tam nebola. Iba som počula, ako jej otec a nevlastná matka povedali všetkým o aute, ktoré potrebovala a to bolo, čo jej zohnali. „Je to rozumné auto, značka a model, ktorý (jazdila) jej babička. Aj keď to malo rovnakú cenu ako auto snov, ktoré chcela (potom sa obaja zasmiali), kto si myslela, že je, keď chcela také auto?!?!“ hovorili ďalej. Moje srdce sa zarmútilo.

S týmto autom sa stalo toľko strašných skúšok, až sa zdalo, že sa dejú takmer každý deň - napriek tomu je moja dcéra odhodlaná dokázať mi, že to bolo auto, ktoré mala dostať.

Vo svojom srdci však viem, ako sú požehnania jej Otca navrhnuté, tak, aby upútali pozornosť všetkých - najmä nás. Viem, ako moje srdce spieva zakaždým, keď nastupujem a riadim svoje auto, auto, ktoré mi dal môj Manžel. Cítim sa tak milovaná a áno, niekedy dokonca, že si ho nezaslúžim, pretože to, čo riadim, je zázrak toho najúžasnejšieho druhu. Chcela som také požehnanie pre moju dcéru, ale bohužiaľ sa uspokojila s menej.

Moje Desiate z Mnohých Finančných Svedectiev

„Tvojimi Slovami“

Zároveň ako sa toto stalo mojej dcére, jej brat prešiel podobnou situáciou uspokojenia sa s menej, radšej ako nasledovanie požehnania, ktoré mal pre neho jeho Otec.

Keďže môj syn má vlastný podnik, často tam bývajú chudobné obdobia. Obdobia, keď vyzeral, že by obišiel na krátko, ale vždy (samozrejme, pretože je darca najúžasnejšieho druhu), vždy zaplatil svoje účty a mal dosť pre svoje potreby.

Jedného rána mi povedal, že pôjde von a dostane prácu na čiastočný úväzok, takže sa nikdy nebude musieť báť o platenie svojich účtov. Chcel „len dosť“, aby zaplatil za svoje auto, poistenie, benzín atď., povedal. Do týždňa mal úžasnú ponuku práce čašníka, kde by získal skvelé prepitné. Napriek tomu sa noc čo noc vrátil vyčerpaný a sklamaný s malým počtom prepitného, ktoré dostal.

Keďže som bola tá, kto videl znamenie pre túto prácu a povzbudila ho, aby ju vzal, cítila som sa zodpovedná a hovorila som o tom so svojím Manželom. Vtedy mi milostivo prehral to, čo povedal môj syn. Povedal, že chce zarobiť „len dosť“, aby zaplatil svoje účty a Boh podľa toho odpovedal na jeho modlitby.

Keď som si uvedomila, čo sa stalo, podelila som sa o toto odhalenie so svojím synom. Najskôr si myslím, že si myslel, že som príliš duchovne čudná, ale nemohol sa zbaviť tej myšlienky, že by som mohla mať pravdu. V jeho podnikaní to netrvalo príliš veľa dní a potom odchádzanie pracovať v noci, aby zmenil svoju prosbu svojmu Otcovi - požiadal Ho, aby mu poslal viac biznisu a požehnal ho hojnosťou!

Jeho Otec sa ho rozhodol požehnať, keď sme raňajkovali spolu s jeho otcom – mal telefonát, ktorý ho nechal bez slov. Chlap, ktorého stretol iba raz, si ho všimol jeho vynikajúcu prácu a vysvetlil, že dával dokopy tím a chcel ho na tú pozíciu. Potom povedal, aká by bola mzda - môj syn tomu nemohol uveriť - mzda bola taká, čo by zarobil, keby pracoval 10 dní ako čašník so skvelým prepitným! Ten chlap okrem toho povedal, že by to nebol jednorazový obchod, pokračovalo by toto ďalším biznisom (zlodej to však takmer od neho ukradol; podrobnosti budú uvedené v nasledujúcej kapitole).

Môj syn okamžite prestal byť čašníkom a snaženie sa zarobiť akurát dosť. A čím viac sa pozerá na svojho Otca, tým viac požehnaní prúdi do jeho života. Do jeho podnikania prichádza čoraz viac telefonátov – ako povedal, viac, akoby kedykoľvek uveril, že by niekedy mohol mať! To sa dokonca dostalo k jeho bratovi, ktorý sa oženil a dúfal, že niektoré vedľajšie práce zarobia viac peňazí!

Podľa toho istého princípu, pri pohľade na svojho Otca, bol môj syn tiež najatý na ten istý projekt a pred nimi je veľa ďalších projektov. Teraz, kvôli tomu, čomu stále pokračuje byť svedkom, že jeho brat robí, sa tiež snaží priniesť dôveru v Pána a nie spoliehať sa na stálu výplatu, v ktorej teraz pracuje a dúfa, že sa vydá na vlastnú päsť. Pokračovať v rozvíjaní požehnaní...

Zápisník