Dávajte a dajú vám:
mieru dobrú, natlačenú, natrasenú,
vrchovatú vám dajú do lona.
Lebo akou mierou budete merať vy,
takou sa nameria aj vám.
—Lukáš 6,38
Pri tejto konkrétnej kapitole mi nenapadlo hneď, ako ju mám nazvať. Namiesto toho som mala mnoho nadpisov, ktoré som chcela použiť. Odkaz dávania bol veľmi zneužitý, čo viedlo k tomu, že sa jeho princíp strašne zanedbal. Dôsledok zneužitia dávania, po ktorom nasledovalo zanedbanie posolstva o dávaní, spôsobilo, že kresťanské komunity sa viac nepodobajú „Božím deťom“—ale namiesto toho vyzeráme ako siroty.
Tu je zopár mojich nadpisov:
Dávanie—Chodník Z Chudoby
Dávaj, Keď Si V Núdzi
Tak, ako pri každom princípe, ktorý sme sa doteraz naučili, dávanie je úplný opak toho, čo príde prirodzene. Keď sme v núdzi, dávanie je určite posledná vec, ktorú chceme robiť. Nie som iná ako ty. Moje telo chce kontrolovať môj život tak, ako chce tvoje telo ovládať tvoj život. Ako nasledovatelia Pána (čo byť Kresťanom znamená) sa všetci usilujeme vymaniť sa z našich telesných spôsobov a žiť hojný život, čo znamená žiť podľa Božích princípov, cez vedenie Ducha Svätého a uplatňovať Jeho milosť v každej zložitej situácii.
Byť nasledovníkom znamená zomrieť telu a kráčať vo viere, ktorá je vždy neviditeľná.
Ak si videla všetky Erinine videá, možno si pamätáš jej rozprávanie o tom, ako nežiť „nazeraním.“ Naučila si sa ako ja, že Boh nás v skutočnosti dosadil na miesto núdze, aby nám požehnal. Toto je styčný bod našej núdze, keď náš osud alebo požehnanie stojí pred nami a je na nás, čo si vyberieme. Naše telo nás chce ťahať späť a hľadať iný zdroj naplnenia potrieb v našom živote. Ako veriaci sme však požiadaní namiesto toho kráčať v našej viere, hoci nemôžeme vidieť, čo je vpredu. Je to naša viera v Pána, ktorá nás tlačí vpred.
Pre tie, ktoré nevideli tieto videá, dovoľte mi povedať, že Pán ma postavil do veľmi, veľmi hrozivej pozície. Jedno skoré ráno som šla do môjho internet bankingu vytlačiť stav súkromného účtu a cirkevného účtu. Bilancia ma veľmi prekvapila, lebo ani na jednom účte nezostalo NIČ. Počas kurzu „najťažší rok môjho života“ mnohí cirkevní členovia po odhalení nevery môjho manžela odišli: najskôr to boli naši starší členovia, potom muž (ktorý bol náš najväčší sponzor) a neskôr tí, ktorí ostali, začali zažívať finančné ťažkosti, takže prestali odovzdávať desiatky alebo prispievať na kostol. Dovoľ sa mi tu na chvíľu zastaviť a podeliť sa s tebou o jeden princíp, ktorý doslova zmení tvoj život.
Keď sa zdá, že ti nezostalo nič, musíš dať, aby si dostala. Ak zlyháš v dávaní, zostaneš neuspokojená.
„Niekto rozhadzuje a mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná zbohatne, ten však, kto preklína, aj sám bude prekliaty.“ (Príslovie 11, 24-25)
Biblia „The Message“ to podáva týmto spôsobom: „Svet veľkorysých sa zväčšuje a zväčšuje; svet lakomých sa zmenšuje a zmenšuje. Ten, ktorý žehná iným, je hojne požehnaný; tým, ktorí pomáhajú iným, bude poskytnutá pomoc.“
V to ráno som čelila úplnému zničeniu. Mesiace som sledovala našich členov cirkvi, ako aktualizovali svoje osobné profily (ktoré prichádzali do e-mailu našej kancelárie) tým, že „nedávali“, a to znova a znova a znova. Okrem toho všetkého som cítila vedenie (pretože to bolo v mojom srdci ROKY) dať našim budúcim členom cirkvi požadované knihy na čítanie on-line zadarmo, radšej ako požadovať, aby si ich zakúpili v našej cirkevnej knižnici. Naše kníhkupectvo dalo tieto knihy na predaj a výsledkom bolo, že veľa našich cirkevných zamestnancov išlo na polovičný pracovný úväzok, pretože tam nebolo viac práce na plný pracovný pomer.
Keby som nežila život v rýchlom pruhu (ktorý sa skôr podobá na nemeckú diaľnicu), mohla by som sledovať, ako naše financie špirálovito klesajú, ale bola som príliš zaneprázdnená nájsť si čas a všimnúť si to—až do toho rána. To ráno bolo ako sprcha studenej vody priamo do mojej tváre. Pán mi povedal o niektorých týchto zmenách už mesiace predtým, ale bolo to v čase, keď som bola na tom finančne viac než dobre. Boh úmyselne čakal, kým som mohla jasne vidieť, že klesám na dno, aby ma požiadal dať.
„Keď teda počul, že je chorý [Lazár], zostal ešte dva dni na mieste, kde bol . . . Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.” (Ján 11, 6,17)
Pán ma nastavil na obrovské požehnanie a na to, že Jeho Otec bude oslávený. Ale aby sa tak stalo, viedol ma k jednej bráne, ktorá je úzka a ťažko ju nájsť. „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Matúš 7, 13-14)
Pán mi povedal v to ráno, hneď potom, ako som videla, že mi nič neostalo, že chce, aby som išla do nášho on-line cirkevného obchodu a dala som zľavu na všetky knihy, videá a zvukové nahrávky. No tam to neskončilo. Keď som to dokončila, kázal mi nastaviť pre našich členov zboru 50% zľavu namiesto tých 20%, ktoré sme im už roky poskytovali.Výsledkom by bolo, že by sme nemali vôbec žiadny zisk. Cena by pokryla len naše náklady na tlač.
Pozerajúc na tieto fakty, tento krok by viedol náš kostol k zrúteniu, ale aké možnosti som v skutočnosti mala? Pán ma za tie roky naučil dôverovať Mu, Jemu samému. Už sa mi nepozdávalo, že by som mohla vymýšľať iný plán a skutočne som bola príliš hlboko na to, aby som skúšala niečo tak hlúpe. Boh mi dal do môjho srdca ešte väčšiu vášeň dať, ktorá pochádzala priamo (alebo by som mala povedať „pretekala priamo“) z Jeho srdca dávania do môjho.
V priebehu minuločného kurzu mi Pán dával tak veľa: lásku, súcit, pokoj, radosť, trpezlivosť, dobrotu a tento zoznam pokračuje ďalej a ďalej. Výsledkom bolo, že všetko, čo som chcela, bolo dávať: dávať môj čas, dávať môj prebytok lásky, rozdať všetko, čo bolo slobodne dané mne! Toľkokrát som sa ocitla na konci všetkých mojich zdrojov, len aby som bola umiestnená tam, kde ma Boh žiadal rozdať môj nedostatok, a keď som tak urobila—znova som pretekala!
Dovoľ mi podeliť sa o pár príkladov, ktoré nezahŕňajú finančné dávanie, aby si videla, že dávanie počas núdze, je princíp na nasledovanie, nie zákon, ktorý musíme dodržiavať, alebo sa ním cítiť utláčané.
Prvý, ktorý mi Pán priniesol na myseľ, sa udial na mojej prvej, veľmi dlhej šnúre stretnutí našich členov. Bola som práve v polovici (lietania do 14 miest počas 16 dní) a bola som vyčerpaná! Nemala som predstavu, ako to zvládnem. Tak som vstúpila do mojej izby rozprávať sa o tom s Pánom. Kým som bola na mojom dne, Pán ma podnietil ísť dole a požehnať mojej nádhernej hosteske „premenou“ účesu a líčenia. Keď som sa chcela stiahnuť, prišla mi „príležitosť“ dať .
V tú noc som do postele nešla, ako zvyčajne, skoro, no keď som sa zobudila, mala som viac energie a nadšenia, ako keď som začala môj výlet! Namiesto uschovania si zvyšnej energie, ktorá mi ešte ostala, som z nej dala nepatrný kúsok a výsledkom nebolo nič iné, než zázrak.
Ďalšia príležitosť, ktorá mi napadla, sa stala, keď som prišla na pokraj samej seba (a mojej sily). Vyskytlo sa to niekoľko mesiacov po mojom rozvode, keď si vyžiadalo svoju daň to, že som „slobodnou matkou“. Práve som prevzala pozíciu môjho BM v našom kostole (inú než kázanie), aby sme naďalej mali príjem. Okrem svojej vlastnej pozície v našom kostole, ktorý slúžil tisícom žien, som teda musela prevziať všetky jeho ďalšie povinnosti v kostole a tiež okolo nášho domu. Okrem toho som začala dva týždne v mesiaci cestovať, aby som pomohla pri zotavovaní sa z cudzoložného škandálu, na základe ktorého sme stratili veľa z našich televíznych divákov a členov. Navyše, moje deti stále zápasili s vlastnou stratou, takže keď som bola doma, musela som to vziať na seba (spoliehajúc sa na Božiu silu, samozrejme) a prevziať mnohé povinnosti, ktoré moje deti zvykli robiť za mňa, ako napríklad celé varenie.
V tie dni sa zdalo, že mi došla sila. Práve som sedela doma v pracovni za stolom môjho BM, zvedavá, ako to všetko urobím, keď zrazu Boh priniesol „príležitosť“ prekonať vyčerpanie dávaním, aby mi požehnal.
Najskôr prišiel email od môjho brata, ktorý žije v zahraničí. Napísal mi, že „šiel do toho a zakúpil letenku pre moju neter“ (ktorá mala 16 rokov), aby k nám prišla na rok žiť. Ohromená som tam iba sedela (pretože som mu napísala, že NEmôže prísť a neskôr som zistila, že som to poslala na zlú emailovú adresu). O malú chvíľu vošiel môj syn a povedal mi, že jeho kamaráta vyhodili z domu a či by mohol žiť s nami. Nebola to len ďalšia osoba v našom dome—tento chlapec bol obrovský a jedol veľmi veľa!
Ani o desať minút neskôr prišla moja dcéra spýtať sa, čo má robiť. Jej priateľku vymkli z domu, jej mama bola na týždňovej konferencii a nevedela, ako jej má pomôcť.
V tomto bode chce naše telo kričať a utekať preč, ale hlboko v našej duši, ak nájdeme ten pokoj v našich srdciach, môžeme nepatrne počuť, ako nás Pán láka svojou láskou a žiada nás dať. Hojnosť Jeho lásky „nás nastavila“, aby sme žehnali iným a nenechali si to pre nás samých.
- Nie je to tak, kým nie sme zatlačení do Červeného Mora, kde sa voda rozdelí, aby sme mohli prejsť (nehovoriac o tom, že naši nepriatelia sa utopia).
- Nie je to tak dovtedy, kým sa na svadobnej hostine neminie víno, a prvý zázrak v našich životoch bude vykonaný.
- Nie je to tak, kým nebudeme mať posledné jedlo s naším jediným dieťaťom, keď príde prorok a požiada nás upiecť chlieb, tak aby naša kuchyňa bola naplnená olejom, aby sme zaplatili naše dlhy a aby sme prosperovali (čítaj 1 kniha Kráľov 17, 8-16). Namiesto toho chce naše telo jesť a nakŕmiť týmto chlebom naše dieťa, ktoré hladuje a má zomrieť.
Keďže som poznala Boha a Jeho princípy a tiež som poznala Pánovu nekonečnú lásku ku mne, bez najmenšieho presvedčenia, že by to mohlo viesť k nadbytku sily, radostne som súhlasila, aby k nám moja neter prišla bývať, taktiež sa ten mladý muž prisťahoval na dolné poschodie k našim chlapcom a aj priateľka mojej dcéry s ňou bývala spolu na poschodí. Výsledkom bolo nájdenie nekonečnej energie, ktorá bola fantasticky nabitá Duchom Svätým! Bola som schopná vziať na seba viac, ako kedykoľvek predtým. Namiesto bojovania so syndrómom „ja chúďatko, čo len budem robiť“, som bola schopná postaviť sa tomu s ľahkosťou. Namiesto toho, aby som bojovala podľa toho, ako sa práve cítim, som cez všetko plachtila s neobmedzenou energiou a radosťou v mojom srdci a chválou na mojich perách. Všetko, čo som mohla vidieť, bola Božia ruka a Jeho zaopatrenie, nie nedostatok, ktorý sa kedysi týčil nado mnou.
A dámy, neostalo to len pri fyzickom nadbytku. Nadbytok je tiež to, čo prežívam aj finančne, nie som ochudobnená, ako som bola v to ráno, keď som sa pozrela na bankovú bilanciu. Len pár minút potom, čo som poslúchla a otvorila môj domov 3 mladým ľuďom, mi doslova prišla do dverí možnosť dostať sa z nášho dlhu. „Nedostatok“ na našich bankových účtoch sa skončil tým najneuveriteľnejším požehnaním, aké som kedy videla, ale nie predtým ako mi Pán ukázal iné miesto, kde som musela rozdávať zo svojho nedostatku.
Neskôr, v ten istý deň, ako som spomínala, na bankových účtoch som nemala nič, Pán mi kázal vyzdvihnúť objednávky kníh pre našu cirkevnú knižnicu, čo boli prevažne nové biblie. Hneď potom, čo mladík naložil všetky škatule do môjho auta, Pán mi povedal, že chce, aby som všetko rozdala a neúčtovala nič, ani pokrytie našich nákladov. Namiesto toho chcel, aby som ich zasiala do životov bezdomovcov v lokálnom útulku a vysvetlil mi celý plán počas jazdy späť do kostola. Každá z týchto „príležitostí“ ma viedla k naplneniu mojej obrovskej finančnej potreby, no nie predtým, ako mi Boh umožnil posledné „príležitosti“ dávania. Výsledok bol okamžitý—ten istý večer som otvorila môj počítač a na môj email prišiel obrovský dar, ktorý bol najväčším jednorazovým príspevkom, aký kedy náš kostol obdržal!!
Keby som neposlúchla každú jednu „príležitosť“, ktorú mi Pán naskytol, nebola by som otvorená nadobudnúť obrovské požehnanie, ktoré som ja a náš kostol v ten deň dostali. Tu je princíp k hojnosti:
Väčšie krízy núdze budú vyžadovať väčšiu poslušnosť, čo vyústi do väčšieho požehnania, ktoré bude pretekať— natlačené, natrasené a vrchovaté.
A preto, ak sú tvoje ruky zaťažené nosením príležitostí, ktoré patria iným, a On ťa požiada dať—tvoje náručie nebude otvorené, aby si dostala, čo ti naplánoval dať.
Toľko žien chce mať vo svojom živote požehnania ako je toto, ale nie sú ochotné dať najmenšiu vec, ktorú musia dať, aby dostali. Začni dávať, čo máš, keď vidíš, že Pán ti dal príležitosť urobiť tak.
Jeden kľúčový princíp, ktorý musíme mať na mysli (ale nie do tej miery, že nás uväzní a budeme sa báť odvážne kráčať s Pánom v oblasti dávania), je, že náš nepriateľ sa tiež rád preoblieka, aby nás dostal z cesty. Koľkokrát som videla, ako sa ženy doslova „hádžu z útesu“, len aby sa ocitli v neporiadku, a každý, kto bol svedkom, sa vysmieval ich „viere“? Boh nás nežiada robiť šialené veci (pamätaj, aj nepriateľ má hlas), aj keď niektorým sa javí všetko, čo robíme, ako šialené. Tak ako rozoznáme rozdiel?
Samozrejme, že poznanie Božieho hlasu je kľúč a to sa deje práve v Jeho prítomnosti, keď Ho k sebe necháš hovoriť každé ráno a počas celého dňa. Je to iné ako čítanie Biblie—ale čítanie Jeho Slova je práve to miesto, kde musíš začať. Poznanie Jeho princípov ťa bude chrániť od zblúdenia, pretože Jeho Slovo ti dá múdrosť a dá ti vedieť, čo ťa povoláva urobiť. Nakoniec to znamená len ticho sedieť a počúvať ten tichý, jemný hlas, tak, že ho môžeš rozpoznať spomedzi všetkých ostatných.
Patrí sem aj nežiadať, alebo nepočúvať názor každého k tomu, čo by si mala urobiť. Aj keď si nebudeš „pýtať“ rady, budeš ich dostávať, ak všetkým povieš (hoci iba niekoľkým, alebo niekedy iba jednému človeku), čo sa deje v tvojom živote. Vtedy je potrebné uviesť do života „jemného a TICHÉHO ducha“. Buď ticho o tom, čo sa deje v tvojom živote a namiesto toho sa rozprávaj s Pánom—vypni si telefón, aby si rozoznala Jeho hlas.
Ďalej som zistila, že nepriateľ ma rád dostane preč z mojej cesty tým, že kŕmi moje „samospravodlivé telo“. Rád ma nadchne k tomu, aby som si predstavila skvelé svedectvo, o ktoré sa budem môcť deliť, ak urobím to alebo tamto! Ak je toto tvoja motivácia, potom to znamená, že hádžeš samu seba z útesu, iba aby si zo seba urobila hlupáka, keď sa veci vyvinú zle.
Iným zlým motívom je, keď niektoré ženy konajú neprijateľne, aby dokázali niekomu inému než Pánovi, ako veľmi im záleží a čo všetko sú ochotné urobiť, aby dokázali svoju lásku—špeciálne manželom alebo BM. Ak je toto tvoja motivácia, potom si stále v modlárstve tým, že umiestniš svojho manžela (alebo niekoho iného s jeho názormi, alebo jeho lásku) pred Pána.
Robiť to, k čomu ťa Boh povoláva, zväčša znamená 1) kráčanie v jednom z Božích princípov, ako napríklad dávanie 2) bude to niečo, za čo ťa nebude nikto chváliť 3) a bude to svedectvo, o ktoré by si sa radšej nedelila s väčšinou ľudí, ktorých poznáš, pretože oni „nebudú rozumieť“ a pravdepodobne si budú myslieť, že si sa zbláznila.
Tu je iná deštruktívna motivácia: “Ak dám RMI peniaze, moje manželstvo bude obnovené“. Drahá moja, Boh neberie úplatky a RMI nikdy odo mňa a ani od teba nepýtalo peniaze. Zvyčajne, keď ťa Pán povoláva dať (alebo poslúchať iným spôsobom), nemyslíš na konkrétnu odmenu. Jednoducho si odhodlaná dať na požiadanie alebo poslúchať, keď je povedané.
Na záver by som chcela uviesť ešte niekoľko ďalších svedectiev, pretože Boh povedal, že budeme schopní nad tým zlým zvítaziť pre Jeho drahocennú krv A pre slovo nášho svetectva (čítaj Zjavenie 12, 11).
Moja prvá skutočná finančná skúška sa udiala ihneď po mojom rozvode, keď som prvýkrát, za 16 rokov, mala na starosti rodinné financie. Môj manžel mi nechal celý náš dlh a bol neústupčivý v tom, že nebude platiť ani výživné na deti. Keď som sa pozrela na VŠETKY tie účty, bola som premožená. Šla som k Pánovi spýtať sa Ho, kde mám začať. Okamžite mi priniesol na myseľ našu zálohu na kostolnú budovu. Ako pár sme sa zaviazali, že v priebehu dvoch rokov vyplatíme 10 000 dolárov; zostávali však necelé dva mesiace a bolo potrebné zaplatiť ešte 7 000 dolárov.
Pamätáš, ako som povedala, že sa ešte mám čo učiť ako sa nedeliť s inými o to, čo robím, alebo čo budem robiť.
Neviem ti povedať, koľkokrát sa mi ľudia snažili zabrániť v tom, čo by som bez Božej pomoci naozaj nemohla urobiť. Tak som sa jednoducho snažila vysvetliť, že tie peniaze nemám. Ale vedela som, keďže som kráčala vpred so správnym nastavením srdca, že On by urobil cestu, ak toto bol Jeho plán. Úplne nečakane mi Boh ukázal cestu a len dve hodiny potom, čo som odovzdala 7000-dolárový šek ako milodar, dostala som späť 10 000 dolárov (celú zálohu)!
Moje úvodné svedectvo, keď som na bankovom účte nemala nič, neskôr viedlo k neuveriteľnej možnosti refinancovania, čo znamenalo žiaden iný dlh, okrem platieb za dom (dokonca bolo splatené aj moje auto) a ďalší šek, o ktorom mi napísal jeden televízny člen, aby mi povedal, že pre moje spoločenstvo žien príde takmer 15 000 dolárov.
Pamätaj, že toto sa stalo až potom, ako som videla v to isté ráno, že zaplatiť faktúry by znamenalo úplne prečerpať účet. Deň po dni som videla aktualizácie profilov našich členov, ktorí „nedávali“, a taktiež som videla pokles on-line predaja knižiek a videí. No v porovnaní s Božími prísľubmi, ktoré si vyžadovali dôverovať Mu, som bola schopná poslúchnuť zakaždým, keď ma požiadal dať, hoci som aj bola v núdzi, čo mi umožnilo posilniť sa vo viere a na konci vzdávať slávu Bohu!
„A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil.“ (Rimanom 4,19-21)
Dovoľ mi uzavrieť týmto. Nezaslúžila som si žiadne potľapkanie na rameno „oh, ty malej viery,“ ale s vierou malou ako horčičné zrnko som videla, že sa vrchy finančného nedostatku potopili do mora.
Drahá čitateľka, rozsievaj horčičné semienka viery, ako ťa vedie Pán. Striehni na tie „príležitosti“ dať, keď čelíš „nedostatku“, vediac, drahá moja, že Boh sa chystá otvoriť Červené more—takže si zbaľ veci, pretože budeš kráčať cez to more po suchej pevnine, zatiaľ čo voda pohltí a utopí tvojich nepriateľov!