Kto nájde svoj život, stratí ho,
a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
—Matthew 10:39
Odovzdanie je chodníkom k hojnému životu, a preto je to niečo, s čím zápasíme. Odovzdať jednoducho znamená vzdať sa kontroly a ponechať náš osud v rukách niekoho iného. Pokiaľ si však držíme akúkoľvek kontrolu nad nejakou situáciou, strácame príležitosť skutočnej slobody, slobody, ktorá prináša oboje, radosť a pokoj.
Hneď ako prvý raz odovzdáme svoj „život“ Pánovi a prijmeme Jeho plán spásy, urobíme prvý krok. Každý z nás si môže spomenúť na tú slobodu a radosť a čo znamená: cítiť sa čistý, aké to je, keď nám je odpustené a keď prvýkrát naša budúcnosť vyzerá jasno. Ale Boh nie je spokojný s tým (vďaka Ježiš), že nás nechá len tam. On nám hovorí, že nás chce priviesť od slávy k sláve (2 list Korinťanom 3,18).
Keď sa pohybujeme od slávy k sláve, Jeho Svätý Duch nám pomaly začne ukazovať rôzne oblasti našich životov, ktoré potrebujú byť očistené. Napokon nás požiada odovzdať tie veci (alebo človeka) v našich životoch do Jeho milujúcich rúk—Jeho plán pre naše životy alebo „Tvoja vôľa nech sa stane“. Zvyčajne to začína skúškou alebo pocitmi, ktoré nás premáhajú: jednoducho to už nezvládame a nemôžeme tomu čeliť. Vtedy sa buď pokúsime urobiť ešte „jeden ďalší plán“ alebo zistíme, že sme opäť na mieste odovzdania.
„Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne (Ján 15,4).
Pán ma preniesol cez odovzdávanie toľkých vecí a ľudí v mojom živote, že by si človek mohol myslieť, že mi už neostalo nič, čo by som nášmu Spasiteľovi mohla prenechať. Ale teraz verím (v zrelom veku 50 rokoch), že naše zoznamy sú bez konca a že ty a ja nikdy nedôjdeme na dno tejto nádoby.
Napríklad, po štyridsiatke, po narodení môjho posledného dieťaťa, som zistila, že mám problém s váhou. Diéty, ktoré v minulosti vždy fungovali, sa už viac nedotkli „tehotenských kíl“, ktoré ostali po jeho narodení. Aby sa veci ešte viac komplikovali, moja rodina má už od dávna problémy so štítnou žľazou. Väčšina mojich súrodencov je celoživotne na liekoch a napriek tomu majú stále problémy s nadváhou, ospalosťou, studenými rukami a nohami, čo boli všetko na mňa kričiace príznaky po poslednom pôrode, ale bola to hlavne moja postava v zrkadle, ktorá si získala moju pozornosť.
Boh sa nechystal nechať ma niesť toto bremeno, „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Matúš 11,30). Takže namiesto toho začal láskavo „hromadiť bremená“, až kým boli pre mňa príliš ťažké, aby som ich uniesla. Jedného dňa som plakala k Pánovi a jednoducho som Mu môje problémy s váhou odovzdala. Od tohto momentu (do dnešného dňa) som sa nevážila ani nepozerala na to, čo som zjedla, ani som nehľadala lekársku pomoc kvôli mojim príznakom so štítnou žľazou, k čomu ma tlačili moji súrodenci.
Samozrejme by som poslúchla, ak by ma Pán viedol na chodník vyhľadania pomoci. Nie je zlé vyhľadať pomoc lekárov, ako to urobil Kráľ Asa: „V tridsiatom deviatom roku svojho kraľovania Asa ochorel na nohy. Jeho choroba bola veľmi ťažká, ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Pána, ale lekárov“ (2 Kniha kroník 16,12). No Boh iba chce, aby sme šli najskôr k NEMU a potom nás bude viesť na cestu k zdraviu, či je to prostredníctvom lekárov alebo nejakou inou cestou. Moja osobná mienka je, že to závisí od tvojej konkrétnej cesty a od toho, kde sa v tvojej viere nachádzaš.
Je zaujímavé, že našou najťažšou výzvou NIE je počiatočné odovzdanie, ale nasledujúce tri, štyri mesiace, keď sme v pokušení urobiť „niečo“. Ak je to tvoja váha, ktorú si odovzdala, budeš si stále myslieť, že by si mala „pri najmenšom“ obmedziť to, čo ješ, alebo piť viac vody, alebo pridať viac ovocia alebo zeleniny do svojho menu. Možno by malo byť dôležité poctivé cvičenie. Ale ak jednoducho odoláš každému pokušeniu, veľmi skoro to prevezme Duch Svätý. A počas tohto čakania tráv viac a viac času s Pánom a vždy, keď na to myslíš, neustále Mu to odovzdávaj. A urob si láskavosť, odolávaj pokušeniu pomôcť Bohu—bola som tam a robila to a nefunguje to.
Výsledkom odovzdania mojej váhy bolo, že som nikdy viac nemusela držať diétu. Boh ma udržuje na váhe, akú by som mala mať a nezostáva len pri tom. Moje deti, špeciálne moje dcéry, sú nadšené, že ma tiež udržiava v súčasnom trende v oblasti oblečenia, aby ukázal Svoju slávu, nie silu mojej vôle. Sláva tohto všetkého v mojom živote je, že môžem využívať čas, ktorý by som za normálnych okolností trávila premýšľaním a sústredením sa na diéty (čo by som mala jesť, počítanie kalórií alebo uhľohydrátov, váženie sa, intenzívne cvičenie atď. atď.), aby som viac hľadala Pána a slobodne trávila viac času premýšľaním o Ňom! Tu je môj obľúbený verš, ktorý si recitujem v hlave a v srdci a ktorého sa držím:
„. . . Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Matúš 6, 25,33)
Minulý rok, keď som riešila naše financie a všetky dlhy súvisiace s naším rozvodom (ako som sa zmienila v mnohých predošlých kapitolách), okamžite som bola premožená. Takže som jednoducho presunula moje bremená na môjho Milovaného Manžela. Keď mi začal pomáhať a dávať mi múdrosť a vedomosti, ktoré mi chýbali, všimla som si, že o tom začínam premýšľať a plánovať—len aby som sa opäť cítila premožená a ustráchaná, presne ako predtým. Znova a znova a znova som musela odovzdať a uznať, že: „bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“! (Ján 1, 3) Výsledkom bolo, že zakaždým, keď som odovzdala túto oblasť môjho života, pokoj a radosť znova pretekali, a mojou jedinou úlohou ostávalo nepodľahnúť plánovaniu a premýšľaniu.
„Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“ (Príslovia 3, 5-6)
Pravdou je—premýšľanie a uvažovanie bude napokon viesť k obavám a strachu, ktoré odoberú čas a energiu zo súkromia s Pánom. Opakovane mi hovoril, že On nepotrebuje manželku alebo pomocnicu—On je úplný. On túži po neveste, ktorá nie je vystresovaná a pohltená problémami.
Jedna z mnohých vecí, ktorú mám na Pánovi rada, je, že mi dobrotivo a láskyplne dal príliš veľa bremien—všetky naraz počas minulého roka, aby som Mu ich všetky mohla odovzdať a užívať si celý rok, ktorý som vnímala ako medové týždne. Mnohí nepoznajú alebo nerozumejú alebo nedokážu pochopiť nesmiernu lásku, ktorú má On pre nás. Myslia si, že keď sa deje niečo hrozné, alebo sa príliš veľa vecí stane naraz, Boh tu pre nich nie je alebo ich tresce—zvlášť, keď ich veci začnú premáhať a oni nevidia žiadne východisko. Ale toto je tak ďaleko od pravdy! Pravda je, že On nás miluje tak veľmi, že nechce, aby sme zápasili, alebo niesli čo len jednu malú vec, ktorá nás bude zaťažovať bremenami alebo starosťami. On vie, že pokiaľ to jednoducho nie je príliš ťažké na nosenie, nezložíme to k Jeho nohám.
Keď som pripravovala a premýšľala nad touto kapitolou, uvedomila som si, že som natoľko zahltená mnohými oblasťami môjho života, že som ani netušila, ako sa stále snažím držať veci pohromade a robiť ich tak, aby boli podľa mňa. Pochop prosím, že v každej oblasti môjho života som hľadala Boha kvôli pomoci, no v momente, keď sa moje obnovené manželstvo zrútilo, uvedomila som si, že som sa (roky) pokúšala splniť to, čo som v mojom živote stále chcela mať. Vždy som chcela byť jednoducho dobrou manželkou, byť doma ako mama, ktorá vzdeláva svoje deti a jednoducho sa starať o náš dom. Úprimne povedané, bola som vlastne najšťastnejšia, keď som aj celý týždeň nemusela vyjsť z domu.
Potom sa jedného dňa môj život v okamihu zmenil. Naozaj som nemala inú možnosť, ako úplne hľadať Pána a odovzdať Mu moju budúcnosť. Zrazu som cestovala, z čoho som bola vystrašená, pretože nemám rada stretávanie nových ľudí alebo cudzie prostredie. Zrazu som bola živiteľkou a správkyňou mojej veľmi veľkej rodiny a zrazu som bola pastorkou a administrátorkou obrovského kostola a televízneho spoločenstva známeho po celom svete. Ale tým, že som pozerala nahor, do tváre môjho Milovaného, som bola schopná „všetko urobiť“ a robiť to s ľahkosťou, iba preto, lebo som to úplne odovzdala Jemu. Namiesto mojich pokusov to bola Jeho sila, Jeho múdrosť, poháňaná Jeho láskou, ktorou všetko vykonal.
Je to deväť mesiacov, odkedy sa to celé stalo a ja som bola požiadaná čeliť inej oblasti môjho života, ktorá mi je vzácna: domáca výučba—čo robiť so vzdelaním mojich najmladších detí. Kvôli celému môjmu cestovaniu (ktoré neprichádza do úvahy, ak zostanem v bývalej pozícii môjho manžela a v súčasnej pozícii v kostole) a kvôli príležitostiam, ktoré sa otvorili mojim starším deťom, na základe čoho mi nemôžu doma viac pomáhať, moje malé deti často pracujú na svojej výučbe samy. Má to svoje výhody, ale bez dohľadu a aspoň nejakého usmernenia môžem vidieť, že nedostávajú vzdelanie, ktoré si zaslúžia. Ukázalo sa to len pred niekoľkými týždňami a musela som odovzdať túto oblasť môjho života Jemu, ale nie predtým, ako mi nepriateľ začal kričať do uší „čo si pomyslia ľudia, ak dám deti do verejnej školy“! Potom mi pripomenul „hanbu, cez ktorú som práve prešla, keď sa každý dozvedel o našom rozvode a toto určite spôsobí, že moje deti zamieria do verejnej školy“, vytrvalo tvrdil nepriateľ.
Pravda je, že Boh nič také nehovorí. Chce ma jednoducho oslobodiť a požiadal ma o odovzdanie inej oblasti môjho života—pripomínajúc mi, ako veľmi som sa pokúšala byť dokonalou manželkou, len aby som videla koniec môjho manželstva. Tí istí ľudia, ktorí sú ako Jóbovi priatelia, si mysleli alebo mi povedali, že som zlyhala v nasledovaní princípov Múdrej Ženy a určite by mali zaujímavý deň, keby zistili, že moje deti začali chodiť do verejnej školy.
Stále tu však bol ten tichý a jemný hlas, ktorý mi pripomínal, ako ma preniesol cez to veľmi ťažké a zničujúci obdobie môjho nedávneho rozvodu a koľko RADOSTI som mala, čírej radosti, o ktorej som nikdy ani len nedokázala snívať. Pripomenul mi, že táto radosť prišla, keď som sa pohla smerom k môjmu strachu, než aby som sa stiahla do úzadia, a že moja povesť bola opäť v Jeho rukách.
Keď sa obzriem späť na svoje prvé cestovanie, chcela som sa tak veľmi stiahnuť a skryť; ale namiesto toho som sa pohla smerom k môjmu strachu a vtedy začali padať reťaze, ktoré ma zväzovali. Nespadli dole všetky naraz, ale padali jedna po druhej, keď som sa, namiesto pokusov prekonať to, odovzdávala. Biblia hovorí, že sme víťazi, ale nie preto, lebo v sebe máme schopnosť víťaziť. Pán je ten, kto z nás robí víťazov, keď Mu dôverujeme.
„Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1 Jánov list 5, 4).
Financie ma tiež premohli a spôsobili vo mne strach. Ale, ako som sa hýbala k tomuto strachu a rozhodla sa DAŤ, keď mi On poskytol príležitosť, Pán verne začal preberať veci na seba a ja viem, že sa z dlhov dostanem nadprirodzene rýchlo.
Dnes som v mojom živote na mieste (konečne), kde som presvedčená (kvôli dôkazu Jeho lásky v mojom živote), že všetko, k čomu ma On povoláva urobiť alebo si tým prejsť, napokon bude viesť k slobode a požehnaniu! Všetko, čo musím urobiť, je čakať, až sa On ukáže.
Dovoľ mi byť úplne jasnou. Neprejde deň, aby som si nepomyslela, že musím prísť s plánom, ako svojim deťom zabezpečiť lepšie vzdelanie, alebo aby som nepremýšľala nad tým, ako lepšie hospodáriť a vypočítať, ako sa dostať z finančného chaosu, v ktorom sa nachádzam. Ale, chvála Bohu, odolávam a nechávam Mu priestor, aby ukázal svoju slávu. Potrebujem byť iba pokojná (v mysli, tele a duchu) a vedieť, že On je Boh.
Drahá čitateľka, nezáleží na tom, s akou oblasťou života teraz bojuješ, namiesto toho, že sa jej budeš držať, ju odovzdaj Pánovi. Nepoužívaj svoju silu ani iné prirodzené schopnosti zvládnuť to, alebo to vyriešiť (a v žiadnom prípade nehľadaj pomoc vonku). Namiesto toho si uvedom, aká pravdivá je táto pasáž a premýšľaj nad tým.
„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15,1-5).
Čokoľvek ťa premohlo, odovzdaj to Pánovi v túto chvíľu, aby ti mohol dať viac hojného života, ako si kedy snívala.