DEŇ 6 Kapitola 6 Svárlivá žena

Spýtaj sa sama seba: „Som svárlivá žena?”

Možno je ťažké odpovedať na túto otázku, lebo presne nevieš, čo znamená svárlivá žena. Slovo svárlivá znamená súťaživá, hádavá, konfliktná, hašterivá.

Keď sa rozprávaš so svojím manželom, si obyčajne zvedavá, kto vyhrá? Vyhrala si veľakrát? Dovoľ mi podeliť sa s tebou, že ja som bola svárlivá žena a vyhrala som často alebo možno vždy - ale napokon som prehrala! Stratila som manžela a rodinu, ktorú sme mali! Boh nás v Jeho Slove varuje pred svárlivou ženou. Biblia hovorí, že hynieme pre nedostatok poznania (Oz 4, 6). Si poučená o Božom varovaní?

Nechaj škriepku. Dovoľ mi spýtať sa túto otázku: Škriepiš sa so svojím manželom? „Púšťať sa do zvady je ako pretŕhať vodnú hať, a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.″ (Prís 17, 14) No svet a takzvaní manželskí poradcovia nám hovoria, že dobrá hádka je vlastne niečo dobré pre manželstvo – never tomu!

Plný dom a pri tom svár. Je v tvojom dome svár? „Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.″ (Prís 17, 1) Si nežná a pokojná žena, o ktorej sa hovorí v Prvom Petrovom liste 3, 4? Si žena, ktorá je drahocenná pred Bohom? Alebo si svárlivá žena? Sú tvoje deti poslušné a zdvorilé? Alebo sú tvoje deti hlučné a nepoddajné? Matky, ony pozerajú na vás ako na príklad. (Pozri kapitolu 14, „Učenie tvojej matky″, „Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie...″ Oz 4, 6)

Máš hádavého ducha? „Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady. A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý.″ (2Tim 2, 23-24) Si tá, ktorá „všetko vie″? Alebo máš vždy opačný názor na všetko, čo povie tvoj manžel? Boh nám povedal: „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi.″ (Mt 5, 25)  Dávaj si pozor na rozvodový súd!

Si hašterivá? „Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia.″ (Tít 2, 9) Si otrokom Ježiša? Zaplatil za teba cenu? Tak potom Mu dlhuješ byť potešujúca.

Teraz, keď vieme, čo znamená svárlivá žena, Božie Slovo päťkrát spomína, aké je hrozné byť svárlivou ženou. Poďme sa pozrieť.

Neprestajný cícerok. Mala si niekedy tečúci kohútik, ktorý ti išiel na nervy? „A škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.″ (Prís 19, 13) Niekedy je to postreh niekoho iného o tomto tečúcemu kohútiku (možno priateľ alebo svokor) a tvoj manžel si to všimne. Ak to však raz započuje, už nebude schopný počuť nič iné!

Kútik na streche. Čudovala si sa niekedy, prečo muž opustí svoj dom a žije s inou? „Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.″ (Prís 21, 9)

Pustatina. A znova, muž by radšej žil bez vody v púštnom teple ako so ženou, ktorá spochybňuje jeho a jeho autoritu. „Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.″ (Prís 21, 19)

Kto by ju ovládol? Boh prirovnáva neustále kvapkanie k svárlivej žene. Vieš si predstaviť, že časom začne zatekať strecha a človek sa preto musí vysťahovať. Prečo muž neopraví strechu? Lebo Boh hovorí, že je to nemožné! Je to akoby zastavenie vetra alebo ako držať olej, ktorý kvapká priamo cez tvoje prsty! „Neprestajné mrholenie za pŕšky a škriepna žena sú si rovnaké. Tí, ktorí by ju radi zakryť, počínajú si ako ten, kto by rád zakryl vietor a napokon zvolá, že je to len olej v jeho pravici.″ (Prís 27, 15-16) Nemožné!

Ako môžeme jasne vidieť, život so svárlivou ženou nie je nič menej ako nočná mora, nie iba pre našich manželov, ale aj pre naše deti. Poďme sa pomodliť a požiadajme Pána o odpustenie. Modlime sa o Jeho milosť, aby nám pomohol stať sa jemnými a tichými ženami, ktoré sú pre Neho drahocenné a tiež drahocenné našim manželom.

Ohováranie

Jej manžel nemá núdzu o zisk. Ďalšia cesta, ako môžeme stratiť manželovu dôveru, je, keď o ňom hovoríme pred inými. „Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet.″ (Prís 31, 11)

Pletkár rozlučuje priateľov. Povedala si druhým o slabých miestach svojho manžela? Alebo si vyzradila niečo, čo ti povedal v súkromí? Pamätaj, že: „Pletkár rozlučuje priateľov.″ (Prís 16, 28)

Klebetník vyzrádza tajnosti. Jednou z najväčších nástrah, do ktorej ženy padnú, je ohováranie cez telefón. Poslúchni Boží návod: „Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kade sa len hne, preto sa so strešteným rapotačom nepusť do reči!″ (Prís 20, 19) Grécke slovo „ohovárač″ je „rakyil″ (raw-keel), čo znamená ohovárať, donášať. Mala som priateľku, ktorá sa so mnou delila o „žiadosti o modlitbu″, ktoré neboli nič viac ako ohováranie. Musela som jej povedať, že kvôli mojej slabosti nemôžeme byť viac kamarátkami, akými sme boli.

Toho porazím. Iní možno nevedia, že ohováraš a klebetíš, no je napísané: „Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím.″ (Ž 101, 5)

Klebetník je pochábeľ. Nemusíš zachádzať do detailov, keď chceš požiadať o modlitbu – nebuď pochabá. „Ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ.″ (Prís 10, 18)

Nech je zloba preč od teba. Poďme sa všetky zbaviť tohto druhu rozprávania. „Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás.″ (Ef 4, 31)

Tá, ktorá zahanbuje muža. Možno prídeš na to, že keď sa vzdáš tohto typu rozhovoru, už si nemáš s priateľmi čo povedať. Ak odoláš pokušeniu a nevrátiš sa na staré cesty, Boh je verný a bude ťa učiť, ako povzniesť svojho manžela namiesto toho, aby si ho zahanbila. „Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.″ (Prís 12, 4)

Nikdy nehovor o svojom manželovi negatívnym spôsobom a neodhaľuj jeho tajomstvá.

Boh nám hovorí:

Lebo ho odlúčim od jeho blízkych priateľov.

Nikto by sa s nami nemal v tomto spojiť – hlavne nie iní kresťania.

Ohováranie je charakteristika nehanebnosti!

Boh nás zničí!

Konáme pochabo.

Hovorte jeden druhému žalmy. Namiesto toho odhoďme toto správanie „a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte Ho.″ (Ef 5, 19)

Kde začneme?

Dnes, keď tvoj manžel príde domov, choď a požiadaj ho o odpustenie tvojej svárlivosti. Nehovor dookola to isté, iba mu stručne povedz, že ťa Boh presvedčil o tom, že si hlučná a argumentujúca a že sa s Pánovou pomocou zmeníš. Daj mu pusu a opusti izbu! A potom vysvetli deťom, ako ti Boh pomôže zmeniť sa.

Zmier sa. Ak necítiš, že si „vedená″ k tomu, aby si dala veci do poriadku, nechoď do kostola. „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.″ (Mt 5, 23-24)

Milosť pokorným. Uisti sa, že si pokorná; nebuď natoľko hrdá, že nedokážeš pripustiť, že si svárlivá žena. „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase.″ (1Pt 5, 5-6)

Korene našej svárlivosti... tvoje sebavedomie!

„Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a Jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.″ (Dan 5, 37)

Prečo je tak veľa svárlivých žien? My ženy sme sa stali svárlivými, lebo sme uverili lži o sebavedomí. My ženy, ktoré sme kresťanky, napodobňujeme svet a myslenie sveta. Knihy, ktoré čítame, poradcovia, ktorých hľadáme, školenia, ktorých sa zúčastňujeme, nezobrazujú Božie Slovo, ktoré je čisté  a nekompromisné. To všetko nám dáva iba pohľad sveta.

Jed obalený čokoládou je stále jed! Moje sestry v Kristovi, psychológia je ešte nebezpečnejšia, keď je obalená kresťanstvom, lebo ju hneď prijímame! Boli sme presvedčené, že „milovať seba samú″ a „sebavedomie″ sú správne. Je to však iba vysoké miesto, na ktorom stojíme predtým, ako padneme.

Toto je zdroj našej svárlivosti. Žena, ktorá „všetko vie″, je žena, ktorá argumentuje a chce, aby všetko bolo podľa nej - lebo si myslí, že má pravdu. A ak nemá pravdu, jej sebavedomie musí byť ochránené. Veta „prepáč, urobila som chybu″ nie je nikdy ponižujúca! Svárlivá žena je vedená k presvedčeniu, že ospravedlnenie je príliš ponižujúce. Hrdosť ju naučí, aby rástla na svojom podstavci, no padne znova a znova.

Aké je liečenie? „Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Mára (Horkosť).″ (Ex 15, 23) Mojžiš odhodil strom do vody, symbol kríža na Kalvárii. Ty tiež musíš odhodiť kríž svojej horkosti. Kristus zomrel, aby ťa vyslobodil zo všetkých hriechov, vrátane tvojej svárlivosti, argumentovania, hrdosti.

Tu je Boží návod. Boh nám hovorí, že ak sa ponížime, budeme hľadať Jeho tvár a vrátime sa z našich hriešnych ciest, On nás uzdraví. No namiesto toho pokračujeme v tom, že „chodíme cestou hriešnikov.″ (Ž 1, 1) Ak „dôverujeme v človeka″ (Jer 17, 5), potom budeme mať z toho následky, čo je povrchné liečenie!

Pozri sa na psychológiu v kostoloch. Pre kresťanov je veľmi nebezpečné konať tak, akoby myšlienky človeka alebo psychológia boli Božie Slovo. Je tiež nebezpečné používať Božie Slovo na podporu súčasného pohľadu sveta v kostoloch. „Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje Slovo, nech pravdivo hovorí moje Slovo! Čo má slama so zrnom? - hovorí Pán. Nuž preto som ja proti prorokom - hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje Slová.  Hľa, som proti prorokom - hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: ,Hovorí Pán.′″ (Jer 23, 28, 30, 31) Čo má psychológia (slama) spoločné s Božím Slovom (zrnom)?

Vychovávaš a povzbudzuješ svoje deti v sebavedomí? Slovo „sebavedomie″ by malo u kresťana spôsobiť, že sa stiahne, lebo je to len iné slovo pre „hrdosť″. To je slovo vlka v oblečení ovce! Veľmi skoro uvidíš, že ak je dieťa veľmi zamerané na seba, nikto ho nebude mať rád. Je absurdné myslieť si, že dieťa musí byť vychovávané tak, aby bolo na seba hrdé, ako keby dieťa nebolo dosť zamerané na seba aj bez toho! Od narodenia chce dieťa vlastnú cestu, a tak plače. Nebude dvojročné dieťa plakať, až kým nedostane, čo chce?

Budovanie sebavedomia u dieťaťa. Máme knihy a knihy, ktoré sú napísané kresťanmi pre kresťanov, ale veľa z tohto učenia nie je to, čo Boh učí v Jeho Slove. Poďme sa pozrieť, čo Boh učí o budovaní sebavedomia u dieťaťa. Poďme zistiť, prečo musíme byť pozorné a nepovedať: „Som hrdá!″ a „Som na teba pyšná.″

Hrdosť je hriech. Hrdosť, ktorú preukázal anjel Lucifer, ktorý sa neskoršie stal Satanom, bol prvý spáchaný hriech. „Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil (Boh).″ (Ez 28, 17) Satan povedal: „Prirovnám sa Najvyššiemu.″ (Iz 14, 14) A aj tak stále chválime naše deti pre ich krásu a učíme ich, aby sa „dostali až navrch″, aby „sa dotkli hviezd″ a aby „verili v seba″.

„Sebavedomie″ je lož, ktorá vznikla prekrúcaním Písma. Satan použil Písmo, keď pokúšal Ježiša na púšti; používa ho aj dnes. Trochu ho poprekrúca, aby ho urobil polovičnou pravdou. Ale my vieme, že polovičná pravda je lož, nezabudni na Abraháma a Sáru („ona je moja sestra″ Gn 12, 19).

„Miluj svojho blížneho ako seba samého.″ (Mt 22, 39) Tí, ktorí majú titul z psychológie, ti povedia, že musíš milovať najskôr seba samú, až potom môžeš milovať iných. V inom slova zmysle, „láska k sebe samej″ je potrebná, lebo niektoré z nás alebo väčšina z nás, nemá v láske samu seba. Je to pravda alebo lož? Je to lož! Prečo? Lebo je to v rozpore s Božím Slovom.

Nikdy v nenávisti. „Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje...″ (Ef 5, 29) Namiesto toho Ježiš učí, že tí, čo sú ponížení, budú povýšení. Musíme si o druhých myslieť, že sú dôležitejší ako my. Tým, ktorí sa pokúšajú spáchať samovraždu, svet povedal, že nemajú radi sami seba, ale to je v rozpore s Písmom. Pamätaj, „nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo!″ Tí, ktorí chcú spáchať samovraždu, už nechcú viac trpieť. Ich bolesť je taká intenzívna, že chcú túto bolesť zastaviť.

Ak je v tvojom dome „duch smrti″, pozri sa, či tento hriech nebol prinesený členmi rodiny. Osoba, ktorá uvažuje o samovražde, potrebuje pomoc. Pomôž jej s láskou a Pravdou. Povzbuď ju, aby sa naučila úryvky z Písma, ktoré sa týkajú Kristovej lásky voči tejto osobe, a úryvky, ktoré sa týkajú problémov, ktoré trvajú iba dočasne. Satan chce, aby sa cítili títo ľudia beznádejne – daj im novú nádej! (Pozri kapitlou 10, „Rôzne skúšky″.) Povzbuď ich, aby sa modlili so vydávaním vďaky, ďakujúc Bohu za všetko, vrátane skúšok, lebo vieme, že skúšky „slúžia na dobré″ (Rim 8, 28).

Sebectvo alebo domýšľavosť. „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.” (Flp 2, 3) „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.” (Mt 5, 5) Tieto verše z Písma sú v rozpore s tým, čo dnes hlásajú kresťania, kvôli vplyvu psychológie medzi veriacimi.

Poslední budú prvými. Učíme naše deti, že byť prvými by malo byť ich cieľom a že nemáme tešiť iných, ak najskôr netešíme samých seba. Pravdou však je: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.″ (Mk 9, 35) Pomôž svojim deťom dosiahnuť Kristovu podobu tým, že sa s nimi podelíš o tieto verše namiesto klišé, ktoré ponúka svet.

Svet nám hovorí, aby sme o sebe hovorili dobre, ale Ježiš povedal: „Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.″ (Mt 23, 12)

Uč sa od Nabuchonodozora; jeho vnuk sa nenaučil. Nabuchonodozor, ktorý bol hrdý na svoju silu a bohatstvo, sa stal dobytkom, ktorý jedol trávu. Jeho vnuk vedel o tomto potrestaní od Pána; no aj napriek tomu nasledoval cesty svojho starého otca. „A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, ale vyvyšoval si sa...″ (Dan 5, 22-23)

Hrdosť je zlo – spôsobí, že ťa Boh poníži. Možno si myslíš, že určité veci, cez ktoré prechádzaš, sú ponižujúce. Boh to robí pre tvoje dobro. On ťa nechce ponížiť; chce ťa pokoriť. „Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta.″ (1Jn 2, 16) Hrdosť nie je od Boha!

Budú ponížení. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.″ (Lk 14, 11) Hovoríme druhým, aby mali o sebe vysokú mienku, no tým pripravujeme slučku pre ich nohy. „...neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť … lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.″ (Lk 18, 14) Hovoríme druhým, aby sa vyvyšovali a boli hrdí!

Prečo sa chváliš? „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš...?″ (1Kor 4, 7)

Zomrieť v sebe. „Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu.″ (Kol 3, 3) „A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.” (2Kor 5, 15)

Božie veci. „On sa obrátil a povedal Petrovi: ,Choď mi z cesty, Satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!′ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: ,Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.′″ (Mt 16, 23)

Pavol bol dobrý príklad, ako dať Krista na prvé miesto. „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.″ (Flp 1, 21)

Keď sa ponížime, Boh nás povýši. „...všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 

Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase...″ (1Pt 5, 5-6) „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť... Pokorte sa pred Pánom a On vás povýši.″ (Jak 4, 6; Jak 4, 10) „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.” (Flp 4, 13) Povýš Krista nad seba.

Ježiš by mal byť náš príklad. Vždy sa musíme pozrieť na nášho Pána, vo všetkom, a na cestu, ktorú On kráčal na zemi. „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom: ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.″ (Flp 2, 5-9)

A tiež Daniel. „Od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová...″ (Dan 10, 12)

Čo máme urobiť, ak sme hrdé?

Uč sa od Pána. „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom...″ (Mt 11, 29)

Chváľ sa v Pánovi. „Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi: lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.″ (2Kor 10, 17-18)

Nechváľ seba samú. „Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí človek, a nie tvoje pery.″ (Ž 27, 2)

A ak sa neponížiš?

„Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní!″ (Iz 5, 21)

„Ak vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, nuž vedz, že pochábeľ má viacej nádeje než on.″ Prís 26, 12.

„Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame.” (Gal 6, 3)

„Všetko to je márne, Boh ich nechce vypočuť, Všemohúci si to ani nevšimne.” (Jób 35, 13)

„Všetci sme boli ako poškvrnení, sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť a zvädli sme ako lístie, naše hriechy nás uniesli sťa vietor.″ (Iz 64, 5)

„Chamtivec nieti spor, ale kto dúfa v Pána, bude všetkým oplývať.  Kto sa len na svoj rozum spolieha, je pochabý, kto však chodí múdro, ten sa zachráni.” (Prís 28, 25-26)

„Preto im povedal: ,Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.′” (Lk 16, 15) „Pokoril ťa a dal ti hladovať…” (Dt 8, 3)

Vieš nájsť v Písme, že nám Boh hovorí, aby sme povýšili seba samé alebo naše sebavedomie? Si schopná nájsť v Písme nariadenie od Boha, aby sme učili deti byť sebavedomé? Sme hrdé na to, čo sme dokázali, urobili alebo dosiahli? Čo spôsobí naše lichotenie druhým, najmä našim deťom?

Osobná oddanosť: Vzdať sa svojej svárlivosti. „Na základe toho, čo som sa naučila z Božieho Slova, sa zaväzujem k obnoveniu svojej mysle a zaväzujem sa byť konateľom Slova, tým že sa ponížim a vzdám sa svárlivosti.″