DEŇ 4 Kapitola 4 Vľúdnosť na jazyku

Reč je najdôležitejšia prísada manželstva a preukazuje základnú črtu „dobrej ženy”. Satan nás opäť podviedol „konzultantmi” a „manželskými poradcami”, ktorí nám hovoria, že nedostatok komunikácie spôsobuje rozpad manželstva. Keď som hľadala v Písme, našla som, že Boh má čo povedať o reči. Nasleduj ma a spolu objavíme Pravdu:

Nie je to nedostatkom komunikácie!
Musíme dávať pozor, koľko toho povieme!

Veľa slov. Nielen že to nie je nedostatok komunikácie, čo spôsobuje problém v manželstve, ale keď veľa hovoríme a diskutujeme, previneniu (voči Božiemu Slovu), sa nedá vyhnúť. „Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech...” (Prís 10, 19)

Buď ticho. Ostatní nám hovoria, aby sme povedali, na čo myslíme, ale Boh hovorí že „rozumný človek však mlčí.” (Prís 11, 12) Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu hrozí pohroma.” (Prís 13, 3)

Byť ticho. V skutočnosti Boh hovorí, že trénujeme múdrosť a javíme sa múdrymi, keď nepovieme nič. „Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.” (Prís 17, 28) „Ale vaša reč nech je „Áno - áno”, „nie - nie”. Čo je navyše, pochádza od Zlého.” (Mt 5, 37)

Bez slova. Boh hovorí k žene priamo: „Podobne ženy, nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria Slovu, bez slova získal život ich žien: keď uvidia váš čistý život v bázni.” (1Pt 3, 1-2) „Ženy nech na zhromaždeniach mlčia.” (1Kor 14, 34)

Tichý a pokojný duch. Boh hovorí, že tichá žena je pre Neho veľmi vzácna. Si to ty? „...ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom.” (1Pt 3, 4) „Opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery.” (1Tim 6, 20-21)

Boh nám hovorí, že musíme dávať pozor, čo povieme!

Strážca svojich úst. Koľkokrát si sa dostala do problému kvôli tomu, čo si povedala? „Ústa spravodlivého rodia múdrosť, lež jazyk úlisný odrežú.” (Prís 10, 31) „Voľakto tára, ako keby mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je sťa liek.” (Prís 12, 18) „Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka, je strážcom svojej duše pred úzkosťami.” (Prís 21, 23)

Čo vyjde z úst? Toto vyhlásenie je jasné. To, čo povieš, je veľmi dôležité! „Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.″ (Mt 12, 37) „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.″ (Mt 15, 11) „...ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst.” (Kol 3, 8)

Pozornosť tvojim slovám. Písmo opisuje dva typy žien. Ktorá z nich si ty? „Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.” (Prís 12, 4) „Nachádza šťastie, kto sa dáva dobrým slovom poučiť.” (Prís 16, 20)

Prívetivá reč. Ak si zosmiešnila manžela tým, čo si povedala (jemu alebo o ňom) alebo postojom voči nemu, Boh je verný a ponúka liečenie. „Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša.″ (Prís 17, 22) „Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť z nich prúdi do duše a osvieženie do kostí.″ (Prís 16, 25) „Prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.″ (Prís 16, 21)

Spravodlivé ústa. Kto neocení láskavé slová? „Kráľovou záľubou sú pery pravdivé a rád má toho, kto sa vyjadruje úprimne.” (Prís 16, 13) „A hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte Ho.” (Ef 5, 19)

Skoncuj s detskými vecami. Už si dospela? Alebo si stále ako dieťa, ktoré povie veci, čo ubližujú druhým? Jedna z najväčších lží, ktorú sme sa naučili ako deti bola „palice a kamene môžu zlomiť moje kosti, ale slová mi nikdy neublížia”. Veľa z nás sa ešte nespamätala z bolestivých slov, ktoré nám boli povedané, keď sme boli deťmi. „Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.” (1Kor 13, 11)

Argumenty a spor NIE SÚ dobré pre žiadne manželstvo!

Vzdaj sa hádok. Definícia sporu je úsilie, ako získať prevahu. „Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár.” (Prís 17, 1) (Dom, ktorý má hlasné a nepoddajné deti, je hocičo len nie tichý. Uisti sa, že tvoje deti sú tiché a máš ich pod kontrolou. Pozri kapitolu 14, „Učenie tvojej matky″.) „Púšťať sa do zvady je ako pretŕhať vodnú hať, a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.” (Prís 17, 14) „Pery blázna zapletávajú sa do škriepky a jeho ústa volajú, že by rád buchnáty.” (Prís 18, 6)  

Máš v tom záľubu? „Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.″ (2Kor 12, 10) Tento verš sa zdá byť tak neuveriteľne nedosiahnuteľný, ale je to niečo, o čo sa musíme usilovať. Poďme prejsť ďalšími veršami a ich praktickým uplatnením...

Ustavične sa radujte. Prvým krokom k víťazstvu je poďakovanie Pánovi aj za nepriazeň. „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!″ (Flp 4, 4) Dookola Mu ďakuj, či už v mysli alebo nahlas, v závislosti od okolností.

Urazenosť. „Brat, urazený neverou, je mocnejší než mestská tvrdz. Spory sú ako hradné závory.″ (Prís 18, 19) Prosím, nedovoľ, aby si bola urazená niečím, čo ti bolo povedané, alebo tým, ako to bolo povedané; namiesto toho počúvaj s otvoreným srdcom.

Neodpovedaj predtým ako vypočuješ. „Ak odpovedá niekto skôr, než riadne počuje, za bláznovstvo sa mu to počíta a za hanbu.″ (Prís 18, 13)  Ak prerušíš niekoho, kto s tebou hovorí, vzrastie vášeň! Nájdi si čas, aby si si vypočula toho, kto k tebe hovorí, a vždy počúvni Pravdu.

Pravda vás vyslobodí. „...poznáte Pravdu a Pravda vás vyslobodí.″ (Jn 8, 32) Niekedy je ťažké priznať pravdu sebe samým a najmä druhým. Ale ak to raz skúsiš, budeš súhlasiť, že je to najoslobodzujúcejší zážitok na zemi! Neboj sa hovoriť pravdu o sebe; urob to!

Pokonaj sa včas s protivníkom. Súhlas s manželom a ostatnými, najmä keď sú nahnevaní. „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste...″ (Mt 5, 25) „Je pre človeka cťou, keď pokojne sedí, kde sa strhol spor, lež každý blázon, sa zamieša do škriepky.″ (Prís 20, 3) Obyčajne je ten, kto je nahnevaný, rozhorčený a nepríčetný kvôli niečomu, čo je pravda alebo má aspoň základ v pravde. Keď si pokorná natoľko, aby si súhlasila s iným, zvlášť vtedy, keď sa nevie kontrolovať, dosahuješ duchovnú vyzretosť.

Choď ďalšiu míľu. Potom, čo si súhlasila s iným, je tu ďalší krok; je nutné k zraneniu alebo kritike ešte pridať. „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.″ (Mt 5, 39-41) Toto pridanie k zraneniu alebo kritike musí byť v komplimente k tomu, čo útočí. „...neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.″ (1Pt 3, 9)

Môže sa zdať nemožné alebo neuveriteľné, aby sme tomuto uverili; no napriek tomu, ja nie som jediná žena, ktorá kráčala touto cestou. Veľa manželov žilo v tom čase s druhou ženou. Dúfam, že toto ťa povzbudí. Musíš veriť, že si schopná urobiť to, čo Písmo požaduje, bez ohľadu na to, ako sa cítiš.

Vyznajme svoje hriechy. „Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.″ (1Jn 1, 9) Vyznanie hriechov je dobré pre dušu; rozvinie to posvätenie našej spásy. „A preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse...″ (Flp 2, 12)

Odstráň neustále konflikty. Je v tvojom dome neustály konflikt? „A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť: modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly: závisť, opilstvo, hýrenie...” (Gal 5, 19-21) „Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení Pravdy...” (1Tim 6, 3-5)

Neprotirečiť.  „Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady.  A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý.″ (2Tim 2, 23) „Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia.″ (Tít 2, 9)

Pomalý v hneve. Počula si, ako niekto povedal, že kvôli tomu, že Ježiš bol nahnevaný a prevrátil stoly v chráme, môžeme byť aj my nahnevané. Ale Písmo hovorí: „Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.″ (Jak 1, 19-20)

Dvaja z vás súhlasia. Pokús sa nájsť oblasť zhody, namiesto nesúhlasu. „A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.” (Mt 18, 19)

Boh je veľmi špecifický v tom, ako máme odpovedať!

Uvažuješ, ako odpovedať? Keď je hnev alebo zlosť nasmerovaný na nás, Boh nám hovorí, že odpoveď, ktorú dáme, Ho má oslavovať. „Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.” (Prís 15, 1) „O tom, čo odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti.″ (Prís 15, 28)

Odpovedáš skôr ako vypočuješ? Koľkokrát si vyskočila ešte predtým, ako si si vypočula, čo druhý hovorí? „Ak odpovedá niekto skôr, než riadne počuje, za bláznovstvo sa mu to počíta a za hanbu.” (Prís 18, 13) „Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.” (Prís 25, 15)

Buď spokojná – NIKDY nereptaj ani sa nesťažuj!

Bez reptania a pochybovania. Aj keď sme sa prestali hádať s druhými, môžeme pokračovať v reptaní alebo spochybňovaní za chrbtom druhej osoby. „Kde niet dreva, tam vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.″ (Prís 26, 20) „Všetko robte bez šomrania a pochybovania.″ (Flp 2, 14)

Nauč sa byť spokojná. „Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám.” (Flp 4, 11) „...buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: ,Nezanechám ťa, ani neopustím.′″ (Hebr 13, 5) (Moja stará mama Brown, ktorá preukazovala ovocie spokojnosti, bola šťastná bez ohľadu na to, čo robila, či drhla podlahu na kolenách, alebo robila ručnú prácu. Nikdy sa nesťažovala. Povedala, že nikdy nerozmýšľala nad tým, kde by radšej bola alebo čo by radšej robila.) „A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom.″ (1Tim 6, 6)

Nenič ducha. Kniha prísloví nám ukazuje, čo naša reč dokáže urobiť manželovej duši. „Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.″  (Prís 15, 4)

Tvoj jazyk: malý, ale smrtiaci!

Peklom rozpálený. „Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli!  Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený.″ (Jak 3, 5-6)

Oboje, požehnanie aj kliatba. „No jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú?″ (Jak 3, 8-11) No vďaka Pánovi, „lebo Bohu nič nie je nemožné.″ (Lk 1, 37)

K svojim ústam postavím stráž. Tu sú triezve myšlienky: „Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, Ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.” (Ž 139, 4) „Povedal som: ,Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž.′″ (Ž 39, 1)

Čo si Boh myslí o klamlivom jazyku?

Ohavnosť Jemu. Nemáme predstavu, ako môže náš falošný jazyk ovplyvniť naše svedectvá veriacich. „Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.” (Prís 15, 4) „Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný...” (Prís 6, 16-17) 

Šesť vecí, ktoré Pán neznáša. Pokračujme v čítaní veršov z Knihy prísloví, ktoré nám povedia viac o klamaní. „Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou:  pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú...″ (Prís 6, 16-17) Väčšina z nás je za život; ale našli sme si čas, aby sme si všimli, čo nám tento verš hovorí? Boh nielenže nenávidí klamstvo a myslí si, že je to ohavnosť, ale tiež porovnáva klamstvo s potratárom! „Osloboď ma, Pane, od lživých perí a od ľstivého jazyka.” (Ž 120, 2)

Otec lží. Nechceme klamať, lebo diabol je otec lží. „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.″ (Jn 8, 44)

Čo má reč spoločné s urážkou?

Volanie po buchnátoch. Koľkokrát sme navádzali našich manželov s našimi krutými slovami alebo ostrými poznámkami? „Mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.″ (Prís 10, 8) „Pery blázna zapletávajú sa do škriepky a jeho ústa volajú, že by rád buchnáty.″ (Prís 18, 6)

Dávať si pozor na ústa. „Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu hrozí pohroma.” (Prís 13, 3) Ak rýchlo súdiš, podceňuješ alebo vyzývaš svojho manžela, tiež si žiadaš buchnáty. Namiesto toho, buď ticho. „Vľúdna odpoveď krotí hnev urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.” (Prís 15, 1)

Zhrnutie,

1. Daj si pozor, koľko hovoríš – tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech. Namiesto toho, nech je tvoja reč „Áno, áno″ alebo „Nie, nie″ – všetko navyše pochádza od diabla.
2. Daj si pozor, čo hovoríš - lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnená a podľa svojich slov budeš odsúdená! Ženy, buďte podriadené svojim manželom, lebo ak sú neposlušní voči Slovu, budú zmenení bez slova skrze vaše čisté a úctivé správanie.
3. Ak je potrebné liečenie, pamätaj, radostné srdce je najlepší liek, láskavé slová sú ako plást medom pretekajúci, sladkosť z nich prúdi do duše a osvieženie do kostí a prívetivá reč zvyšuje vnímavosť.
4. Neargumentuj – rýchlo sa pomer s nepriateľom!
5. Rozmýšľaj predtým, ako odpovieš. Daj nežnú odpoveď, zamysli sa, čo by si mala povedať, a neodpovedaj, kým si nevypočuješ, lebo je to hlúpe a hanebné!
6. Využi čas a nauč sa byť spokojnou. Spokojnosť je vlastnosť, ktorej sa dá naučiť. Musíš sa naučiť byť spokojná v každej situácii, v ktorej sa nachádzaš.
7. Kráčaj v Duchu. Čo je pre nás jednoduchšie urobiť v tele, pochádza z tela. Ak je niečo ťažké a vyžaduje si to, aby sme boli pritiahnutí k sile Ducha Svätého, to je kráčanie v Duchu. „Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.″ (Gal 5, 16-17)

Usilujme sa byť múdrymi tak, že budeme mlčať.

Potom sa uistime, že keď otvoríme ústa, bude to s múdrosťou,

láskavosťou a pre poučenie.

Nech sú naše slová sladké a nežné.

Nech sme korunou našim manželom a cenné pred zrakom Boha.

Osobná oddanosť: Otvoriť ústa s múdrosťou a láskavosťou. „Na základe toho, čo som sa naučila z Božieho Slova, zaväzujem sa zostať ticho, počkať, skôr ako odpoviem, a byť sladká v každom slove.″