Úvod 2 Lekcie Múdrosti

Ako som povedala v predchádzajúcej kapitole, Pán chcel, aby som si sadla a počas toho, ako som jedla, venovala som čas mojim dievčatám, aby som sa podelila o jednu základnú múdrosť. Začala som vysvetlením, že tak veľa z toho, čo VŠETCI máme uložené mimo dohľadu, napríklad v našich zásuvkách a šatníkoch, sú veci, ktoré jednoducho nepoužívame alebo nepotrebujeme. A veci, ktoré by sme možno chceli rozdať, sú často poškodené a nie sú hodné, aby sme ich niekomu dali!

Okrem toho som im ešte vysvetlila, že taktiež veľmi preceňujeme hodnotu našich vecí a cítime, že musíme po prvé, „zarobiť peniaze“ (po anglicky  špeciálny výraz “make a buck”, pre tie z vás, ktoré sú mimo USA a nepoznajú tento výraz, znamená to zarobiť peniaze) a predať ich do second hand obchodu alebo ich dáme na voľný predaj do nejakého dvora (pozn. prekl. čo je zaužívané v Amerike). Po druhé, držíme sa ich, kým nevymyslíme, kto by z každej veci mohol mať nejaký úžitok, ale v skutočnosti to len vytvára neporiadok a je to zahrabané v zásuvke, skrini, šatníku alebo dokonca v darčekovej taške, ktorá tam leží—a nikdy ju nikto nepoužije. Po tretie, jednoducho hromadíme svoje veci a zabúdame, že všetko, čo máme, je Jeho a ak to nepoužívame, musíme sa Ho opýtať, čo s tým máme urobiť.

Som presvedčená, že hromada toho, čo väčšina z nás vlastní, sú veci, ktoré by mohli požehnať niekoho iného, ale namiesto toho sa rozhodneme ich hromadiť. Požiadala som aj moje dcéry, aby si tieto verše vyhľadali a označili vo svojich Bibliách: „Nezadržíš dobrodenia tým, ktorým patrí, keď je to v moci tvojej ruky vykonať to. Nepovieš svojmu blížnemu: Iď a vráť sa potom, a dám zajtra, keď to máš u seba!“ (Príslovia 3:27-28). „Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.“ (Príslovia 11:24).

Hromadenie sa teraz považuje za chorobu, ale samozrejme, ako hovorí Erin o väčšine týchto novo pomenovaných chorobách, je to jednoducho hriech—ako hriech sebectva. Preto som sa prišla pozrieť na tieto veci, ukryté v našich zásuvkách a šatníkoch, ako na tie talenty, o ktorých hovoril Ježiš a ktoré neverný sluha ukryl do zeme, čo Ho tak veľmi nahnevalo. Poďme si to spolu prečítať:  

„Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.« Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.« Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.«

Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. (Matúš 25: 14-30)

O talentoch v tomto verši zvyčajne uvažujeme ako o našich schopnostiach alebo špeciálnych daroch od Boha, ktoré by sme mohli použiť ako dobrovoľníci alebo práve na pomoc blížnemu, ale nie je to len toto.

Tento verš o skrytých talentoch niekedy aplikujeme na to, keď ukrývame a hromadíme peniaze, ktoré by mohli prúdiť do našich životov, keby sme neboli takí sebeckí alebo ustrašení a namiesto toho by sme sa rozhodli darovaním požehnať kostol, službu alebo ľudí v núdzi. Ale to, o čom hovorím v tejto kapitole, sú skutočné veci, ktoré si šetríme a ukrývame, pretože si myslíme, že ich možno budeme potrebovať pre seba (alebo ako som si tiež myslela, aby sme ich ušetrili pre niekoho iného, kto bude „niekedy“ chcieť tieto veci, ktoré sú staré a nemoderné). Nikdy viac. Hneď v ten deň sme si s deťmi sľúbili, že sa zbavíme všetkého, čo by mohlo požehnať druhých: náš čas, naša láska a tiež veci v našom dome, ktoré sme nepotrebovali alebo nepoužívali. A to zahŕňa aj všetky peniaze, ktoré teraz nepotrebujem (všetko striebro a zlato je aj tak Jeho, takže všetky peniaze, ktoré potrebujem, sú priamo tam. Všetko, čo potrebujem urobiť, je dať, keď mi On povie, aby som dala a použila ich Jeho spôsobom, ako ma On vedie), a preto ani nebudeme nič predávať.

Hej, toto je úžasné, práve som si spomenula, že som dostala malý odkaz priložený k veľmi veľkému daru od jednej členky cirkvi, ktorá povedala, že si šetrila peniaze, ktoré mi poslala na to, že keď sa jej manžel vráti domov a niečo sa pokazí, aby tak mohla „zachrániť deň.“ Povedala, že si namiesto toho uvedomila, že nie je záchrancom svojho manžela! Jej svedectvo o obnovenom manželstve mi bolo taktiež nedávno poslané, spísala som ho a odovzdala RMI!

S týmto základným vytýčeným plánom a tým, že sme sa všetky zhodli, som začala pracovať s mojou najmladšou dcérou. Pustili sme sa do jej zásuviek a potom sme sa ponorili do spoločného šatníka. Všetky tri sme spoločne vybrali každú položku zo šatníka a vložili ju do jednej zo štyroch nádob. Zo strany dievčat boli často pokušenia niečo nájsť a chcieť to dať niektorému bratovi (ktorý niečo hľadal) alebo susedom (o ktorých si mysleli, že by sa im to páčilo) alebo to dokonca dať do inej izby alebo hneď za dvere. Ale zastavila som ich a vysvetlila, že toto je bežná pasca pre väčšinu ľudí a preto zlyhávajú a už sa im nikdy nepodarí hĺbkové upratovanie. Musíš použiť „odkladaciu“ nádobu č. 3 a odolať opusteniu miestnosti. Musíš odolať tomuto a každému pokušeniu rozptýlenia, aby si dokončila priebeh tejto akcie, inak skončíš s väčším neporiadkom, ako si začala. Hoci niektorí ľudia by ti povedali, aby si si určite vybrala čas alebo deň, kedy budeš mať dostatok času na zvládnutie práce ako je táto (to isté by som povedala asi pred rokom aj ja). Teraz ti poviem, že ten správny čas je, keď ťa rozhýbe Duch, aj keď tvoja hlava hovorí, že by si to mala urobiť neskôr, vo vhodnejšom čase.

Ešte raz, po zhodnutí sa a tiež odolávajúc pokušeniam opustiť miestnosť, veľmi skoro, keď sme všetky spolupracovali, sme naplnili tašku na „rozdávanie“ č. 2, ktorú som zatvorila a položila tesne za dvere, pričom som dávala pozor, aby som nezablokovala vchod do miestnosti. Každý kus oblečenia, ktorý bol na vešiaku, sme si prezreli a položili sme rýchlu otázku Pánovi: „Potrebujem to? A potom to úhľadne položili na posteľ, ak sme si to mali nechať alebo sme to dali z vešiaka dole a vložili do jednej z tašiek, keď nás On vyzval, aby sme to dali preč.

Najväčším požehnaním nebolo to, že výsledkom bola čistá miestnosť alebo to, čím sme mohli požehnať iných. Ukázalo sa, že táto úloha bola pre moje dievčatá veľkou vzdelávacou skúsenosťou: nielen byť dobrými „strážkyňami domova“, ale aj duchovne: naučiť sa počúvať Pána a odpovedať Mu. Zažili, ako hovoriť s Pánom, namiesto toho, aby sa pýtali samé seba a potom reagovali na Jeho vnuknutia. Boli tiež nadšené, keď videli, ako ich On upozorňuje na dieru alebo škvrnu na odeve, ktorý treba vyhodiť alebo im dá okamžitú múdrosť, že to už nie je ich štýl a preto to nebudú nikdy nosiť. Niekedy ich vyzval, aby si to rýchlo vyskúšali, aby zistili, či im to ešte sedí.

Taktiež ich to naučilo zanechať to, čo naozaj nepotrebovali. Toto je samo o sebe obrovská lekcia. Všetci sa chceme niečoho držať a niečo hromadiť, keď to potrebujeme zanechať: nezanecháme ľudí v našom živote, naše peniaze, naše veci alebo dokonca naše posadnutosti, o ktorých vieme, že sú nesprávne (pretože nám berú čas a oddanosť Pánovi). Ďalší bod, na ktorý by som chcela upozorniť, je, ak by som túto úlohu robila ja, bez toho, aby som do toho zahrnula moje deti, zmeškali by túto duchovnú lekciu a tiež by im chýbala voľba darovať alebo zahodiť veci, ale to nie je všetko. Nikdy neurob tú chybu, že budeš prechádzať cez veci iných ľudí bez nich. Ináč môžu zatrpknúť alebo byť rozhorčení, keď neskôr zistia, že tam niečo nie je (čo si darovala alebo vyhodila). To platí najmä pre tvojho manžela, či už s tebou žije, alebo nežije.

Ak s niekým nežiješ (manžel alebo dospelé dieťa), pozbieraj všetky jeho veci a vlož ich do škatule, aby si im ich dala. Tomuto vysťahovanému členovi rodiny môžeš láskavo ponúknuť, že mu pomôžeš prejsť jeho škatuľami, ale uisti sa, že sa nejakým spôsobom dostanú k svojim veciam.

Keď bol môj bývalý manžel prvýkrát preč, držala som sa všetkého jeho majetku ako modly. Predstav si. Jednoducho som to nedokázala zanechať. Preto som mala veľkú bolesť, ktorá pokračovala počas jeho neprítomnosti. Keby som mala dostatočne Pána a Jeho lásky, bola by som schopná tie veci zanechať srdcom. Toto platí pre tie ženy, ktorých syn alebo dcéra (alebo dokonca matka alebo otec) sú z akéhokoľvek dôvodu preč: odsťahovali sa, utiekli alebo dokonca zomreli z prirodzených príčin alebo boli vzatí preč. Musíme to zanechať, aby Boh mohol vyplniť tú prázdnotu, prázdnotu, ktorú vypĺňame vecami. Je to ako nádor, ktorý je v našich srdciach, musí byť odstránený, aby sa zahojil.

Stratený Zázrak

Dovoľ mi sem pridať krátky príbeh. Takmer pred šiestimi mesiacmi sa moja sestra chystala adoptovať svoje prvé dieťa. Na tento zázrak čakala roky, no takmer na prahu udalostí sa matka toho dieťaťa rozhodla, že si ho nechá. Moja sestra bola, pochopiteľne, zničená. Potom, čo som strávila veľa času jej utešovaním, hľadala som Pána pre Jeho múdrosť, až som bola jedného dňa presvedčená, že si sama ublíži. Keď ma prosila, aby som jej pomohla, to, čo vyšlo z mojich úst, bolo pre mňa rovnako šokujúce ako pre ňu. Povedala som jej, že sa musí skontaktovať s matkou toho dieťaťa a požehnať jej všetkými vecami pre jej bábätko, ktoré kúpila a dostala ako darčeky, že tie sú pre toto dieťa a že Boh ju cez to požehná. Pokiaľ viem, nikdy neprijala moju radu a žiaľ, odvtedy sa mi prestala ozývať. Ale viem toto, stále ju to strašne bolí a zapĺňa si život ďalšími vecami, zatiaľ čo na tie detské vecičky padá prach.

Kde uskladniť?

Teraz späť k veciam, ktoré máš a skladuješ pre rodinu, ktorá s tebou nežije. Ak nechcú alebo nemôžu dostať svoje veci, jednoducho sa opýtaj Pána, kam ich máš uložiť. Nepredpokladaj, že si ich musíš nechať. Keď sa ti v mysli objaví nejaká myšlienka, obraz alebo počuješ to slovo, jednoducho poslúchni. Neboj sa, že sa môžeš mýliť, On to môže neskôr opraviť. Len kráčaj v tom, čomu veríš, že ti On hovorí alebo čo ti ukazuje. Toto je prvý krok k počutiu Pána.

Ou, má to ešte jednu výhodu, ak máš dané osoby pri sebe, keď triediš veci na darovanie alebo vyhodenie. Ak do tohto procesu neinvestujú, nebudú to ani udržiavať! Pre matku sú to lekcie ako „vycvičiť dieťa“, ktoré sa už bežne nevyučujú. Možno si sa ich sama nenaučila, ale vďaka tomu je spoločné učenie ešte zábavnejšie!

Keď sme mali šatník, komodu a priestor pod posteľou úplne vyprázdnený, požiadala som moju najmladšiu dcéru, aby povysávala izbu a šatník, zatiaľ čo druhá dcéra išla za ňou a utrela police v šatníku a utrela každú zásuvku komody. Rovnako ako moje dievčatá, budeš prekvapená, ako sa budeš cítiť, keď je všetko čisté!! Potom sa proces začal ešte zlepšovať. Začali sme vešať oblečenie späť do ich úplne čistého šatníka. Oblečenie, ktoré sme položili na posteľ, spolu s niekoľkými vecami z nádoby č. 4 - uskladniť (to, čo sa vracia do tej komody alebo šatníka, ktorý si práve vypratala, len nie pod posteľ). Potom sme urobili to isté s tým, čo išlo do ich komody.

A ako som ich predtým povzbudila, aby hovorili a prosili Pána, aby im pomohol vedieť, čo majú robiť, keď budú brať každú vec—prosiac Ho, aby im dal múdrosť, pripomenula som im verš: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si pýta od dávajúceho Boha, [Ktorý dáva] každému štedro a ochotne, bez výčitiek a obviňovania, a bude mu dané“ (Jakub 1:5, Zosilnená biblia).

Je úžasné, že v priebehu niekoľkých hodín, keď sme spolu trávili čas smiechom, rozprávaním sa a spievaním, sme nakoniec vyšli von, otočili sa a postavili sa k dverám ich krásnej novej izby! A požehnania neprestali ani vtedy...

V priebehu jedného týždňa, tesne predtým, ako moje deti išli na svadbu svojho otca, nás Pán viedol upratať týmto spôsobom toľko izieb v našom dome!! Páni, bolo to tak úžasne oslobodzujúce!! Jedna miestnosť, na ktorú som nikdy nepomyslela, kúpeľňu, nám Boh pomohol urobiť tiež! Ako predtým, cez sériu udalostí (keď som nemohla nájsť ušný liek pre môjho syna, ktorý mal v uchu vodu), som okamžite dostala pomazanie, ktoré ma zasiahlo.

Ako predtým, požiadala som moje dcéry, aby sa ku mne pripojili, pričom som začala tým, že som z kúpeľne všetko vybrala do veľkých nádob (a myslím tým všetko). Ach, akého mám úžasného Manžela a úžasného Otca pre moje deti. Vedel, ako veľmi si táto kúpeľňa vyžaduje čistenie, pretože sa o ňu delili tri dievčatá už takmer rok! A pridal ďalší aspekt v organizácii tohto priestoru, a to triedenie „podobných vecí“ k sebe. K tomuto ma Pán viedol, keď sme vyhadzovali väčšinu našich prázdnych nádob.  

On nás viedol za náš kuchynský stôl, aby sme si spolu sadli a potom zoskupili „podobné položky“: predmety na vlasy (šampón, kefy, gumené spony do vlasov), predmety ústnej hygieny (zubné kefky, ústna voda, niť, bieliace výrobky), predmety na tvár (make-up, čistiace prostriedky atď.), predmety na telo (holiace strojčeky, pleťové vody), dievčenské veci (ako moje dievčatá hovoria o svojich dňoch) a prvá pomoc (obväzy, alkohol, antibiotická masť). A aby som zamestnala najmladšiu dcéru (zvykne sa potĺkať), nechala som ju stáť pri umývadle a umývať plastové nádoby, ktoré pomáhali organizovať zásuvky. Ak organizovanie „podobných položiek“ nie je spôsob, akým sú usporiadané tvoje zásuvky, skrine/šatníky a skrinky, toto je spôsob, ako ich usporiadaš. Popros Ho, aby si si bola istá.

Keď bolo všetko vytriedené a plastové nádoby umyté, aby sa všetko dalo vrátiť do svojej nádoby, spoločne sme vydrhli a vyleštili kúpeľňu—čo je oveľa jednoduchšie, keď je prázdna— jéj, vlastne to opäť vyzeralo ako nový domov! Potom som nechala každé z dievčat, aby zobralo šampón, ktorý používa a vložilo ho do sprchy. Ďalej som ich požiadala, aby si pozbierali svoje osobné veci a vybrali si jednu zo štyroch zásuviek. Potom, keďže nám ostali zásuvky, zhromaždili sme všetky elektricky napájacie veci (sušiče vlasov, kulmy a žehličky) do najbližšej zásuvky vedľa zástrčky a umiestnili sme dievčenské veci (ako moje dievčatá hovoria o svojich dňoch), diskrétne v spodnej zásuvke.

Opäť v kuchyni sme zhromaždili zvyšok vecí a umiestnili ich do skupín na samostatné kúpeľňové police (podľa toho, kam sa zmestili na základe ich výšky) a OZNAČILI sme každú poličku. Fíha, áno, toto bola „nad“ organizácia—všetko preto, že to urobil On!! Označili sme aj vnútorný okraj každej zásuvky, takže som ju mohla ľahko otvoriť a zistiť, kto si v nej neudržiava čistotu a poriadok.

Toto je niečo, čo by som vám, milé mamičky, odporúčala robiť každý deň: prejsť sa po svojom dome, „sledujúc priebeh všetkej práce po dome“ a rýchlo prezrieť každú izbu, zásuvku a skriňu, aby ju tvoje deti udržiavali čisté. Čoskoro budeš môcť vykonať túto následnú úlohu a všetko skontrolovať len raz týždenne a potom, čoskoro, iba raz za mesiac! Osobne sa mi páči prechádzať sa s mojou šálkou kávy tesne predtým, ako sa všetci zobudia alebo nastane nejaký pohyb, takže môžem tiež rozdávať bozky novootvoreným očiam!

Najskôr som považovala opätovné kontrolovanie za ďalšiu „fušku“, na ktorú som nemala čas. Keď som si to však nastavila ako upozornenie na mojom telefóne, zistila som, že pri tomto opätovnom kontrolovaní zažívam rovnaké NADŠENIE, aké som zažila, keď sme to upratali prvýkrát!! A ako som povedala, s kávou v ruke a rozdávaním ranných bozkov prebúdzajúcim sa deťom sa z toho stalo niečo, na čo som sa tešila!

Ach, ale čo tie veci, ktoré zistíš, že nie sú na svojom mieste v zásuvkách alebo skriniach?

Najskôr som sa o to postarala ja: poskladala som to a dala tam, kam to patrilo. Inými slovami, bola som to ja, kto sa o to postaral. Až kým ma Pán neusvedčil, že toto je lenivý spôsob. Namiesto toho som to nechala tak a požiadala som deti, aby upratali svoj neporiadok a ja som sa pozerala, a vieš čo? To je jediný spôsob, ako niekoho zbaviť zlozvyku— neupratať to sama—ale s láskou ho požiadať, aby to urobil. Ak niečo vyčistíš alebo upraceš ty, nevytvorí to trvalú zmenu, pretože to nemá žiadne následky. A ešte niečo…

Pán ma začal učiť, keď som Ho nedávno hľadala ohľadom trénovania mojich detí (keďže som veľa času preč), že ak ku čomukoľvek, čo neurobili, pridám svoju prácu, budem niesť bremeno, ktoré mali niesť oni. Toto je novinka v tréningu mojich detí a funguje to nádherne, keďže to bola múdrosť od Boha.

To, k čomu ma Pán viedol (keď som sa konečne unavila dorábaním vecí po niekom a upratovaním po niekom), bolo vytiahnuť tieto veci zo zásuviek alebo šatníkov a potom požiadať, nech už to bol ktokoľvek, aby ich dal úhľadne naspäť alebo tam, kam patrili. Tiež viem, že keď máš viac ako jedno dieťa, ktoré sa delí o izbu, je niekedy ťažké vedieť, kto robí ten neporiadok s pohodenými vecami, ale práve vtedy môžeš volať k Pánovi, aby ťa nasmeroval. Ak máme žiť život v pokoji a pohode, On musí byť v centre všetkého! A ak sa pomýliš a požiadaš nesprávnu osobu, môžeš si nárokovať dvojnásobok. Izaiáš 40:2: „Hovorte.....a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky DVOJMO za každý svoj hriech.“ A toho, kto bol prinútený urobiť niečo nespravodlivé, nauč tento princíp citujúc Izaiáša 61:7-8: „Pre vašu DVOJNÁSOBNÚ hanbu a potupu budú plesať nad svojím údelom, preto budú DVOJNÁSOBNE vládnuť vo svojej krajine, dostane sa im večnej radosti. Lebo Ja, PÁN, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež; dám im verne ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu.“

Ach, na jednu časť som zabudla, nielenže by si si mala nájsť chvíľu na to, aby si sa radovala z toho, čo On urobil, ale budeš sa musieť o tie nádoby aj postarať. Nezabudni okamžite zviazať a vyhodiť odpadky. Ulož si vrecia s vecami na darovanie priamo do kufra svojho auta alebo na miesto, o ktorom vieš, že sa dostanú von z tvojho domu do rúk charitatívneho zariadenia (toho, ktoré ti ON prinesie na myseľ a nikdy sa nepýtaj Ducha Svätého druhýkrát, ak to chceš počuť od Boha). Pravidlo znie: „Nikdy nenechávaj kontajnery v miestnosti, pretože to bude magnet, aby sa tam zhromažďovalo viac vecí alebo ešte horšie, niekto sa do toho pozrie a vyberie tie veci von!“

Pravidlo DNU a VON

Použi pravidlo DNU a VON, aby sa udržala každá miestnosť, ktorú si práve upratala, bez neporiadku: „jedna vec dnu, jedna vec von; dve veci dnu, dve veci von“, keď si kúpiš čokoľvek. To jednoducho znamená: ak si kúpiš dve tričká, dve tričká daj preč. Ak si kúpiš jeden pár topánok, jeden pár topánok daj preč. Toto pravidlo ťa ochráni pred zbytočným hromadením alebo neporiadkom v tvojom dome.  

Naše domovy by mali byť útočiskom, ktoré sa dá ľahko udržiavať čisté a organizované, avšak bez Neho nedokážeme urobiť nič, ako hovorí Ján 15:5: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo Mne a Ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo Mňa nemôžete nič urobiť.“

Ak tieto dve kapitoly podnietili túžbu zmeniť tvoj život, nevyhrňaj si hneď rukávy a nepúšťaj sa do práce. Namiesto toho si nájdi chvíľu a jednoducho sa porozprávaj s Pánom o svojich túžbach—potom Mu prenechaj svoju túžbu vždy, keď ti príde na myseľ. On potom odrazu začne konať a dá ti túžby tvojho srdca spolu s pomazaním—dávajúc ti čistý, usporiadaný domov bez neporiadku a zároveň budeš žehnať ostatným vecami, ktoré jednoducho nepotrebuješ. A ak máš deti, bude to spôsob ako ich vycvičiť, aby sa vždy a navždy spoliehali na Neho! 

Ak máš svedectvo o tom, ako Pán konal s tebou a tvojím domovom, potom buď odošli chválu, alebo prípadne zápisník Čo som sa naučila, aby si žehnala každému, kto navštívi RMI! Nečakaj, urob to dnes, aby si vzdala slávu Tomu, Kto si zaslúži všetku našu chválu!!

~ Michele
Autorka Knižných Sérii Hojný Život, RMI