Kapitola 8 Využi Na Maximum Plánovanie Vopred Viac Spôsobov na Použitie Systému 3×5 Kartičiek

Keď som začala mať viac detí, bolo potrebné sa viac zorganizovať. Nižšie som uviedla niekoľko ďalších spôsobov, ako systém 3x5 kartičiek použiť na usporiadanie tvojho života.

Priprav sa: Keď plánuješ ísť niekam s deťmi, vynakladáš veľa duševnej energie na to, aby si premýšľala o tom, čo si musíš so sebou zobrať. Uvedomila som si, že ak si urobím trvalý zoznam na 3x5 kartičku, môžem si zakaždým zapísať ďalšie položky, ktoré mi naposledy chýbali, aby som ich mala so sebou nabudúce. Mohla som tak tiež vymazať to, čo som si vlastne priniesť nepotrebovala.

Vzala som prázdny oddeľovač a urobila som „Priprav sa—Choď!“ súbor, kde uchovávam všetky tieto trvalé zoznamy, ku ktorým „pridávam“ namiesto tvorenia nových zoznamov. Nižšie uvádzam niekoľko návrhov:

Taška na plienky: Napíš, čo musíš mať: koľko plienok, pohár na pitie, obrúsky (v plastovom vrecku mám dve čistiace handričky na lepkavé ruky alebo na špinavú plienku namiesto utierok, ktoré sú bezpečnejšie), zopár hračiek, športové nohavice pre batoľa a čisté podbradníky. Po každom výlete svoju tašku na plienky dopĺňam hneď, ako prídem domov, aby bola pripravená na ďalšiu cestu (skontrolovaním spísaného zoznamu na kartičke tašky na plienky). Toto je práca, ktorú som začala delegovať na moje staršie deti, keď sa narodili posledné tri.

Kabelka: Moja mama nosila všetko v kabelke (veľkosť kufra) a upratovala ju len raz ročne. Čo sa týka mňa, rada si pretriedim kabelku raz za týždeň. V súbore „Priprav sa“ mám kartičku „triedenie kabelky“. Ak chceš čokoľvek správne „vyčistiť“, musíš najskôr všetko vybrať. Odstráň všetok odpad, urob kôpku toho, čo je potrebné „odložiť“ inde a potom veci, ktoré potrebuješ, vlož naspäť do kabelky. Potom skontroluj tvoj zoznam na 3x5 kartičke a zisti, či tam nechýbajú veci, ktoré potrebuješ doplniť a pridaj akúkoľvek „novú položku“, ktorú možno budeš musieť pridať do tvojho zoznamu (alebo vymaž zo zoznamu položky, ktoré už v tvojej kabelke nepotrebuješ nosiť so sebou). Aj keď ja toto rada robím raz týždenne, ty to možno budeš musieť robiť iba raz mesačne.  

Tip: V kabelke nosím neustále malé nožnice. Strihám nitky, ktoré vidím na manželovom alebo detskom oblečení a dokonca aj štítky z mojich nákupov. Ale naozaj skvelý spôsob, ako použiť nožnice, ktoré nosíš v kabelke, je krájanie mäsa alebo pizze pre tvoje malé deti, keď sú malé. Rezať plastovými nožmi v reštauráciách rýchleho občerstvenia sa nedá. Prekvapivo je jednoduchšie krájať steak, kura, pizzu a čokoľvek iné nožnicami, ako rezať dokonca steakovým nožom. Kúpila som si tie svetlé s tupou špičkou (dobrý druh, ktorý dobre reže) a zistila som, že táto jedna položka sa používa a požičiava viac ako čokoľvek iné v mojej kabelke. Samozrejme, po použití nožníc na strihanie potravín sa musíš uistiť, že si ich pred opätovným uložením do kabelky dobre očistila. A z pochopiteľných dôvodov nikdy nepoužívaj na krájanie jedla žiadne hrdzavé nožnice.

„Výlet na Rýchlo“. Raz ma môj manžel prekvapil vzrušujúcou správou, že ma berie na víkendový „výlet na rýchlo“. (Sme si celkom istí, že siedme dieťa bolo „ovocím“ tohto výletu!) Povedal: „Iba hoď pár vecí do tašky!“ Zatočila sa mi hlava, keďže som musela zobrať šesť detí (no, musím to vysvetľovať?). Hodila som „pár“ vecí do tašky—príliš málo! Nemala som si čo obliecť do postele—môj manžel sa samozrejme tešil. Dva dni som si nečistila tvár, pretože som si zabudla čistiace prostriedky a on vyzeral veľmi „dobre“, keď nemal v topánkach žiadne ponožky. Poučila som sa.

Keď som sa vrátila domov, urobila som si zoznam všetkého, čo som si želala, aby som si ten víkend zobrala so sebou a vytvorila som 3x5 kartičku s nápisom „Výlet na rýchlo“. Neskôr som pridala kartičku „Výlet narýchlo s dieťaťom“, pretože môj manžel často zrazu navrhol takýto výlet, keď som mala dojčiace dieťa.

Núdzové tašky. Aj keď máš dobre zásobenú tašku na plienky, nie je dobré, keď je doma. Tak som si zohnala plastovú nádobu pre každé auto a naplnila som ju núdzovými plienkami, podbradníkmi, detskou dekou (tá sa hodí na veľa vecí) a spodnou bielizňou pre tých, ktorí mali ešte občas nehodu. Nosím aj kefu, hrebeň a deodorant (pre spotených tínedžerov)! Pre každé auto som samozrejme vyrobila zodpovedajúcu 3x5 kartičku označenú ako „Núdzová Taška“. Nezabudni pribaliť baterku, svetlice atď. Nezabudni na „jednorazový“ fotoaparát pre záznam nehody alebo špeciálnej udalosti, ktorú by si inak premeškala. Sú lacné a dajú sa ľahko vymeniť.

Špeciálne výlety. Každý rok sa vyberieme na výlet k rieke a ubytujeme sa v chatke. Bezpochyby sa na veľa vecí zabudne, a preto je to skutočne „drsné“. Mám dve kartičky, ktoré sú spojené sponou, na ktorých je uvedené všetko, čo potrebujeme. Každý rok ich doma hneď po vybalení aktualizujem a dopĺňam.

Na jednu kartičku som napísala, čo si má každé dieťa zabaliť do svojej tašky. Napísala som koľko párov nohavíc, košieľ, spodnej bielizne, ponožiek, aj svetrov a pyžám, atď. Hygienické potreby som zoradila do kategórií ako starostlivosť o vlasy (kefa, hrebene, gumičky, čiapky, gél, či lak na vlasy), starostlivosť o oči (kontaktné šošovky, okuliare alebo slnečné okuliare), starostlivosť o telo (deodorant, opaľovací krém atď.), starostlivosť o tvár (make-up, veci na akné atď.). Štyria najstarší (od 10 rokov ich nechávam robiť si svoje) si zbierajú svoje veci, kým ja balím tri mladšie deti. Všetko si položia na posteľ a ja skontrolujem, či odviedli dobrú prácu (nenechaj ich, aby si už predtým balili veci do kufra, pretože je ťažšie vidieť, čo zbalili).

Celé roky bola v ich kufri len obliečka na vankúš! Každý mal inú farbu a naozaj to fungovalo dobre. (Samozrejme, s našou veľkou rodinou sme nikdy nikam nelietali. Keď sa tak zamyslím, použili sme armádne vaky, keď sme niekde leteli—a mali sme štyri deti.) Minulý rok dostalo každé zo starších detí nylonovú športovú tašku na plavecký tím, ktorú teraz využívame na výlety. Každému z mladších som kúpila k narodeninám ruksak. (Nepoužívaj tieto tašky na pláž—piesok bude navždy súčasťou vašich vecí!)

Teraz, keď peniaze nie sú problém, sme si mohli kúpiť súpravy kufrov s kolieskami. Tie sme kúpili sme pre tri mladšie deti a staršie si kúpili svoje vlastné. Toto sa stalo „povinnosťou“, keď sme začali chodiť do letovísk namiesto chaty a keď sme začali s našimi deťmi lietať. Každý sa nachádza v inej fáze svojho života. Rob čokoľvek, čo vyhovuje vášmu životnému štýlu.

Najesť sa von: Keď ideme všetci von, už dosť sa na nás pozerajú bez toho, aby ma všetci sledovali, ako sa snažím zistiť, čo chce každé dieťa k svojim pečeným zemiakom! Vo väčšine reštaurácií alebo rýchlych občerstvení zistíš, tak ako my, že každý má svoje obľúbené jedlo, ktoré si rád objednáva, tak prečo si ho nezapísať? Začala som tým, že som vyrobila 3x5 kartičku pre moju mamu, ktorá rada brávala deti na večeru, aby som jej to urýchlila. Potom som si nechala tú kartičku s peniazmi (účtami) v peňaženke. Potom som začala robiť jednu pre každé miesto, kde sme jedávali. Dokonca som si zapísala sumu, ktorú to stálo, čo mi pomohlo zistiť, či mám pri sebe dosť peňazí (predtým, ako sme si všetko naúčtovali na získanie „míľ pravidelných zákazníkov“). Ďalšou výhodou bolo, že som vedela, či mi nenaúčtovali viac peňazí! A ak používaš kupón a pripevníš ho na svoju 3x5 kartičku, nezabudni ho použiť!

Pre tie z vás, ktoré nechávajú svoje deti, aby si „vybrali“, čo chcú, aj keď si to môžeš dovoliť, vedie to k nezdvorilým deťom. Väčšina detí, ktoré idú s nami, je rozhorčená, keď im hovorím, že si musia vybrať „jednu“ vec z „dolárovej“ ponuky, keď si vždy objednávali, čo chceli. A keď si smú objednať, často si vyberajú nerozumne a objednávajú priveľa. Potom buď zanechajú veľa nedojedeného jedla, alebo sa prejedia.

Mladé dievčatá by sa mali učiť, aby boli „šetrné“ pri výbere, pretože väčšina manželských párov má obmedzený rozpočet. Mladí muži sa tiež musia naučiť byť obozretní pri výbere, pretože budú mať rodinu, o ktorú sa budú musieť starať. Všetci vieme, že je „ľahké“ naučiť sa míňať peniaze, ale je ťažké naučiť sa vychádzať so skromnými prostriedkami. Preto by malo byť dieťa na to vyškolené.

„Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť.“ (Fil 4,11-12).

Knihy. Často si požičiavam a zapožičiavam veľa kníh a je veľmi ťažké sledovať ich, keď sú preč. Takže teraz, keď si požičiam alebo ja zapožičiam knihu niekomu, napíšem na bielu kartičku: „Požičané od Sue“ (alebo požičané z knižnice) alebo „Zapožičané Sue“ a dátum, kedy som ju niekomu zapožičala alebo som si ju požičala ja. Potom vložím kartičku do môjho dátumového súboru, aby som sa zistila, kedy má byť kniha do knižnice vrátená alebo o mesiac neskôr, aby som knihu niekomu vrátila alebo požiadala o vrátenie knihy priateľov.

Keď vraciam knihu, urobím cez ňu na kartičke čiaru a napíšem „vrátená“ s dátumom, ale kartičku si na chvíľu nechám! Mnohokrát môže veriteľ alebo v tvojej mysli vzniknúť otázka, či bola kniha vrátená.

Na inej kartičke uvádzam aj odporúčané knihy, ktoré si momentálne nemôžem kúpiť a túto kartičku používam, keď sa ma niekto opýta, čo by som chcela ako darček. Kartičku si nechávam v mesiaci mojich narodenín alebo v sekcii december pre vianočné darčeky.

Keď čítam knihu, najmä požičanú, píšem si poznámky na 3x5 kartičku ako budúcu referenciu. Všetky sú uložené v prázdnom bloku na kartičky s názvom „Knihy“, ktorý uchovávam v mojej zložke v zadnej časti (za dňami v mesiaci 1–31 a mesiacmi január až december).

Narodeniny! V sekcii mesiac (január – december) mám k narodeninám ružovú 3x5 kartičku. Názov mesiaca je v hornej časti kartičky. Ďalej je uvedený deň v mesiaci, za ktorým nasleduje meno osoby a rok (t. j. ’78). Ďalej som dala „odoslať“ s dostatočným časom, aby ju tá osoba dostala včas. Čas odoslania pošty je kratší, ak ide len o pohľadnicu, na balíčky je to dlhšie.

Napríklad pod januárom napíšem „7. Maura 1958, pošli pohľadnicu 1.“.) Keď počujem, že sa v rodine narodí nové dieťa, napíšem deň na koniec pohľadnice v danom mesiaci, spolu s menom, rokom a kedy mám poslať pohľadnicu (alebo darček) k ich 1. narodeninám!

Ružová kartička sa ťahá 25., takže máš pár dní na to, aby si pohľadnicu alebo darček kúpila a poslala poštou. (Ak je to prvého dňa v mesiaci, môže byť rozumné umiestniť to na 3x5 kartičku za predchádzajúci mesiac, najmä ak tejto osobe zvyčajne posielaš darček poštou).

Ružovú kartičku z tohto mesiaca nosím každý deň v spone na papier, kým nekúpim pohľadnicu alebo darček na každé narodeniny v danom mesiaci. Potom vložím ružovú kartičku do dňa, keď má byť odoslaná ďalšia pohľadnica alebo darček. Na konci mesiaca kartičku vložím do mesiaca, kam patrí.

Napríklad po odoslaní pohľadnice Maura prvého, potom som dala pohľadnicu pred 5., keď som potrebovala poslať Jimovu narodeninovú pohľadnicu, pretože jeho narodeniny sú 9. dňa v mesiaci.

Tip: Ak si ako ja, rada nakupuješ dopredu na narodeniny a Vianoce, keď nájdeš výhodnú akciu alebo niečo, o čom vieš, že by sa im naozaj páčilo. Mnohé z nás však potom majú problém nájsť, kde sme to ukryli. Na bielu 3x5  kartičku napíš, pre koho je darček určený, o aký darček ide a kde si ho schovala. Daj to ZA ružovú narodeninovú kartičku na daný mesiac. O tom, čo si kúpila a kde si to ukryla, budeš upozornená 25. deň predchádzajúceho mesiaca. Naozaj to funguje!

Večierky alebo iné stretnutia: Pre ženy nie je nič horšie, ako nosiť tie isté šaty s tými istými ľuďmi, pretože si nepamätáš, čo si mala na sebe naposledy. (Stáva sa to aj tebe alebo už starnem?) Keď niekde prednášam, aby som si to zapamätala, ceruzkou napíšem na lístok dátum, na ktorom mám prednášať a čo si plánujem obliecť. Túto kartičku vložím do dátumu (alebo predchádzajúceho dňa), keď mám na pláne prednášať. Keď vložím tú kartičku späť, napíšem, čo som si nakoniec obliekla, aby som vedela, že si to už znova neoblečiem. (Ak nemám naplánovaný ďalšie prednášanie na stretnutí, uložím túto kartičku do časti súboru „Priprav sa—choď!“.) Ak má už určený dátum, vložím ju do dňa môjho ďalšieho stretnutia.

Túto metódu môžeš použiť na cirkevné oblečenie, obchodné večere alebo dokonca rodičovské v škole (aj keď tieto si teraz pravdepodobne vyžadujú veľmi neformálne oblečenie, takže by na tom nezáležalo).

Skriňa na bielizeň v kúpeľni: V našom prvom dome po našej obnove sme mali iba jednu kúpeľňu len s jednou malou skrinkou, kde som mohla mať toaletné potreby, lieky, obväzy atď. Bolo takmer nemožné niečo nájsť, kým som nepoužívala môj systém 3x5 kartičiek. Najprv som si uložila veľa plastových vedierok na zmrzlinu s vekom, aby som veci roztriedila a uskladnila. Každé vedierko som očíslovala a napísala som preň zodpovedajúcu 3x5 kartičku. Na každej kartičke som uviedla číslo vedierka, obsah a jeho umiestnenie (na ktorej z troch políc to bolo). Môžeš to uložiť v zadnej časti bloku na kartičky s predelom označeným ako „kúpeľňa“ alebo v samotnej skrini na háčiku. Keď ty, tvoje deti alebo manžel niečo potrebujete, stačí listovať kartičkami a zistiť, v ktorom vedierku sa ten predmet nachádza a na akej poličke.

Tento systém mi prišiel vhod, keď som ležala chorá v posteli alebo som kojila dieťa. Môj manžel alebo deti mi priniesli kartičky a potom išli a priniesli to vedierko, aby som im mohla nájsť potrebný predmet! O niekoľko hodín neskôr som si vypýtala napríklad škatuľku s náplasťami alebo krémom proti svrbeniu, aby som to mohla dostať späť do vedierka a poslať ich, aby ho dali naspäť na poličku. Aj keď máme oveľa viac kúpeľní a veľa políc, táto metóda sa ukázala byť efektívnejšia ako to, čo máme teraz!

Domáce videá. Keď sme dostali videokameru, bola som nadšená. Ale nájsť udalosť, ktorú sme chceli sledovať, bolo frustrujúce. A tak sme si jedného dňa (ja a deti) sadli a pozreli si všetky naše videá „len tak pre zábavu“ a tak som mohla zdokumentovať hlavné udalosti videa na bielu 3x5 kartičku. Kazety som očíslovala 1–10 a očíslovala som  pre ne zodpovedajúcu 3x5 kartičku. Ak som vedela dátum udalosti, ktorú sme sledovali, napísala som si ho (alebo som sa často snažila odhadnúť dátum), po ktorom nasledovala tá udalosť (ako Axelove 10. narodeniny, Macyine prvé kroky, A & E ocenenie futbalu, 1998 dovolenka vo Ft Walton Beach). Bohužiaľ som nevedela, že existuje tlačidlo, ktoré označuje dátum na filme počas prvých pár rokov, keď sme vlastnili vlastný fotoaparát. Pomocou tejto metódy teraz môžeme nájsť čokoľvek, čo chceme sledovať.

Táto metóda prišla vhod po smrti môjho otca a my sme sa mohli vrátiť a sledovať tie časy, ktoré sme s ním strávili. Dúfam, že to všetko spojím, dám na jednu kazetu a darujem to mojim bratom a sestrám na Vianoce v jeden rok.  

Tip: Natočili sme kazetu rozhovoru s prababičkou Brownovou niekoľko rokov pred jej smrťou. Obliekla sa do jedných z kostolných šiat a dali sme jej živôtik. Môj manžel, jej vnuk, si obliekol smoking z kostolnej kapely. Išli sme podľa scenáru „Dnešná Večerná Šou“, keď ju môj manžel predstavil a položil jej otázky o jej živote.

V jednom momente sme (akože) vypli kameru, aby sme si dali prestávku—no v skutočnosti sme nahrávali bez babičkinho vedomia. S vypnutou kamerou si začala „rozpúšťať vlasy“ a bola menej formálna. Vtedy začala hovoriť veci, ktoré by so zapnutou kamerou nepovedala, čo nás tak rozosmialo, že sme takmer pukli od smiechu.

Keď sme sa dozvedeli, že zomrela, urobili sme jednu kópiu a poslali ju do Minnesoty. Jej rodina sa neskôr zišla u nej doma a po pohrebe si ju prehrali. Zavolali, že sa smiali, až plakali. Povedali, že im pomohlo spomenúť si na to, aká bývala predtým, než ochorela. Povedali, že je to úžasné! Robili sme to isté s mojím otcom a bolo to tiež skutočné požehnanie. Mimochodom, babička bola fotená požičaným fotoaparátom. Ak si ho stále nemôžeš dovoliť, požičaj si ho a nahraj každého zo svojich rodičov, aby si ich deti zapamätali. Urob to hneď, kým nebude neskoro!