Kapitola 11. Nebezpečenstvo Mentality Chudoby Mentality

„Veď z plnosti srdca

hovoria ústa“

—Matúš 12,34

 

Toľko žien, mužov a najmä tí, ktorí sú hlavami svojich domácností, spadajú do toho, čo popisujem ako „Mentalita Chudoby“. Veľké rodiny sú tým sužované. Mentalita Chudoby je v podstate, keď fráza „Nemôžem si to dovoliť“ prevezme slovnú zásobu človeka a čoskoro vstúpi do jeho srdca.

„Veď z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12,34).

Je tak ľahké spadnúť do tohto zmýšľania a mentálnej pevnosti, najmä keď platíš účty a začínaš preberať financie alebo sa teraz snažíš „vystačiť si“ s jedným príjmom namiesto dvoch. Môže to zasiahnuť, keď sa pozrieš na to, čo uvádzajú tvoje rozvodové papiere, že dostaneš alebo čo budeš musieť zaplatiť alebo ako ja, keď sčítaš dlh svojej rodiny v nádeji, že zkonsoliduješ svoje pôžičky, o ktoré si nepožiadal/a, ale máš zodpovednosť zaplatiť ich.

Toto je však pasca nepriateľa, pretože je v to rozpore s Písmom a s tým, kto je náš Otec. Nesnažím sa tu byť „duchovne zvláštna“ a povzbudzovať nás, aby sme všetci chodili nakupovať, čo len chceme, pretože to náš duchovný „Sladký Otecko“ zaplatí! Ale nebudme ako svet a neobávajme sa o to, ako to finančne utiahneme, keď Biblia sľubuje, že On sa postará o všetky, nielen o naše niektoré potreby!

„Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša“ (Filipanom 4,19 ECAV).

Ak môžeme veriť Bohu v našu spásu, tak prečo neveriť Bohu v našich finančných potrebách, želaniach a požehnaniach, ktoré nám túži dať?

„HOSPODIN čaká, aby vás omilostil, dvíha sa, aby vám prejavil milosrdenstvo; lebo HOSPODIN je Bohom práva; blahoslavený každý, kto Ho očakáva“(Iz 30,18).

Boh hovorí, že bez viery je nemožné potešiť Ho (Heb 11,6). Takže, neustále všetkým hovoríme: „Nemôžeme si to dovoliť“ alebo „Neviem, ako to urobíme“, je ako facka nášmu nebeskému Otcovi!

Ako by si sa cítil/a, keby tvoj syn alebo dcéra chodili po okolí a hovorili priateľom alebo chodili do školy a hovorili všetkým, že nevedia, či budú schopní mať budúci týždeň obed? Alebo keby hovorili, že si nemôžeš dovoliť kúpiť im topánky, ktoré potrebujú? Ako by si sa cítil/a, keby ti  robili takúto hanbu? A čo by si o tebe mysleli ľudia, keď ty samozrejme dokázeš zabezpečiť svoje vlastné dieťa?

Rovnako to je, keď hanobíš svojho nebeského Otca a/alebo Manžela. Keď Ho zahanbuješ tým, že ľuďom hovoríš, že hoci si Božie dieťa (čo všetkým vyznávaš) alebo nevesta Pána Zástupov, ale On nie je schopný alebo ochotný zabezpečiť to, čo potrebuješ, že to ledva zvládaš a nevieš, kde získaš dostatok peňazí. To musí byť bolestivá facka Tomu, ktorému vyznávaš, že Ho miluješ a dôveruješ Mu.

A možno nechodíš po okolí a nehovoríš to všetkým, nechávaš si to pre seba, ale tvoj výzor to všetkým prezrádza! Tvoje oblečenie je staré, pretože si si roky nekúpil/a žiadne nové oblečenie. Necháš vyrastať korienky vlasov alebo si vlasy nedávaš strihať dostatočne často. Tvoje auto je plné smetí a zvonku je špinavé. Nestraráš sa o svoj vzhľad, pretože hovoríš, že nemáš dosť peňazí na topánky pre svoje deti. Si obrazom chudoby, pričom máš nebeského Otca a/alebo Manžela, ktorý má všetko, čo potrebuješ a chceš mať, ak by si Mu len dôveroval/a!

Musíš sa starať o to, čo máš (vrátane svojho vzhľadu): tvojho domova, trávnika, tvojho auta (zvnútra i zvonku) a tvoje deti. A keď niečo potrebuješ alebo dokonca chceš, jednoducho o to požiadaj Boha Otca alebo svojho Nebeského Manžela. On čaká len na to, kedy požiadaš! Chce ti žehnať dobrými vecami, pokiaľ sa staráš o to, čo ti dáva a iba ťa žiada, vzdať Mu všetku chválu tým, že ostatným povieš, aký je úžasný! Ak to urobíš, čoskoro nájdeš ľudí, o ktorých vieš, že budú chcieť vzťah s Ním tiež! Väčšina kresťanov však má tendenciu zabúdať na to, kto bol Ten, kto im dal to požehnanie, pretože sa zameriavajú skôr na zarábanie peňazí než na to, aby Bohu umožnili robiť to, čo On povedal, že urobí!

„Nehovor si teda v srdci: »Moja vlastná sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo,« lež pamätaj na PÁNA, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes“(Deuterónomium 8,17-18).

Ak človek verí, že je chudobný, jeho tvár, vzhľad a to, čo hovorí, bude odrážať chudobu. Ak však človek verí, že je bohatý (podľa Jeho bohatstva v Kristovi Ježišovi), potom jeho tvár, vzhľad a všetko, čo hovorí, vyžaruje bohatstvo!

Môj manžel zvykol byť zo mňa niekedy podráždený, pretože som vždy každému hovorila, že sme „bohatí!“ Všetko to začalo pred rokmi, keď som uvidela veľmi chudobného vysokého černocha, ktorý sa snažil predať nejaké pekanové orechy v  hamburgerovej reštaurácii s rýchlym občerstvením, aby si kúpil niečo na jedlo. Keď mu pri pulte povedali, že nemajú záujem, pristúpila som a opýtala som sa, či mu môžem kúpiť nejaké jedlo. Povedal: „Nie, to je v poriadku“, pozerajúc sa na mňa a potom pozerajúc dolu na zem. A tak, z mojích úst vyšlo: „Môj manžel je veľmi bohatý a chcel by, aby som ti kúpila nejaké jedlo.“ Takže som mu zaplatila jedlo a vrátila sa ku stolu. (To, čo som povedala, nebola lož; v porovnaní s tým, čo mal tento muž –sme my boli veľmi bohatí)!

Keď tento muž dostal svoj podnos s jedlom, podišiel ku mne a opýtal sa, či by mohol so mnou sedieť. Cítila som, že zapáchal alkoholom a špinou, ale povedala som: „Prosím, sadni si.“ Bez toho, aby sa pozrel hore, pozerajúc na svoje jedlo, sa ma opýtal: „Prečo si to urobila? Prečo si mi kúpila toto jedlo?“ Povedala som mu, že ma tam poslal Boh, pretože mal hlad a Boh len chcel, aby vedel, že On ho miluje. Povedala som, že som bola v tú noc na ceste do kostola na evanjelizáciu a vlastne som nemala ani hlad, ale cítila som, že tam mám prísť a niečo zjesť. A že keď som ho uvidela, vedela som prečo som tam mala prísť.

Ten muž sa ma spýtal na tú evenjelizáciu a povedal, že pôjde so mnou do kostola. Povedala som, že za to jedlo, nie sú žiadne podmienky a že nemusí ísť. Ale on povedal, že ak som ho ochotná vziať, tak pôjde.

Keďže som meškala, vedela som, že nebude k dispozícii žiadne parkovné miesto (iba ďaleko za blokmi), ale ako som tam došla, všimla som si parkovacie miesto hneď v predu. Keď som vošla dnu s týmto veľmi zašpineným černochom, myslel/a by si si, že som vošla s kráľom! Uvádzači prišli a dali mu kráľovské privítanie a našli pre „neho“ miesto blízko vpredu. A hádaj čo? Tento muž bol prvý, kto bežal ku oltáru a plakal, aby prijal v tú noc Ježiša. Ja na druhej strane som bola „pokarhaná hlavným uvádzačom“ za moju hlúposť a nebezpečenstvo, do ktorého som sa sama vložila.

A musela som sľúbiť môjmu manželovi a deťom, že to už nikdy neurobím. Napriek tomu som Bohu vďačná za to, že ma považoval za hodnú pomôcť pri záchrane duše tohto človeka a pomohla som Mu, aby on našiel pokoj.

Naše financie a bohatstvo nie sú na to, aby sme mohli bohatstvo ukladať na zemi, ale na to, aby nás mohol Boh (veľkými i malými spôsobmi) použiť na rozvoj Jeho kráľovstva. Pokiaľ však nie si verný/á v malých veciach, najmä vo svojom nedostatku (práve teraz), potom nikdy nedostaneš bohatstvo, ktoré ti chce On zveriť!

„Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.

Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.« Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?

Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“(Mt 25,24-29).

Od môjho rozvodu som nikdy nemala vo vrecku viac peňazí ani viac finančných požehnaní, ktoré by som mohla použiť pre Jeho kráľovstvo veľkými i malými spôsobmi! Boh videl moje srdce (v mojich činoch a tom, čo som hovorila), keď som tentokrát čelila finančným krachom. A naďalej ma odmeňuje podľa mojej viery v Neho!

Dokonca aj potom, čo boli podpísané rozvodové papiere a ja som prevzala celý náš dlh (a viac, ako žiadal môj manžel), môj bývalý manžel ma oslovil so žiadosťou o „pôžičku“. Povedala som mu, že si môže vziať všetko, čo chce a nebude to pôžička, ale dar. Povedala som mu, aby mi dal pár minút, kým donesiem šekovú knižku, aby on (nie ja) videl, čo mám k dispozícii a povedala som mu, aby si to vzal, ak chce. Povedala som mu, že on vie lepšie ako ja, čo budem potrebovať na zaplatenie účtov (keďže ich roky platil on).

Neskôr, keď som sa pozrela na šekovú knižku, zostala som v šoku, pretože požiadal o dve tretiny toho, čo som mala na našich účtoch (na ktorých on už nebol; vzal ma do banky, aby som ho uvolnila, ja som ho nežiadala vystúpiť). Rýchlo som napísala šek a podala mu ho. Iba povedal: „Ďakujem.“

Naše požehnania sa nám, našťastie, nevracajú od našich manželov alebo bývalých manželov - pochádzajú od Pána! Dámy, takmer okamžite ma Boh požehnal vysoko nad moje najdivokejšie sny!!!! Do niekoľkých minút po odchode mi volal môj bývalý manžel a povedal mi, že môžem mať všetky naše míle lietania, ktoré nazhromaždil, dovoľujúc mi po prvý krát cestovať.

Keď sme diskutovali o našich míľach na lietane hneď potom, ako bolo o rozvod požiadané, Pán ma vyzval, aby som sa spýtala, či môžem mať „iba jednu cestu“, čo ho mohlo viesť k tomu, že mi ich dal všetky, potom ako som mu veľkoryso dala ja potrebné peniaze. Úžasné bolo, keď mi môj bývalý manžel povedal, že predpokladá, že sme pravdepodobne mali asi dve a pol cesty zarobených míl na lietanie. Ale vďaka tomu, ako nadšene som súhlasila s podpísaním papierov a so všetkými jeho ďalšími požiadavkami, povedal, že ich môžem mať všetky.

Takže hneď po „pôžičke“, ktorú som mu dala ako „darček“ (pamätaj si, povedala som mu, že mi tie peniaze nikdy nemusí zaplatiť naspäť) a potom, čo mi ich ponúkol, skontroloval, koľko míľ využijem pre každú domácu cestu. Obaja sme boli úplne v šoku, keď som mala päť výletov na jednej karte a dva na druhej - 7 výletov by ma nestálo nič!!! Cítila som, ako môj bývalý zápasí s ťažkosťami a chce požiadať o niekoľko míľ naspäť, ale kvôli dokonalému načasovaniu Boha a tomu, že On chcel požehnať moju vieru v Neho, môj bývalý manžel nikdy o to nepožiadal a ja som mlčala!

„Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného“ (Prís 17,28).

Dva roky som tieto míle využívala na to, aby som mohla navštevovať ľudí, ako ma k tomu vyzýval On, vďaka milujúcej láskavosti Pána, môjho nového Manžela, ktorý ma chcel požehnať, pretože som Mu jednoducho dôverovala!

A v prípade, že sa pýtaš, prečo som neponúkla tie míle naspäť svojmu bývalému, keď som ho počula, že s tým bojuje, bolo to preto, lebo úplný princíp, ako som už spomínala, je dať viac, keď ťa požiadajú a on nikdy nepožiadal!

**Toto je jeden z dôvodov, prečo ty (a dokonca aj ja) máme oveľa menej, ako by sme mali, keby sme jednoducho požiadali a ako by sme využívali z toho výhodu, keby sme čakali, kým nás požiadajú, predtým ako ponúkame.

Pretože mi v tejto knihe ostáva obmedzené množstvo stránok, budeš si musieť prečítať moju nasledovnú knihu „Oslobodenie sa od Mentality Chudoby“, kde nájdeš všetky princípy a svedectvá, ktoré som nazbierala od ostatných, keď som sa s nimi podelila o môj príbeh. Ale dovoľ mi aspoň povedať, že to jednoduché „požiadanie“ bolo pre mňa takým odhalením, ktoré sa stalo tesne pred mojím rozvodom.

Len pár mesiacov predtým, ako som vedela, že sa so mnou môj manžel bude rozvádzať. Zatiaľ, čo som sledovala televíznu šou, videla som nádhernú práčku a sušičku s predným plnením a povedala som o nich môjmu Manželovi. Vtedy povedal: „Prečo Ma len tak nepožiadaš?“ Povedala som: „Dobre, žiadam ťa!!“ a hneď začala moja stará práčka vydávať zvlášny hluk! Bola som taká nadšená a povedala som môjmu manželovi, že to znamená, že ma On požehná a dá mi tú, ktorú som videla v televízii. Jeho komentár bol: „Znamená to len, že potrebujeme opravára, ty hlúpa!“

Len o pár mesiacov po mojom rozvode som dostala nádhernú práčku a sušičku s predným plnením v čiernej farbe, ktoré boli pre mňa snom!! A vždy, keď ich vidím, pomyslím si na Jeho lásku a dobrotu ku mne - ktorú som odovzdala nasledujúcej generácii! Krátko po tom, čo sa môj syn oženil, som ho tým požehnala (kvôli jeho rozrastajúcej sa rodine) a videla som, ako moja nevesta tiež ďakuje Pánovi zakaždým, keď do nej dáva veľa bielizne!

Vážený čitateľ, čokoľvek urobíš alebo neurobíš, sa odovzdá ďaľšej generácii. Tak si prečítaj toto a prehlás to vo svojom srdci nielen pre teba, ale aj pre tvoje deti a vnúčatá a ďalšie generácie, ktoré prídu!

Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.
Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,
aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána NA OZDOBU.
Vybudujú odveké sutiny,
zrúcaniny predkov postavia,
obnovia spustošené mestá,
trosky od pokolenia do pokolenia.
—Izaiáš 61, 1-4