Minulý týždeň sme sa naučili prvý princíp ako byť požehnaná a ten bol:
Boh Ti CHCE Požehnať!
A druhá časť je:
Pán čaká a túži požehnať každému, kto túži po Ňom. Je to Jeho podstatou CHCIEŤ nás požehnať!
Tento týždeň by som chcela, aby sme pochopili, prečo sú niektorí veriaci, ktorí nie sú požehnaní, zatiaľ čo iní veriaci sa zdajú byť požehnaní tak, že to nemôžu obsiahnuť.
Mám na mysli to, že títo jednotlivci sú tak požehnaní, že požehnania doslova tečú a hrnú sa, žehnajúc každému, kto im je na blízku. Neviem ako ty, ale toto je druh požehnania, ktoré chcem mať. Druh, ktorý je „natlačený a pretekajúci“. Chcem od Boha toľko, že mi toho ešte veľa zvýši a budem to môcť odovzdávať všetkým, ktorí sú blízko mňa. A čo ty?
Takže, ak je pravda, že Boh nás chce požehnať, tak prečo niektorí veriaci trpia?
Princíp #2 Utrpenie a Smútok nám pomáha získať zrelosť, aby sme z požehnania mali úžitok!
Všetky z nás si rady myslia, že náš zázrak k nám príde vo forme výhry v lotérii. Inými slovami, že zrazu budeme okamžite a nádherne požehnané, tak že v budúcnosti už nikdy nebudeme potrebovať ďalšie požehnanie. Keď však požehnanie jednoducho spadne do nášho lona, pravda je, že sme úplne a absolútne nepripravené na to, aby sme to zvládli. Takže namiesto skutočného požehnania, sa pre nás požehnanie stane nešťastím.
Spôsob, akým Boh navrhol Svoje požehnania, aby prišli, bol cez temné mraky. Námaha, bolesť, utrpenie, úsilie a smútok je to, cez čo zažívame a učíme sa zrelosti potrebnej na to, aby sme si naše požehnanie udržali a užívali si ho.
Bola jedna dokumentácia, ktorú sme raz videli, kde robili rozhovor s ľuďmi, ktorí vyhrávali v lotérii. Všetci, okrem toho, ktorý vyhral nedávno, zistili, že peniaze, o ktorých snívali, že ich urobia šťastnými, zničili ich životy. Dostalo sa im skôr, ako boli pripravení prevziať zodpovednosť. Nenamáhali sa pre to ani netrpeli, namiesto toho to spadlo do ich lona.
Keď si uprostred tvojich skúšok, napríklad v tvojom manželstve, každý deň si želáš, aby sa tvoj manžel vrátil domov práve v ten DEŇ alebo aby sa zázračne zmenil POČAS NOCI. Je to naša povaha, nechcieť čakať. A kto z nás chce ďalej trpieť alebo stratiť ešte jednu ďalšiu slzu?
Nezabudli sme však na to, ako nás to utrpenie, ktoré nás priviedlo sem, viedlo k Nemu, ako nás naše doterajšie skúšky neuveriteľným spôsobom zmenili? Nikto z nás nie je tou istou osobou, ako sme boli. Boli sme úplne zmenené a to, na čom nám teraz záleží, nie je nič podobné tomu predtým. Ak si ako ja, pozrieš sa späť na spôsob, akým si bola a prikrčíme sa. Ako skoro zabúdame, že Pán povedal, ako sme zmenené od Slávy do Slávy.
Tak poďme si prečítať ten verš a uvidíme, či z neho môžeme získať viac:
2 List Korinťanom 3,18 Rozšírená Biblia (EXB)
„Naše tváre teda nie sú zakryté [Odhalenou tvárou ...]. Všetci ukazujeme [odrážame; alebo pozeráme sa; alebo rozjímame nad] Pánovou slávou a boli sme zmenení [transformovaní], aby sme boli ako On [na ten istý obraz]. Táto zmena v nás prináša stále väčšiu slávu [alebo je z jedného stupňa slávy do druhého; je od slávy do slávy], ktorá pochádza od Pána, ktorý je Duchom.“
Ak si unavená a uvažuješ o tom, „ako dlho“ bude táto Cesta Obnovy trvať, zastav sa na chvíľu a obzri sa späť a spomeň si, ako ťa tieto skúšky zmenili.
Dnes, keď som pracovala na niekoľkých Svedectvách Obnovených Manželstiev, som bola ohromená totálnym úžasom, koľké podrobne vysvetľujú, aké ťažké boli ich skúšky, ale že každá z nich by to nechcela premeškať alebo zmeniť to! Cítim sa tak tiež. Tak prečo, keď som prvýkrát písala tieto série, som bola unavená VŠETKÝMI skúškami, o ktoré som sa delila, že ma zasahovali, jedna po druhej, a prečo som si želala, aby skončili? Zrejme som zabudla, ako som sa dostala na toto miesto v mojom živote.
Ten deň som sa rozhodla oddýchnuť si v horúcom kúpeli a otvorila som si moje Pramene v Púšti a začala som čítať jeden z mojich obľúbených v Januári.
Pramene v Púšti Január 9
A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. (Rimanom 8,18)
Raz som si ponechala fľaškové puzdro-kokon mole cisárskej takmer rok. Puzdro bolo svojou konštrukciou veľmi podivné. Krk „fľaše“ mal úzky otvor, cez ktorý si zrelý hmyz prerazil svoju cestu. Preto je opustené puzdro tak dokonalé ako to, ktoré je stále obývané, bez toho, aby došlo k pretrhnutiu pretkaných vlákien. Veľký rozdiel medzi veľkosťou otvoru a veľkosťou uväzneného hmyzu spôsobuje, že sa človek až čuduje, ako moly vôbec existujú. Samozrejme, nikdy sa to nedosiahne bez veľkej práce a ťažkostí. Predpokladá sa, že tlak, ktorému je telo moly vystavené pri prechode takým úzkym otvorom, je spôsob prírody, ktorý vtláča tekutiny do krídel, pretože sú menej vyvinuté v čase, keď sa vynárajú z puzdra ako u iného hmyzu.
Stalo sa mi, že som bola svedkom prvých snáh mojej uväznenej mole uniknúť z jej dlhého uväznenia. Celé ráno som pozorovala, ako sa trpezlivo snaží a bojuje, aby bola voľná. Zdalo sa, že sa nikdy nedokáže dostať za určitý bod a nakoniec bola moja trpezlivosť vyčerpaná. Obmedzujúce vlákna boli pravdepodobne suchšie a menej elastické, ako keby puzdro zostalo celú zimu v pôvodnom prostredí, ako to príroda zamýšľala. V každom prípade som si myslela, že som múdrejšia a súcitnejšia než Jej tvorca, a preto som sa rozhodla dať jej pomocnú ruku. Nožnicami som rozstrihla zovreté vlákna, aby bol výstup trochu ľahší. Okamžite a s dokonalou ľahkosťou moja moľa vyliezla von a ťahala obrovské opuchnuté telo a malé scvrknuté krídla! Márne som sledovala úžasný proces rozširovania, v ktorom by sa tieto krídla ticho a rýchlo rozvíjali pred mojimi očami. Keď som skúmala jemne krásne škvrny a značky rôznych farieb, ktoré tam boli všetky v miniatúre, túžila som vidieť, ako zaujmú ich konečnú veľkosť. Pozerala som na svoju molu, jednu z najkrajších svojho druhu, ako sa objaví vo svojej dokonalej kráse. Ale pozrela som márne. Moja nemiestna citlivosť sa ukázala ako jej zánik. Moľa utrpela prerušenie života, bolestivo sa plaziac svojou krátkou existenciou namiesto toho, aby lietala vzduchom na krídlach dúhy. Často som myslela na moju moľu, najmä keď som so zaslzenými očami sledovala tých, ktorí zápasili so zármutkom, utrpením a strachom. Mojou tendenciou by bolo rýchlo zmierniť výcvik a priniesť vyslobodenie. Ó, aká krátkozraká osoba som! Ako viem, že by sa mala jedna z týchto bolestí alebo stonania uvoľniť? Ďalekozraká, dokonalá láska, ktorá sa usiluje o dokonalosť svojho predmetu, sa neuhýba od súčasného krátkodobého utrpenia. Láska Otca je príliš spoľahlivá na to, aby bola slabá. Pretože On miluje svoje deti, „nás karhali . . ., aby sme mali účasť na jeho svätosti“ (Hebr 12,10). S týmto nádherným cieľom v očiach, On nás neoslobodzuje od nášho plaču. Urobené dokonalo cez utrpenie, ako bol náš Starší Brat, my deti Božie, sme vychovávané, aby sme boli poslušní a dovedení do slávy cez utrpenie. Rada by som ťa povzbudila, aby si sa zastavila a prečítala si to, takže budeš rozumieť krásnej mole, ktorá nikdy nežila, aby mohla používať jej farebné krídla, a to všetko preto, že zápasiaca moľa bola vytrhnutá z jej utrpenia. Prečítaním si toho práve teraz znova, znova ma zarazilo, ako človek, ktorý bol svedkom zápasu moly, jednoducho vyrezal malý otvor, takže moľa už viac nemusela bojovať, aby sa dostala z jej tesného krytu.
Ako som už povedala, keď som dočítala tento príbeh, náhle som si spomenula, že vo všetkých skúškach v tom týždni som nedokázala dokončiť písanie odkazu na tento týždeň. Takže som išla z kúpeľa, ale namiesto toho, aby som bola smutná, bola som vďačná. Vďačná Nebeskému Otcovi, ktorý ma tak miluje, že ma nechal vyrásť; zmeniť ma, aby som bola viac ako On a vhodná nevesta pre Jeho Syna. Jeho cesty nie sú moje cesty a Jeho myšlienky nie sú moje myšlienky.
A ako som tiež povedala, urobilo ma šťastnou poznanie, že On so mnou ešte nie je hotový. Ďakujem Ti Pane za skúšky; opäť sa teším!
Našťastie a pokorne vidím, koľko rokov trvalo Pánovi, kým ma premenil a pomohol mi konečne dospieť. Len za posledných pár dní som si uvedomila, že nechcem byť vyslobodená alebo ušetrená od mojich súčasných skúšok, pretože iba v ohni môžem naozaj cítiť Jeho prítomnosť naplno.
Daniel 3,91—
„Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Skutočne, kráľ!“ Povedal: „Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.“
A čo ty? Kde si vo svojich skúškach a aký máš z nich pocit? Teraz je čas...