„Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“
„Pane, tak potom nielen nohy,
ale aj ruky a hlavu!“
— Ján 13,7–9
Za posledných pár rokov, si myslím, že som si to uvedomila, čoskoro po mojom rozvode. Začala som si všímať, že som veľmi podobná Petrovi, o ktorom je tento úvodný verš.
Peter bol jedným z apoštolov, ktorý bol svedkom, ako Ježiš chodil po vode a veril, že je duch. Keď potom Peter na rozdiel od ostatných apoštolov zistil, že je to Ježiš, okamžite vyskočil z člna a kráčal k Nemu. Bohužiaľ to bol tiež on, kto sa pozeral na okolitý vietor a vlny a okamžite sa začal topiť. Našťastie sa tiež nedržal pýchy a volal na Ježiša, aby ho zachránil.
Mohla by si si myslieť, že sa poučil, ale tento druh správania sme od neho videli opakovane, ako napríklad v našom úvodnom verši, ktorý sa stal na začiatku slávností Poslednej Večere. Peter sa rýchlo pokúsil zabrániť Ježišovi v tom, aby mu umyl nohy (vedel, aký je hriešnik), ale keď Ježiš povedal Petrovi, že bez toho, aby to dovolil, „nebudeš mať podiel so Mnou“ Peter ide znova cez palubu a požiada Ježiša, aby mu umyl ruky, nohy a hlavu!
Keďže sa porovnávam s týmto zaujímavým nasledovníkom Petrom, myslím, že by som rada zastavila práve tu, skôr ako mi bude treba pripomenúť, že Peter bol ten, ktorý si bol úplne istý, že bude stáť pri Ježišovi, ktorého neskôr zaprel...ok, zastavme sa priamo tu. Alebo ešte lepšie, poďme si rýchlo pripomenúť (toto je pre moje dobro viac ako pre tvoje), Ježiša ako spomenul po Jeho zmŕtvychvstaní v Matúšovi 16,18 „A Ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím Svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Dobre, to je lepšie...
Takže, tu je to, kde som ako Peter. Keď mi Pán ukázal, že moje finančné ťažkosti boli spôsobené nezaplatenými spätnými desiatkami, ktoré spôsobili „stav chudoby“ nielen mne, ale aj mojim deťom a „smrť“ mojej služby... Dobre, počkaj, kým pôjdem ďalej, hoci verím, že pokora je vždy v obľube, v móde veriaceho človeka, nechcem vykresliť nesprávny obraz svojich okolností. Dovoľ mi trochu previnúť alebo vrátiť sa späť...
Vzhľadom na to, že som dávala desiatky do mojej zásobárne spolu s dávaním darov, ktoré sa rovnali 50% môjho osobného príjmu a hoci sme nemali žiaden obrovský bankový účet a mali sme dlh, ktorý nám vychádzal z našich (mojich) uší, nikdy nám nič nechýbalo. Vôbec nič.
Veľa nášho pohodlného života bolo spôsobené tým, že ma Pán viedol napísať a žiť podľa princípov Oslobodenia sa od Mentality Chudoby. Neporušila som teda žiaden z týchto princípov vyhlásením „Nemôžeme si to dovoliť“ a ani som si to nemyslela. Od chvíle, keď som sa rozviedla, mohla som sa oslobodiť od všetkých zábran - bola som ženou na misii radikálne poslúchať Boha, nech už sa deje čokoľvek!
A tak, ako som bola fanatičkou, čo som, keď som stretla lekárskeho misionára, ktorý ma upútal, keď mi hovoril o mužovi, o ktorom vedel, že dáva Bohu 90% svojich príjmov, práve vtedy som sa začala žiadať môjho Manžela, aby mi pomohol zvýšiť sa na túto sumu tiež – vedela som iba, že ma Boh nechal sedieť vedľa tohto mladého muža, pretože táto správa bola pre mňa! A o pár mesiacov neskôr som sa dostala k tomu, že som dávala 50% svojho príjmu. Avšak nič z tohto nebolo to, čo som robila so svojimi príjmami zo služby. Teraz, rýchlo vpred do súčasnosti...
Spočiatku, keď som si spomenula na obrovské množstvo „spätných“ desiatkov, o ktorých som vedela, že dlžím zo svojich služobných príjmoch, táto myšlienka ma chcela pohltiť hrôzou a strachom. Vtedy som sa rozhodla otočiť to a zamerať sa na to, že desiatok znamená dávať a s toľkými spätnými desiatkami bolo predo mnou veľa dávania. A aby sa potvrdilo, že toto dávanie bude v mojej budúcnosti, okamžite som si spomenula na niečo, čo som si odložila z koláčika šťastia (koláčik, ktorý obsahuje papierik s proroctvom), čo hovorilo: „V svojich neskorších rokoch budeš filantrop.“ Ak nevieš, čo je to filantrop, nie si sama, nakoniec, som si to vyhľadala iba pred pár rokmi. Počula som to slovo, ale nevedela som, čo presne znamená.
Tu je teda oficiálna definícia: filantrop, bohatí ľudia, ktorí dávajú značné množstvo peňazí na podporu charitatívnych, vzdelávacích alebo kultúrnych inštitúcií alebo aktivít; túžba zlepšiť materiálne, sociálne a duchovné blaho ľudstva, najmä prostredníctvom charitatívnych aktivít; všeobecnej láske alebo dobročinnosti voči celému ľudstvu.
Znie to ako Ježiš, však?
A verila by si, že len deň predtým, deň predtým, ako som otvorila tento koláčik šťastia, som Boha žiadala: „Urob zo mňa filantropa?“
Predtým, ako budeme pokračovať, verím, že je vás zopár, ktoré sme nechali vzadu. Stále neveriacky hľadíš, že som nielen prečítala koláčik šťastia, ale že som si ho uložila a verila, že mi Boh poslal tento odkaz ako odpoveď na moju modlitbu.
Zlatko, ak si toto ty, Boha skutočne nezaujímajú takéto náboženské veci; vedela si, to? Pamätáš si všetky problémy, ktoré má s cirkvami v Zjavení? Keď si to však prečítaš, zistíš, že On sa zameral na to, že v ich srdci bolo zapôsobiť na ostatných svojimi „dobrými skutkami“, ktoré viedli k tomu, že opustili svoju prvú Lásku!
Len čo spoznáš a prijmeš svoju prvú Lásku, tvojho Vzácneho Nebeského Manžela a zakúsiš Jeho lásku, vieš, že všetko, na čom Mu záleží, je tiež všetko, na čom by malo záležať tebe - byť Jeho a Jeho jedinou. A keď si v Ňom a Ňom samotnom, už nežiješ podľa zákona, ale si oslobodená od zákona, aby si sa nad tým vlastne vznášala. Úprimne, je to ťažké vysvetliť niekomu, kto to nikdy nezažil a pretože o tom táto kapitola údajne nemá byť, budem musieť ísť ďalej. Ale ak som získala tvoju pozornosť a chceš vedieť, ako takto žiť, prečítaj si alebo si znova prečítaj Nájdenie Hojného Života a potom Žitie Hojného Života. Obidve tieto knihy a všetky moje knihy sú zdarma ako kurzy spoločnosti RMI na Zachranamanzesltva.com. Je to iba ďalší spôsob dávania.
Teraz, aby sme sa dostali späť do starých koľají, kde som bola? Och, práve som povedala, že keď som začala uvažovať o tom, koľko budú moje spätné desiatky, spočiatku ma chceli pohltiť hrôzou a strachom; ale rozhodla som sa to otočiť a sústrediť sa na všetko dávanie, ktoré bolo predo mnou. A drahá moja, bola som nadšená!!!
Toto začalo šialenstvo dávania!
Aj keď ma Boh pred rokmi zmenil na darcu, po tomto odhalení som bola takmer mimo kontroly, ale mala som rada z toho každú časť!
Dávanie sa stalo mojou vášňou. Dala som veľké veci, maličkosti: čas, peniaze a veľa svojho majetku. Ak som mala, rozdala som. Dala som rodine, priateľom, nepriateľom a cudzím ľuďom.
Napriek tomu som mala niečo, o čom som nevedela, že ma brzdí. Niečo, čo ma držalo v zajatí. Niečo, čo nám všetkým bráni zažiť slobodu toho najdrahšieho druhu. A veľa z toho bolo založené na mojom šialenstve dávania.
Väčšina z nás sa necíti dobre pri prijímaní.
Väčšina kresťanov je spokojná iba s dávaním a ja som nebola výnimkou. Biblia nám napriek tomu mnohokrát, konkrétne i teoreticky, hovorí, že musíme byť schopné robiť oboje, byť vyrovnané a rovno, uprostred úzkej cesty, ako to vidíme v živote apoštola Pavla.
„Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“ (Filipanom 4,12).
S vedomím, že všetci máme problém s týmto princípom prijímania, viac ako dávania priateľom v núdzi, som bola mnohokrát nútená súhlasiť s „požičaním“ peňazí kresťanom. V ich mysliach (a čo im umožnilo prijať to, čo som im chcela len „dať“) to znamenalo, že to „plánovali“ splatiť späť. Opäť to bolo spôsobené tým, že nevedeli slobodne prijímať, pretože sa nikdy necítili dobre pri prijímaní.
Pred rokmi som sa naučila iný Biblický princíp, že máme iba dávať, a vôbec nie požičiavať (Lukáš 6, 34–38, 5. Kniha Mojžišova 23,19–20) To, čo sa mi páči na nasledovaní princípu dávania viac ako požičiavania, je to, že si okamžite oslobodená od zajatia očakávania, že ti bude vrátená tá platba. Očakávanie a nedostanie toho, čo je „dlžné“, je zvyčajne príčinou vzťahov, ktoré sa končia trpko. Mám pravdu? Ak si však niekto chce požičať, musíme požičať (Matúš 5,42).
A pretože som vždy dávala ostatným s týmto zmýšľaním, dávať a neočakávať, že mi to vrátia, preto som zabudla, že mi niekto niečo dlží. Tento princíp bol ďalšou lekciou, ktorú som sa potrebovala naučiť a žiť.