…keď som sa bál ľudu
a počúval som na ich hlas.
—1 Kniha Samuelova 15,24
Existuje niekto z nás, kto nebol ovplyvnený tým, čo nám povedali iní ľudia? Pochybujem, že niekto z nás má tak dobre základy a je dostatočne blízko Pána, že to, čo je povedané nám alebo o nás, nemá absolútne žiaden vplyv na to, ako sa cítime alebo čo nakoniec robíme na základe názorov ostatných ľudí.
Môžeš mať matku alebo otca, šéfa alebo manžela alebo dokonca bývalého šéfa alebo bývalého manžela, ktorých slová neustále bombardujú tvoju myseľ dávajúc nepokoj tvojej duši. Z nejakého neznámeho dôvodu automaticky prijímame škodlivé slová a rozhodneme sa im veriť—aj keď sa tie osoby neskôr vrátia, aby odvolali, čo povedali. Ľudia často vyhŕknu jedovaté slová, keď sú zranení alebo frustrovaní. Bohužiaľ, pretože veríme, že mysleli naozaj to, čo povedali, vyberieme si držať sa toho, čo nás neodvratne ťaží a kradne našu radosť. Aký je liek?
Rany, ktoré Bolia
Pred rokmi som bola uprostred strašnej duchovnej bitky, ktorá bola hlboko zavedená v mojom manželstve. Môj manžel (v tom čase) bojoval (ako vždy) s vlastnou hodnotou. Keď niekto, koho poznáš alebo miluješ, zápasí s týmto problémom, necítiť sa hodný, je to často naprávané tým, že ten človek ťa (a iných ľudí) nehanebne dáva dole, aby sa cítil sám lepšie.
Zdá sa, že to bol miliónty krát, čo si ma môj manžel posadil a takmer hodinu ma odsudzoval za to, že som nenasledovala knihu, z ktorej som učila, Múdrej Ženy a čo by si myslela skupina žien, ktoré som učila, keby ma skutočne poznali. Až po tomto milióntom raze som konečne vzala, čo povedal k Pánovi a opýtala som sa Jeho, či je to pravda. Nikdy som nespochybňovala toho platnosť, predpokladajúc jednoducho, že môj manžel mal pravdu. Páni, ale som sa mýlila. To, čo som počula, bolo úplne iné a doslova to zmenilo môj život. Pomohlo to umlčať slová, ktoré by sa za normálnych okolností opakovane prehrávali v mojej hlave, vedúc ma k pochybnostiam, či by som mala skutočne slúžiť iným ženám.
Vieš, zlatá moja, keď počujeme pravdu, vždy to utíši klamstvá. Preto musíme vziať čokoľvek, čo počujeme (najmä zlú správu o nás), k Pánovi a hovoriť s Ním o tom—nečakať, kým sa to stane neznesiteľnou ujmou, ale ihneď, okamžite. Pravda je, že vieme, že to má korene v nepriateľovi, ktorý si stanovil za cieľ ukradnúť, zabiť a zničiť nás—takže zapríčiniť, aby sme sa cítili bezcenné a nehodné, je smer na jeho kormidle, však? A tak využíva tých, ktorých už zranil a zotročil, tým že chrlia nevľúdne a sarkastické slová, ktoré im neustále podáva a potom ich my počúvame—a rozhodneme sa veriť klamstvám namiesto pravde. „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť?“ (Rimanom 6,16).
Tak prečo teda pokračujeme v hre na túto sieť deštrukcie, keď náš Milovaný túži byť k nám láskavý? Pretože skoro všetko, čo je povedané, čo nás bolí, je vlastne zakorenené v hlbokých zraneniach tejto inej osoby.
To, čo Pán urobil v ten deň, bolo také vzácne, niečo, na čo som nikdy nezabudla. Spýtal sa ma, či som nasledovala kapitolu, jednu po druhej, začínajúc poslednou kapitolou v pracovnej knihe Múdrej Ženy. Spýtal sa ma, či som nasledovala, čo sa hovorí o výučbe mojich detí. Musela som nesmelo odpovedať: „Áno.“ Ďalšia vec bola, či som dôverovala alebo nedôverovala Pánovi so svojou plodnosťou, keď mi pripomenul, že som dokonca riskovala dvakrát smrť, tým, že som nenasledovala lekárov (ktorí by skočili, aby urobili hysterektomiu, keď som krvácala). Znovu som odpovedala „Áno“. Rad za radom sa ma stále pýtal na každú kapitolu, až kým sa ma nespýtal, či je moja Prvá Láska (Kapitola 2). Samozrejme, že som bola nadšená odpovedať „Ó, áno!!“ Nakoniec sa spýtal: „Kde je tvoj život (a dom) postavený Michele?“ Musela som odpovedať: „Na Tebe a na Tebe samom! Skala Moja.“
Drahá nevesta, od chvíle, keď som počula pravdu, boli všetky tie hrozné odsudzujúce hlasy v mojej hlave umlčané. Áno, obvinenia vlastne pokračovali, ale iba na krátku dobu a ja verím, že ma to už viac neovplyvnilo ani nevyplašilo. V skutočnosti, namiesto toho, aby som sa cítila zle alebo sa hanbila za seba, keď ma posadil, som cítila iba súcit. Aké strašné je pre každého, kto cíti potrebu dať niekoho iného dole kvôli tomu, že sa on sám cíti tak zle.
Pri spätnom pohľade to nie je až také prekvapujúce, pretože v tom čase sme sa blížili ku koncu nášho manželstva a ja som samozrejme nevedela, že on je hlboko v cudzoložstve. Takže ako kazateľa, som si istá, že ho nepriateľ bombardoval najrôznejšími odsúdeniami a hanbou—odtŕhajúc ho. Je smutné, že v celej cirkvi nebol nikdy učený, aby vzal tieto „negatívne“ emócie k Pánovi a požiadal Ho o pravdu. Keby to urobil, možno by sa cítil odsúdený za svoj hriech, zatiaľ čo by ale zároveň cítil Jeho obrovskú lásku. Toto, si myslím, môže dostať kohokoľvek z nás z najhlbších hriechov a uzdraviť naše rany, Jeho láska.
Epidémia
Drahá nevesta, viem, že nie som jediná, kto žije s týmito negatívnymi hlasmi. Práve minulý týždeň som mala tú česť, deliť sa niekoľko hodín s jednou z mojich milovaných členiek skupiny WW, ktorá je tiež jednou z našich vedúcich kostola (a ktorá zvykla pracovať podo mnou). Povedala mi, že zatiaľ čo som stále pracovala v kostole, nepriateľ bombardoval jej myseľ a hovoril jej, že keby som len vedela, aká skutočne bola, povedala by som nášmu staršiemu farárovi, aby jej navrhol odstúpiť z jej pozície. Páni, zdá sa, že toto je jedna taktika, ktorú nepriateľ rád používa—pravdepodobne pretože funguje tak dobre!!
Čoskoro po tom, som dostala rovnaký druh e-mailu od dvoch ďalších vedúcich kostola— hovoriac, že keby som vedela, aké sú, tak by som sa s nimi nechcela stýkať. A zakaždým som bola zarazená. Krátko potom mi On ukázal, že to nie sú len ženy tu, ale je to rovnaké po celom svete. Počas niekoľkých minút po pristátí v Afrike sa pri jazde z letiska ku mne otočila jedna z mojich najdlhších a najdrahších priateliek (a tiež vedúca v RMI pracujúca s Erin), zhlboka si povzdychla a potom posilnila svoju odvahu k priznaniu, „aká skutočne bola.“ Počúvala som a vedela som, že toto priznanie bolo zadržiavané už roky. Potom, keď skončila, všetko, čo som mohla urobiť, bolo nakloniť sa, aby som ju objala a povedala jej, že bojujem s rovnakými vecami.
Drahá nevesta, pravda je, že všetci zápasíme s rovnakými vecami; nie je to, čo hovorí Biblia? „Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať“ (1 List Korinťanom 10,13).
Aby sme zabránili tomuto náporu slov, ktoré sa stali tak bežnými, musíme mať na pamäti aj tento verš—ktorý mi skutočne pomohol rozoznať, či by som mala niečo ignorovať alebo si to vziať k srdcu. „Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné!“ (Filipanom 4,8).
To znamená, že iba AK to, čo sa hovorí, je: cudné, spravodlivé, krásne, milé, je to pravdivé (čo znamená, že musíme pamätať ísť vždy k Nemu, aby sme zistili, či je to pravda), a tiež to musí byť niečo, za čo chceš Boha chváliť. A ak to nie sú všetky tieto veci, potom to nenechaj vstúpiť do tvojho srdca, pretože čokoľvek bolo povedané, nie je to od Neho.
Použi každé zlé slovo pre dobro. Dáva ti to príležitosť stráviť s Ním hlbší čas. Jednoducho si zapamätaj a urob si zvyk vziať k Pánovi každú jednu otázku, ktorú máš, o všetkom, bez ohľadu na to, čo to je. Požiadaj Ho, aby ti dal vedieť, čo si o tom myslí. Potom si potichu sadni, aby si počúvala a cítila sa premočená v Jeho láske, ktorú môžeš točiť a rozlievať ju na všetkých okolo teba.