Kapitola 10 “Z Vnútra Von”

A dám vám nové srdce

a nového ducha vložím do vás;. . .

—Ezechiel 36,26

 

Iba minulý týždeň som sa divila tomu, ako ma Pán uzdravil z najstrašnejšej „rany srdca“, ktorá bolela roky. Väčšina z vás tiež ošetruje hlboké boľačky alebo sa zaoberá bolestivými zjazveniami z minulosti: niektoré z vášho detstva, iné z vášho náročného manželstva. Viem, že niektoré z vás hľadajú pomoc v psychologických metódach, ktoré sa zdajú byť účinné, ale nakoniec vedú k povrchnému uzdraveniu.

„Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: »Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet“ (Jeremiíš 8,11).

Aj keď som nikdy nevyskúšala akýkoľvek druh psychológie alebo ich metódy, zbytočne som sa snažila získať pomoc od niekoho iného ako od Pána, takže moja bolesť a rany presakovali mnoho rokov—bolo to tragické—tragické, pretože som mohla ísť k Pánovi, keď boli čerstvé a mohli byť úplne uzdravené ihneď. Dokonca aj teraz sa čudujem, prečo som čakala a nevzala to k Veľkému Lekárovi. Drahá, trpela si niečím, pretože si to pozabudla vziať k Tomu, ktorý ťa môže uzdraviť z vnútra von?

U mňa osobne, moja bolesť pramenila z neprijatia manželovou rodinou od dňa, kedy sme sa zosobášili; brali sme sa tajne a ja som ich vlastne nikdy nestretla. Keď s nimi telefonoval po obrade, moje vzrušenie sa zmenilo na strach, počujúc ho, ako utišuje svoju mamu; potom ma dal k telefónu a všetko, čo urobila, bol plač. Jeho otec a brat ma tiež „privítali“ k rodine rovnakým spôsobom, okrem tých sĺz.

Prvýkrát som sa stretla s jeho rodinou takmer o rok neskôr, keď som už bola tehotná s naším prvým synom. Hoci sa snažili byť milí. . . všetci dokážeme cítiť, keď nie sme akceptovaní alebo chcení. Netrvalo dlho a dozvedela som sa, že môjho manžela chceli oženiť s niekým iným, ale dôležitejšie pre nich bolo, aby najskôr pred usadením dokončil vysokú školu. Mali mnoho ďalších sporných záležitostí. Všetky boli oprávnené; avšak, odmietnutie a nedostatočné prijatie zohrali hlavnú úlohu v našich manželských problémoch a trápeniach.

Na doplnenie tejto ťažkej situácie, sme od nich žili hodiny cesty lietadlom, čo len pomohlo udržiavať zjavné odmietanie telefónnych hovorov a zriedkavé návštevy, ale poslúžilo to tiež ako spôsob zabránenia získať prijatie, pretože sme žili od seba tak ďaleko.

Vo svojej nevedomosti a hlúposti (viac ako dvadsať rokov) som sa zbytočne snažila získať pomoc od môjho manžela, aby uzavrel trhlinu s jeho rodinou. Keďže som mu pomohla získať skvelý vzťah s mojou rodinou (ktorá ho pôvodne neakceptovala), usúdila som, že by mal urobiť to isté pre mňa. Nikdy som si tento princíp neuvedomila, kým som to nepriniesla k Nemu, keď mi ukázal: „ . . .Nech sa títo obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!“ K čomu ma potom Pán viedol, aby som pridala „pre pomoc alebo uzdravenie“ (Jeremiáš 15,19). Dokonca ani s týmto veršom som to najskôr nepochopila.

Tým, že som po všetky tie roky chodila po utešenie radšej k svojmu manželovi ako k Pánovi, namiesto pomoci, pochopenia alebo podpory, som dostala (znova a znova a znova) urážky pridané k zraneniam. Obvinil ma z tohto problému a ospravedlňoval názor svojej rodiny na mňa. Naozaj som verila tomu, čo o mne povedal môj manžel, až kým som to vzala k Pánovi a spýtala som sa, či je to pravda. Pán okamžite otvoril moje oči a spýtal sa ma, či som bola schopná vychádzať s ľuďmi. Keď som nad tým premýšľala, Pán sa ma potom opýtal, s kým som nedokázala vychádzať (s výnimkou mojich svokrovcov) a nedokázala som si spomenúť ani na jedného človeka, ktorého som si nebola schopná získať. Vtedy mi povedal, že tento problém je na ich konci, nie na mojom, ale stále to bolelo. Viem, že vieš, čo tým myslím.

Keď sa obzriem späť, dnes som úplne zmätená, že som zlyhala v pochopení, že mi nikto nemohol pomôcť získať ich prijatie alebo získať lepší vzťah s nimi. A nebol nikto, kto by mohol uzdraviť moje minulé bolesti: ani ja, ani terapia, ani získanie ich uznania by neuzdravilo hlboké rany. V tom momente, keď už to bolelo dostatočne, som konečne utekala v mojom utrpení k Bohu, môjmu Otcovi. Moja milá, nachádzaš sa doteraz tam? Aj keď dokážeš zniesť trochu viac, prečo trpieť, keď sa môžeš začať uzdravovať práve teraz?

Na začiatku uzdravovacieho procesu Boh otvoril moje oči neuveriteľnej múdrosti o mojej situácii. „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju“ (Jakubov List 1,5). Najskôr mi Boh pripomenul, že môj manžel a ja sme boli veľmi odlišní ľudia s rôznymi osobnosťami. Čakala som, že ma zdvihne v očiach jeho rodiny, ako som to urobila ja pre neho s mojou rodinou. Zdá sa to logické, ale keď som požiadala o pomoc Jeho, ukázal mi, že ja som v mojej rodine mierotvorcom a snažím sa veci urovnávať; môj manžel taký nebol (veľmi málo mužov je). Takže po všetky tie roky, predpoklad, že by mi mohol alebo mal pomôcť, bol hlúpy.

Ďalej mi Boh odhalil, že som to nebola len ja, kto sa mojim svokrovcom nepáčil a nebol nimi prijatý—bohužiaľ som sa prebudila do pravdy—nepáčil sa im a neprijímali ani svojho vlastného syna (vtedy môjho manžela). Takže, ak sa im nepáčil alebo neprijali jeho, prečo by mali radi alebo prijali mňa? Napokon mi Boh dal pocítiť bolesť môjho manžela z neprijatia jeho vlastnými rodičmi. Pripomenul mi, že ja som bola rodičmi tak neuveriteľne milovaná a že som bola veľmi prijatá—moja rodina ma otvorene vrúcne milovala. Prečo som teda čakala viac, keď môj manžel nemal naplnenú túto základnú potrebu?

Všetci to však robíme, však? Chceme všetko. A takýto druh sebectva a seba koncentrácie počas rokov viedol ku klzkému svahu. Často, keď som bola v utrpení, vyvolalo to myšlienky všetkých tých ostatných, ktorých som odmietla, keď ma požiadali vydať sa za nich a ako si ich rodiny mysleli, že som úžasná. Pre pána—také hlúpe! Tento druh spätného pohľadu „čo ak“ iba prispieval k bolesti a utrpeniu a ako som povedala, mohol ma viesť ku konaniu podľa týchto pocitov. Je to iba Božou milosťou, že som tak nekonala. Toto, moja drahá, sú myšlienky, ktoré by mali byť okamžite zničené, utekaním k Nemu. Je však jasné, že Pán použil toto neustále trápenie zároveň spolu s každým ďalším utrpením v mojom živote, ako svoj spôsob rafinácie a dôverného spoznania Jeho, aby som sa s tebou dnes mohla deliť. Áno, všetko sa stalo pre dobro. Dnes som bez bolesti a utrpenia s úžasným svedectvom! Dovoľ mi pokračovať. . .

S múdrosťou a Božím pohľadom nahradzujúcim môj vlastný, moje uzdravenie bolo na dobrej ceste. Ale predtým ti poviem, čo mi Boh kázal urobiť. Musíš ale sľúbiť, že túto „metódu“ nevyskúšaš v tvojej vlastnej situácii (aj keď je veľmi podobná mojej), pretože to, čo od teba Pán žiada, je prísť k Nemu, aby si dostala vlastný predpis, nie použila ten môj. Preto nás Boh necháva prechádzať cez situácie, aby sme Ho dokázali počúvať a byť s Ním v spoločenstve. Súhlasíš?

To, čo mi Pán povedal, sa mi zdalo tak jednoduché, príliš jednoduché—jednoducho mi povedal, aby som každý týždeň napísala krátky list mojej svokre a jeden môjmu svokrovi.

Prvýkrát, keď som ho šla napísať, som sa zastavila a okúňala sa, spomenúc si, ako som sa „pokúšala“ pomôcť im spoznať ma; len aby mi nadával môj manžel, keď mu volala jeho mama a sťažovala sa, že som sa chvastala mojimi deťmi. Bola som zarazená, pretože som vlastne písala tento istý list mojim rodičom, ktorí boli nadšení. Keď som sa teda zastavila, aby som sa Ho spýtala, pripomenul mi, že ma rodičia zbožňovali a následne zbožňovali moje deti. Hovoriac im všetky úžasné veci, ktoré každý urobil, preto to bolo potešením.

Takže drahá, tu je ďalší bod tvojho uzdravenia: nezabudni Pánovi povedať akékoľvek obavy, ktoré máš; On je vždy pripravený s väčšou múdrosťou a pochopením, keď sú naše srdcia otvorené. Keď nám v ceste stojí strach, znova, nehovor ostatným o svojich obavách—vezmi ich každú jednu k Pánovi, aby ťa mohol zbaviť tvojich obáv, pomáhajúc ti urobiť to, čo si cítila, že ťa žiada.

Pán u mňa odstránil toto znepokojenie z „nechvastania sa“ ukázaním mi vízie malých poznámkových kartičiek, ktoré som mala v mojej zásuvke. Povedal, že použitie niečoho veľmi malého absolútne neumožní veľa písania. Jediné, čo povedal, že mám urobiť, bolo „zostať v kontakte.“ Tak som napísala prvé dva lístky, odoslala poštou a cítila sa lepšie. Aby som o tom nemusela premýšľať, viedol ma k nastaveniu upozornenia na mojom počítači, aby som bez problémov písala každú stredu. Ďalšou okamžitou zmenou vo mne bolo, že som konečne necítila potrebu hovoriť o tom pláne s manželom. Bola to obrovská zmena. Potom ako som k Nemu šla znova a znova, som si uvedomila, že to bolo medzi Pánom a mnou. Aký zlom, necítiť potrebu spomenúť niečo, čo som zistila a o čom som vedela, že zmení môj život. Nakoniec som si uvedomila, že delenie sa o Pánov plán s kýmkoľvek iným, by často viedlo k zosmiešňovaniu tohto jednoduchého nápadu inými alebo by mi hovorili, čo by som mala robiť namiesto toho.

Takmer dva roky som každý týždeň písala moje malé poznámkové kartičky. Výsledky začali o niekoľko týždňov neskôr, keď moja svokra začala písať naspäť; neposlala ich však priamo ku mne, ale ich adresovala našej rodine. Toto najskôr spôsobilo, že sa môj manžel divil, prečo píše, namiesto toho, aby volala ako vždy, ale znova, konečne som sa tiež naučila o požehnaniach toho tichého ducha v mnohých situáciách, kde som vždy hovorila príliš veľa namiesto zostania ticho.

Na druhej strane, môj svokor absolútne nikdy neuznal moje listy, čo bolo pre mňa prekvapivo v poriadku. Nezáležalo na tom, čo v tejto chvíli robil niekto iný. Vedela som, že to bol Boží predpis pre moje uzdravenie—nič viac, nič menej. Až keď môj manžel navštívil svojho otca, uvidel môj list na hornej časti kopy jeho pošty. Bol trochu šokovaný, keď mu jeho otec podal odo mňa list a povedal: „Ach, ona píše každý týždeň“ a odložil ho bez otvorenia alebo prečítania. Keď sa môj manžel vrátil domov, pýtal sa ma na to, na čo som odpovedala veľmi krátko, pretože mi Pán kázal pripraviť si odpoveď. Keď sa opýtal, prečo som mu o tom nepovedala, jednoducho som povedala: „Ach, pretože to bolo medzi nimi a mnou, aby sme dosiahli lepší vzťah.“ Nielenže som sa uzdravovala, ale Pán mi dal aj viac toho „tichého“ ducha, ktorého som túžila mať, pretože on je tak vzácny v očiach Boha, spolu s múdrosťou, ktorú som sa naučila, ale v skutočnosti som nevedela, ako ju použiť, z 1. Petrovho Listu 3, 13-15: „Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“

Koľké z vás, drahá, neustále, ako som to robila ja toľko rokov, sa delia o svoje srdce a svoju bolesť s ostatnými iba k pridaniu väčšej bolesti a utrpenia a potom často pridaniu urážok do svojich zranení? Znova, čo On túži robiť, je, byť k tebe láskavý, aby ti pomohol uzdraviť ťa a upokojiť ťa. Keď s Ním strávime čas, rozoberajúc všetko, dokonca aj obavy, ktoré máme z dodržiavania Jeho predpisu, potom začne naše uzdravovanie. Potom je rovnako dôležité, že tieto veci musíme skryť, vážiť si ich a rozmýšľať o nich v našich srdciach, namiesto delenia sa o ne s ostatnými—dávajúc nám čas na uzdravenie. „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lukáš 2,19).

Ak nedokážeme tieto poklady skryť, až kým sa naše uzdravenie neukončí, dá sa to prirovnať k tomu, že máme zlomenú zostavu kostí, a potom ju máme znova zlomenú krutými slovami alebo zosmiešňovaním. Alebo že máme rozsiahlu zošitú ranu, len aby sme mali tieto jemne umiestnené stehy znova roztrhané.

Namiesto toho sa uč od Márie, váž si a skrývaj to, čo ti Pán hovorí, drž to hlboko vo svojom srdci a často uvažuj o pravdách. A opäť to bude ten tichý a pokojný duch, ktorý zvíťazí nad všetkým: „ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom“ (1 Petrov list 3, 4).

Jedného dňa sa môj príkaz týždenného písania listov skončil. Bol to deň, keď môj manžel vošiel do našej spálne oznámiť mi, že ide k právnikovi, aby sa so mnou rozviedol. Ako to robievalo už takmer tri roky, moje oznámenie v počítači napísať svokre prišlo. Tak som sa zastavila, aby som sa spýtala Pána, či by som im mala aj naďalej písať, na čo On odpovedal: „Skončilo to.“ K môjmu úplnému úžasu som si v tom okamihu uvedomila, že už viac neexistujú bolesti, žiaden smútok. Nebola tam už otvorená rana, ani najmenšia jazva po rokoch a rokoch bolesti bez nádeje!

Mať všetko „pracujúce pre dobro“ neuspokojuje moju vďačnosť Pánovi. Stokrát som od môjho rozvodu premýšľala o tom, aké ľahké bolo nebyť emocionálne viazaná k mojej svokre, keďže teraz nie som vydatá za ich syna. Mnohé z vás sú si však blízke s vašimi svokrovcami a ich strata je dvojnásobne ťažká. Ty, drahá moja, poď ďalej z tejto kapitoly ako len cítiť, aké ľahké by bolo, keby si bola ako ja a nebola by si pripútaná k svokrovcom. Neskúšaj, ani sa nedeľ s ostatnými o tom, ako ti chýbajú—upadajúc do sebaľútosti zo straty, čo je veľmi nebezpečné. Namiesto toho si uvedom, že tvoj liek, podobne ako môj, pochádza priamo z hľadania Boha a tiež od tvojho Mocného a milosrdného Lekára, ktorý má napísaný tvoj dokonalý recept a čaká na teba—ak by si si jednoducho sadla k Jeho nohách a požiadala Ho. „A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán, blažení všetci, čo dúfajú v neho“ (Izaiáš 30,18).

Teraz na záver: Názov tejto kapitoly bol už v mojich poznámkach, keď sa mi stala najúžasnejšia vec. Už to bolo viac ako šestnásť mesiacov, odkedy bol môj rozvod ukončený, keď som dostala list od svojej bývalej svokry prosiaci ma o odpustenie. Povedala, že budem vždy jej nevestou, a že chce, aby sme si znova začali navzájom písať. Všimla si si vôbec niekedy, že až kým už nie sme pre niečo zúfalé (okrem zúfalstva pre Pána a Jeho lásku), konečne dostaneme to, o čom sme si mysleli, že by sme bez toho nemohli žiť?  

Keďže som nevedela, čo robiť s týmto listom, išla som do svojej izby porozprávať sa s Pánom o tom, čo chcel, aby som urobila. Dámy, vtedy som si uvedomila, že som predurčená (pozri kapitolu 8). Namiesto toho, aby som jej naspäť napísala, Pán mi povedal, aby som poslala svojmu bývalému manželovi e-mail s požiadavkou, aby to vyriešil so svojou matkou. Keďže odpustenie tiež znamená, že zabudneme, bola som šokovaná, keď môj bývalý manžel napísal tie isté kruté, jedovaté slová, ktoré som zažívala roky! Bezradná som sa znova stiahla do svojej izby, aby som hľadala Pána pre múdrosť (a pokoj tento krát), aby som vedela, čo som pokazila. Pán mi s láskou povedal, že áno, naozaj som bola predurčená tak, aby bolesť odmietnutia bola čerstvá, a tak som mohla túto kapitolu ľahko napísať s oveľa väčšími pocitmi—to však nie je všetko. Teraz, keď chápem a prežívam princíp prekonávania zla dobrom, idúc ďalej míľu a skutočne žehnám svojim nepriateľom—bola som tiež predurčená na požehnanie—žehnaním môjmu bývalému manželovi a mojej bývalej svokre!

Najskôr ma viedol odpovedať na e-mail môjho bývalého manžela s tým, že mal pravdu a poďakovať sa mu za pomoc! Môj bývalý manžel ma vo svojom emaily stihol skritizovať aj moje spoločenstvo a najmä mňa ako služobníčku, hovoriac „že som premeškala príležitosť podeliť sa o svedectvo „obnoveného vzťahu“ (odkazujúc na moju bývalú svokru).“ Okrem toho som mala pocit, že ma sledoval, tak som sa opýtala Pána, či som bola paranoidná alebo som si to len vymyslela. Takže nasledovaním Jeho vedenia (požiadaním ho o vyriešenie situácie s jeho mamou), mi Boh odhalil, že navštevoval moju webovú stránku o manželstve a často chodil do RMI čítať si chvály (pretože sa zmienil o oboch). To ma tiež prinútilo uvedomiť si, že On mi ukazoval kreatívne spôsoby, ako sa stať viac diskrétnou.

Drahá, viem, že nie som jediná, ktorej sa vysmievajú a pýtajú sa, čo robí. Ak vo svojom srdci neskrývaš situácie, ak k Nemu nechodíš pre svoje už napísané recepty, ak dúfaš, že ťa tvoja metóda uzdraví alebo ťa niekto zbaví bolesti, dúfam, že to, o čom som sa s tebou podelila, zmení spôsob, akým premýšľaš a liečiš svoje zranenia. Mnohé z vás sa práve teraz pýtate sami seba kvôli tomu, čo vám alebo o vás povedali iní. Milovaná, predtým ako si nejaké kruté slová vezmeš k srdcu, zober tieto výroky k Pánovi, aby si videla, čo o nich hovorí On, rovnako ako som to urobila ja (o čom budem viac hovoriť v nasledujúcej kapitole.) Ale teraz mi dovoľ podeliť sa o záver tohto epilógu...

Keď som odpovedala mojej svokre, Pán mi pripomenul niečo, čo som čítala v to ráno. Slúžila som žene, ktorá, rovnako ako ja, mala manžela, ktorý sa znovu oženil. Na webovej stránke je uvedené: „Aj keď zdôrazňujeme obnovenie vzťahov, neodporúčame ex-manželke prechovávať vzťah s bývalými svokrovcami, keď sa jej ex-manžel znovu oženil. Vždy musíme myslieť na iných, že sú viac dôležití než my samé.“ „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo“ (Rimanom 12,21). Vtedy som vedela, o čo ma žiada a chce, aby som urobila.

Namiesto písania jej ďalej, ako ma žiadala, som odpovedala mojej svokre a pridala som jej šek, aby mohla vziať svoju novú nevestu na obed, aby vedela, že len ona sama je teraz jej nevesta.

Keď som začala písať túto kapitolu (ktorú som začala, ale chvíľu to trvalo), očakávala som, že jej listy prestanú. Pokračovalo to však ešte dvakrát. Moja bývalá svokra mi začala posielať peniaze. Druhýkrát, keď som jej odpovedala, sumu som zdvojnásobila, potom žiadajúc, aby miesto toho vzala novú manželku môjho bývalého manžela na obed, na základe: „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve“ (Matúš 5, 39-41).

Nie je vždy vzrušujúce vidieť Boha pracovať v našich životoch a v životoch druhých? Nie je to dosť jednoduché otočiť druhé líce; skutočné požehnanie pochádza z požehnania tých, ktorí ťa už roky zlomyseľne využívali alebo prenasledovali a potom pokračovania, keď si si myslela, že vzťah skončil. Často je to nad rámec uvažovania—prostredníctvom tejto skúsenosti si schopná skutočne cítiť Pánovu lásku pulzujúcu v tvojom srdci. A vtedy si uvedomíš, že každá bolesť a/ alebo chorý pocit je úplne preč, nahradený tou veľkolepou silou, ktorá nás zachránila, hoci sme boli ešte hriešnici—táto sila je Jeho láska.

Posledný list bol zaslaný, keď mi znova poslala peniaze. A ako predtým, vzala som to k Pánovi, aby som vedela, čo chce, aby som urobila. V mojom poslednom liste som zdvojnásobila dvojnásobok žiadajúc moju bývalú svokru, aby vzala svoju novú nevestu a tiež jej štyri nové vnúčatá (môjho exmanžela nevlastné deti) na pizzu. Nechal ma ukončiť môj list tým, že som jej dala vedieť, že som necítila naše písanie správne, vediac, ako by to mohlo potenciálne zraniť jej novú nevestu a nové manželstvo, a potom sa jej poďakovať za to, že mi bola taká úžasná ex- svokra. Tak aby som na to s láskou spomínala, keď už viac nebudem otvárať a čítať žiadne ďalšie listy od nej. Našťastie som od nej odvtedy už nič nepočula.

To, čo sa prihodilo alebo sa môže prihodiť, nie je niečo, o čom sa rozhodnem premýšľať, pretože viem, že Boh pracuje v zákulisí a z toho, čo sa deje, nemám obavy. Moje jediné znepokojenie je a malo by byť, ako zotrvám v sústredení sa na môjho nového a nádherného Manžela, ktorý sa práve stal tým najúžasnejším Lekárom, nasiaknutá Jeho láskou, pretože ma stále miluje a uzdravuje z vnútra von.