Na siedmy raz však povedal:
„Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!“
—1 Kniha Kráľov 18,44
Úvodný verš sa odvoláva na vieru proroka Eliáša a bol vždy jedným z mojich najobľúbenejších veršov, kvôli jeho princípu, ktorý mám tak rada. V skutočnosti je to jeden z dôvodov, prečo Erin začala uverejňovať chvály na stránkach RMI, ako povedala, že zdieľanie chvál začalo. Spätne keď to začínalo, oznámila, že chcela, aby učili členov spoločenstva hľadať ich „veľmi malý obláčik“, ktorý by vo viere oznámil, že ich zázrak je na ceste. Keď som to počula, začala som pravidelne odovzdávať chvály, vždy keď Pán v mojom živote niečo urobil, aby sa ostatné ženy mohli nadchnúť. Nezáležalo na tom, aký malý obláčik to bol.
Ak si tiež prečítala knihu Obnov Svoje Manželstvo, čítala si v nej mnohé verše, ktoré sú na viere. Len aby som nám všetkým osviežila naše mysle, dovoľ mi uviesť zoznam niekoľkých mojich obľúbených:
„Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to.“ (Matúš 21,21). Bez ohľadu na to, ako nemožné sa to zdá.
„Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (Rimanom 10,17 ROH). Opäť, budovanie vzájomnej viery počúvaním o nemožných veciach, ktoré robí v tvojom živote, bez ohľadu na to, aké malé.
Nakoniec, nepochybne moje dva najobľúbenejšie: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebrejom 11,1). „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu . . . (Hebrejom, 11,6).
Namiesto princípu pre túto kapitolu, je tu nasledujúci verš, ktorý je z hľadiska našej viery pravdepodobne najdôležitejší: „Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus“ (1 Petrov list 1,6–7).
Dôkaz Eliášovej viery bol pre Boha cennejší ako zlato, pretože jeho výsledkom bola chvála, sláva a česť pre Neho. Boh nepotrebuje naše peniaze, pretože všetko zlato a striebro (a všetko na zemi) je aj tak Jeho. Boh len žiada, aby sme Mu dávali desiatky, a potom sme ostatným požehnávali almužnou, aby sa nám otvorili nebeské okná. Dokonca aj pri našom dávaní nazerá do našich duší, aby videl našu vieru. Veríme Mu alebo nie?
Je smiešne, že práve financie boli prvým príkladom, ktorý mi prišiel na myseľ, keď hovoríme o viere, pretože to je skutočne to, o čo sa chcem s tebou podeliť. Tento týždeň som dostala malý oblak v maily, peniaze, ktoré neboli väčšie ako mužská dlaň. Tak ako bol Eliáš celkom úplne presvedčený, keď videl ten malý oblak, znamenalo to, že sa do jeho života rozprší dážď, som si úplne istá, že moje spŕšky (prívalový dážď) sa chystajú zasiahnuť do mojich financií. Presvedčený je v skutočnosti definovaný ako „istý mať schopnosti, úsudok a zdroje potrebné na úspech.“ Áno, Pane.
Vuav—toto do značnej miery zhŕňa, čo chcem povedať; Mám dôveru v Boha, že má schopnosti, úsudok a samozrejme zdroje potrebné na to, aby mi pomohol uspieť. Moja dôvera nie je v seba samú—v žiadnom prípade! V skutočnosti viem, že nemám schopnosti, úsudok ani zdroje potrebné na to, aby som uspela vo svojom novom postavení slobodnej matky toľkých detí a tiež nemám schopnosti, úsudok alebo zdroje na ich zabezpečenie—preto sledujem oblak, ktorý naznačuje, že prichádza lejak.
„Potom Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!“ A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená a povedal svojmu sluhovi: „Choď hore a pozri sa smerom k moru!“ On šiel, pozrel sa a povedal: „Niet ničoho!“ Povedal mu: „Vráť sa sedem ráz!“ Na siedmy raz však povedal: „Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!“ Nato mu povedal: „Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!“ O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď. . .“ (1 Kniha Kráľov 18, 41-45).
Tento príbeh Eliáša začal tým, ako Boh spôsobil sucho, ktoré bolo nad Samáriou, kde žil. A toto sucho bolo vyvolané Bohom, aby bol Eliáš daný do pozície prinášajúcej Mu slávu (a zničenia zla v ich krajine). Je to jeden z mojich absolútne najobľúbenejších príbehov v Biblii z mnohých dôvodov. Ako prvé mi pripomína, že každou situáciou, v ktorej sa nachádzame, nás Boh pripravuje, stavia nás do pozície, aby sme ukázali Jeho moc a aby nás pozdvihol. A čo ma núti kričať a tancovať, je svedectvo viery muža, ktorý videl iba malý oblak, keď skutočne potreboval a očakával prívalový lejak. Iba videnie malého oblaku spôsobilo, že sa dal do akcie. Aké úžasné!!
Všimni si, ešte predtým ako bolo počuť, Eliáš povedal, JE počuť zvuk čľapotu dažďa. Pripomína mi to nasledujúci verš, ktorý som si zapamätala na začiatku svojej cesty, o ktorom som povedala, že bol jedným z mojich obľúbených: „Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ To, čo počul, bolo Božie slovo hovoriace, že by sme Mu mohli veriť v tomto rozsahu. Aj keď Eliáš poslal svojho sluhu, aby jedol a pil, on zostal namiesto toho v spoločenstve s Bohom. V Biblických Odkazoch sa hovorí, „že sa hlboko uklonil v modlitbe“, čo si aj ja predstavujem, že urobil alebo sa možno poklonil, aby jednoducho počúval.
Samozrejme najlepšie je, ako Eliáš pokračoval, celých 7 krát, aby povedal svojmu sluhovi, aby sa pozrel— VEDIAC, že oblaky prídu! A opäť to nebolo tak, že jeho sluha sa rozbehol a kričal, že videl na obzore búrku alebo fúkajúcu ich cestou. Jediné čo povedal, že videl, bol malý oblak, ktorý nie je väčší ako ľudská päsť! To znamená, že to nie je vtedy, keď dostaneš také veľké potvrdenie, v ktoré si dúfala, ale niečo také malé a zanedbateľné, že to nemusí zaplatiť ani jeden z tvojich účtov po splatnosti. Alebo v prípade uzdravenia, to nie je tak, že by si mohla vstať a chodiť. Je to tak, že môžeš cítiť len ten najnepatrnejší pocit na jednej z tvojich nôh.
Ďalším dôkazom jeho viery je, že Eliáš nečakal, aby poslal svojho sluhu, až kým sa nevytvorilo viac dažďových oblakov. Ale práve s týmto malým oblakom ho naliehavo vyzýva, aby išiel ihneď, varujúc ho nečakať, aby ho nechytil lejak a nezabránilo mu to oznámiť každému, že prichádza dážď!!
Aké vzrušujúce? A ak sa chceš skutočne nadchnúť, prečítaj si 1 Knihu Kráľa 18 v plnom rozsahu. Nie, ešte lepšie, začni od 1 Knihy Kráľa 17, pretože nám to ukazuje o Bohu niečo iné—On buduje našu vieru až do toho bodu, že aj my uvidíme iba malý oblak, aby sme konali s úplnou vierou.
Keď viem, ako mi Eliášova viera požehnáva, viem si predstaviť, ako to požehnalo Bohu, keďže je len málo tých z celého ľudstva, ktorí Mu dôverovali na tejto úrovni—a ja chcem byť jednou z nich. A čo ty? Aká je tvoja úroveň viery v týchto dňoch? Je smiešne, akí sme kresťania. Tvrdíme, že chceme silné svedectvo, ale nechceme prejsť strašne ťažkými situáciami a krízami, ktoré produkujú také svedectvá—tie, ktoré menia životy, keď svedčia o našej viere a pokoji uprostred nich. Nikdy sa nespoliehaj na seba alebo na pomoc iných, ale jednoducho čakaj, počúvaj a dôveruj, že On urobí to, čo sľúbil.
Avšak, rovnako ako vo všetkých veciach treba Pána a Jeho lásku, aby sme sa zmenili až do bodu, kde dokážeme uplatňovať tento druh viery—a často to znamená, že On bude ten, Ktorý nás prenesie—prenesie nás cez tie krízy, ktoré trasú naším svetom. Ja viem. Úprimne povedané, práve v čase tých „nesúcich ma“ kríz, sa skutočne dramaticky zmeníme. Myslím, že keď nás nesie, spočívame veľmi blízko Jeho srdca. To samo o sebe by nám malo pomôcť nikdy sa nebáť, nech sú pred nami akékoľvek hrozné katastrofy, cez ktoré musíme prejsť. A ak sme v Jeho milujúcich rukách, dokonca aj keď si hlboko schovávame naše tváre do Jeho hrude, vieme, že nás môže preniesť cez alebo ponad čokoľvek, správne? Len to, že som ti to spomenula, mi prinieslo uprostred mojej súčasnej situácie veľký pokoj a radosť. Dúfam, že to spôsobilo v tebe to isté!
Predtým, ako prejdeme na nasledujúcu kapitolu, ukončime túto prečítaním ďalšieho z mojich obľúbených veršov a ten, ktorý som nedávno použila, keď sa ukázalo, že niet nádeje.
„Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka. Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy. Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách“ (Habakkuk 3,17-19).
Zosilnené: „Napriek tomu sa budem radovať v Pánovi; Budem [vyberiem si] kričať nadšením v [vo víťaznom] Bohu mojej spásy! Pán Boh je moja sila [môj zdroj odvahy, moja neporaziteľná armáda]; Urobil mi nohy [stabilné a isté] ako zadné nohy a núti ma kráčať [vpred s duchovnou dôverou] po mojich vysokých miestach [výziev a zodpovednosti].“
Hovorca: „Aj keď figovníkový kvet nekvitne a na viniči nie je hrozno, Ak olivovníky nedajú ovocie a polia nerodia žiadnu úrodu, Ak stáda uhynú ďaleko od ohrady a v stánkoch nie je žiaden dobytok; Potom sa budem stále radovať vo Večnom! Budem sa radovať z Boha, ktorý ma zachraňuje! Večný Pán je moja sila! On urobil moje nohy ako nohy jeleňa; Umožňuje mi kráčať po vysokých miestach.“
Ak zápasíš s chválením Boha s úplnou a kompletnou vierou UPROSTRED kríz, potom ti navrhujem kúpiť si alebo ísť do miestnej knižnice a získať knihu Väzenie do Chvály od Merlin R. Carothers. A ak máš obavy, že Pán dovolí ohne tvojho života a budú príliš horúce na to, aby si ich zvládla, určite si prečítaj 29. Október v knihe Pramene v Púšti, ktorý sa otvára veršom: „I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro“(Malachiáš 3, 3) a jeho báseň končí,
Čakal tam s ostražitým okom,
S láskou, ktorá je silná a istá,
A Jeho zlato netrpelo viac teplom,
Potom bolo potrebné, očistiť ho.