Dávajte a dajú vám:

mieru dobrú, natlačenú, natrasenú,

vrchovatú vám dajú do lona.

Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

—Lukáš 6,38

 

Dnešné ráno, ako to robím každé ráno, odkedy žijem môj hojný život, som bola nadšená objaviť nové odhalenia, ktoré mi Pán išiel ukázať. Takže, s kávou v ruke, otvorenou Bibliou a očakávaním prúdiacim cezo mňa až do bodu, keď som už nedokázala čakať na Neho, kým sa podelí o nové, skryté tajomstvo, presne tak, ako sa hovorí v Izaiášovi 48, 6, že urobí: „Odteraz ti zvestujem veci nové a veci skryté, o ktorých nevieš.“

S divoko bijúcim srdcom, otvárajúc moju Bibliu, som sa pýtala Pána, kde, ktorý verš chcel, aby som otvorila. Začal ma viesť celým radom veršov, ktoré nie sú len pre mňa, ale pre každú z vás, ktoré ste túžili a chceli poznať tajomstvo hojnosti. Neprekvapujúc to tajomstvo je—dávanie.

„Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať. Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie. Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ - hovorí Pán, tvoj Boh (Amos 9, 13–15).

Ďalej ma viedol ku: „Pán mi odpovedal: „Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynule čítať. Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká“(Habakkuk 2, 2–3). Takže s otvoreným počítačom som začala dokumentovať, zaznamenávať a zapisovať tieto pravdy, vediac tiež, že to, čo mi povedal a predstavil, určite príde presne tak, ako bolo povedané. Potom som pokračovala v čítaní...

„Pozrite medzi národy a viďte a zhrozíte sa úžasne, lebo vo vašich dňoch vykonám čin, že neuveríte, keď vám ho rozpovedia “ (Habakkuk 1,5).

S preskočením niekoľkých veršov mi dal ďalej čítať: „Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka. Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy. Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách.“ (Habakkuk 3,17–19).

Pán ti v tomto verši hovorí, že tí z vás, ktorí ste mali srdce pre dávanie a tiež čo hovoril mne, je to, že sme na prahu niektorých úžasných vecí, ktoré sa stanú v našich životoch! Ako mi to dal v to ráno, povedal: „neuveríte, keď vám ho rozpovedia“! A končí tým, že hovorí, že aj keď práve teraz nič nevidíme, vierou Ho musíme naďalej chváliť.

Teraz, keď som zaznamenala túto víziu, je čas, aby sme preskúmali toto úžasné zjavenie ešte viac, aby sme túto pravdu mohli úplne uchopiť, aby sme zostali v neustálej chvále!

Je pre mňa také ľahké uveriť týmto prísľubom, ktoré mi dnes ráno Pán odhalil, pretože keď sa teraz pozerám späť na svoj život v porovnaní s tým, kde som bola iba pred rokom, nie je také ťažké vidieť to ako nemožné, že sa to stane. Napríklad pred nájdením hojného života, som nikdy veľmi veľa nevychádzala z domu, ale namiesto toho som zostávala väčšinou vo svojej vlastnej izbe, kde som pracovala a väčšinou som ani nechodila dole. Dole do našej obývačky alebo do chlapčenských izieb a tiež tam, kde sa kedysi nachádzala kancelária môjho manžela. To bolo pred rokom.

Dnes ráno pôjdem dole do mojej novej kancelárie, pretože začínam dokončovať plány na moju druhú cestu okolo sveta—navštevujem miesta, o ktorých som čítala, ale nevedela som ani, kde sú na mape—a dokonca navštevujem krajiny, o ktorých som nevedela, že existujú. Keby mi Pán povedal minulý rok, že sa toto všetko stane v priebehu jedného roka, „neuverila by som, keď mi ho rozpovedia“!

Čokoľvek sa stane tento rok, bude to taktiež život meniace; nielen v mojom živote, ale aj v živote mojich detí, v budúcnosti mojej služby, v živote každej ženy, ktorej sa dotkne môj život, a tiež v tvojom živote (lebo preto ťa priviedol k čítaniu tejto knihy). V dôsledku toho sa to, čo sa stane v tvojom živote, dotkne aj každého života, ktorého sa dotkne tvoj život. Vidíš, toto je pointa: Boh sa dotýka našich životov, aby sme sa dotkli iných životov a spôsobili to vlnenie rozširujúce Jeho lásku, Jeho pravdu mnohým zraneným dušiam, ktoré Ho zúfalo potrebujú. Toto, drahá priateľka, je zjavenie, ktoré musíš uchopiť a schovať hlboko do svojho srdca: Boh nám dáva, aby sme mohli dať druhým—to je tajomstvo žitia hojne.

Rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako nám dal Svojho Syna, ktorý je teraz naším milovaným Manželom, ktorý nás miluje takým spôsobom, aby uzdravoval naše srdcia a aby sme sa cítili očistené, opatrované a nepotrebovali sme nikoho a nič iné iba Jeho, Ho iní zúfalo potrebujú tiež. To znamená, že si Ho alebo Jeho lásku nemôžeme nechať pre seba, ale musíme dať tento dar Jeho Syna a zdieľať Ho s ostatnými. Chce byť pre každú ženu, s ktorou sa stretneme, rovnakým Milovníkom, Liečiteľom, Poskytovateľom a Ochrancom, čo sa stane—ako náhle budú naše životy žiariť tak jasne, že sa všetci, koho stretneme, budú pýtať na našu žiarivú nádej v nás!

Preto je dôležité byť pripravenou, ako odpovieš, keď sa budú ostatní pýtať, ako sa hovorí, že máme robiť, v prvom liste Petra 3,15 NIV: „ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ V Roháčikovom preklade Biblie sa to hovorí takto:„ ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou.“ Musíš rešpektovať, že nie každý je pripravený Ho spoznať, takže tvojím cieľom je jednoducho zdieľať tvoju nádej a to, čo ťa zmenilo a uisti sa, že budeš čakať, až kým sa ťa niekto nespýta. Taktiež mať srdce, ktoré sa nesnaží niečo tlačiť na niekoho, ženy, zvlášť, vaša žiarivá láska k nim a k iným bude svedkom, a to do tej miery, že každá bude prirodzene priťahovaná chcieť zažiť to, čo máš a čo vlastníš. A to je On.

Drahá priateľka, zakaždým, keď nám Boh zjaví záhady, ako odhalenie, že máme Manžela, ktorý nás miluje rovnako ako On, je to preto, aby sme tieto tajomstvá a pravdu odhalili ostatným, žitím takým spôsobom, že to naše životy hovoria nahlas a potom im dávame pravdu, keď sa pýtajú. „Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ (2 Korinťanom 3,2). Toto je správna a pravdivá forma „svedectva“ —je to svedčenie iným našimi životmi, nie konfrontáciou druhých. Náš Manžel nás zasýpa požehnaním a láskou, aby sme mohli naspäť zase vyžarovať Jeho lásku a zasýpať ostatných Jeho požehnaním a Jeho láskou. Toto je tajomstvo—dávania, čo nám On dal.

Požehnania Ťa Budú Predstihovať

Vráťme sa k prvému veršu, kde mi PÁN povedal: „Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno;. . . “ Toto je tiež niečo, čo sa deje takmer každý deň v mojom živote a v tvojom—ak si sa dozvedela tajomstvo, ktoré ti dáva to, čo ti On dáva.

To, čo som chápala v tomto verši predtým, je úplne odlišné od toho, čo som z neho pochopila teraz. Slovo „dotýkať“ pri behu závodov života znamená, že požehnanie dosiahne cieľovú čiaru predtým ako my. „Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu“(Hebrejom 12, 1-3).

Pred niekoľkými rokmi, kedykoľvek keď mňa a môj život zasiahli skúšky, som začala veriť, že z toho vyjde niečo dobré—ale niekedy—o rok alebo o desať rokov neskôr. Napriek tomu som v priebehu tohto uplynulého roka začala hľadať toto požehnanie nie o rok alebo desať rokov neskôr, ale okamžite som hľadala požehnanie; okamžite po skončení skúšky. To je presne to, čo sa začalo diať. Prišiel deň, keď ma začalo predbiehať všetko, čo som zasiala a dokonca často sa ukázalo ešte skôr, ako moja skúška zasiahla môj život. Peniaze sa objavili v mojej ruke, v peňaženke alebo na bankovom účte skôr, ako som ich potrebovala. Plány toho, čo som musela urobiť, sa ukázali skôr, ako mi niekto položil otázku.

Potom, ako som povedala, kedykoľvek, keď mi Boh zjavil novú pravdu, dajúc mi niečo úžasné, aby som kráčala k tomu, začala som túto pravdu žiť a dávať tú istú pravdu ostatným. A keďže moje deti sú tie, ktoré sú mi najbližšie a tiež sú mojím dedičstvom, ktoré bude naďalej dávať ostatným, keď sa pominiem, často som vedená dať tú pravdu najskôr mojim deťom. Princíp nášho požehnania, ktoré nás predbieha, bol jedným z týchto princípov.

Stalo sa to v deň, keď moja neter letela domov, museli sme ísť na letisko vzdialené viac ako tri hodiny, takže môj brat sa nám ponúkol zaplatiť hotel neďaleko letiska, aby sme tam strávili noc. Ó, Božia priazeň. Cestou tam sme prechádzali malým mestom uprostred ničoho, keď sa moja dcéra naklonila a zašepkala: „Mami, je mi to ľúto, ale práve som si spomenula, že som si zabudla zabaliť svoje plavky. Je mi to tak ľúto!! “ a môžem povedať, že mala takmer slzy v očiach, pretože sme vybrali náš hotel na základe ich úžasného bazéna a vírivky. Ihneď som ju ubezpečila, že nie je dôvod na obavy, strach alebo nepríjemný pocit, ale namiesto toho sa treba nadchnúť, pretože Jeho požehnanie nás predbehne! Bez preháňania som otočila hlavu a pozrela sa doprava, aby som uvidela malý Walmarta (obchod); okamžite som sa rýchlo otočila doprava, vysvetľujúc, že ju zjavne chcel požehnať novými plavkami! Potom parafrázujúc Izaiáša 40,2: „Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky dvojmo za každý svoj hriech. [alebo chyby].“ Aj keď sa sezóna plaviek jednoznačne skončila, ako sme vošli dnu, priamo pred obchodom, našla moja dcéra jedny z najroztomilejších plaviek, aké som kedy videla. A na okrem toho boli pomazané. Tieto plavky vydržali niekoľko liet a boli dokonca v dosť dobrom stave, aby boli prenechané jej sestre, ktorá sa do nich perfektne zmestila. Iba Boh mohol toto urobiť!

Nielenže moje dcéry odišli z tejto skúsenosti s pochopením toho, ako nás požehnania predstihnú, ale aby som sa určite uistila, že hľadám požehnania okamžite, dal niečo najskôr mne. Ale pamätaj, moja neter bola tiež s nami, takže to vzala späť a zdieľala to žitím toho s jej sestrou a jej rodičmi!! Táto vlna Jeho lásky k nám sa rozšírila do polovice sveta!

Čakanie Objatia

Teraz sa posuňme ďalej a diskutujme o tom neslávnom a tiež neobľúbenom princípe čakania. Vuav, Pán mi dal poznať nahliadnutie aj tohto princípu!

Ak si niečo také, ako som bývala ja, jednoducho som nenávidela, mala som odpor a vykrúcala som sa, keď som bola nútená čakať. Teraz som nadšená, keď som požiadaná čakať, pretože teraz viem, že čakanie je vzrušujúcou súčasťou Jeho plánu. Prečo? Čo sa zmenilo? Odhalenie, ktoré bolo vždy v Písme, ale nikdy som ho naozaj nechcela prijať: „Tí však, čo očakávajú HOSPODINA, dostávajú novú silu, ako orly dostávajú krídla, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa“(Izaiáš 40:31, EKU).

Teraz som získala dostatok skúseností, aby som vedela, že keď musím čakať na niečo, čokoľvek, je to preto, že Boh zorganizoval túto dobu čakania, aby mi dal čas na „získanie novej sily“, takže nebudem „ustatá alebo vyčerpaná,“ keď sa v mojom živote objaví nové požehnanie. Čakanie mi tiež signalizuje a hovorí, že to, čo je predo mnou, bude potrebovať viac sily (fyzicky, mentálne, emocionálne a / alebo duchovne), ako mám v súčasnosti. Preto som viac než šťastná, že môžem čakať a využiť tento čas na budovanie mojej sily s čistým nadšením—silou, ktorá ma prenesie cez akúkoľvek vlnu, ktorú sa chystám zdolať. Je to dobrá metafora alebo obraz o tom, ako ťažiť z nepriazne osudu, pretože takto Boh stvoril náš svet a my, ako Jeho nevesty, ho dokážeme žiť hojne.

Vlny Nepriazne Osudu

Ďalším odhalením bolo, že som celé roky plávala do vĺn svojho života, aby som sa stala nakoniec vyčerpanou a porazenou. Avšak, v priebehu jedného roka som sa naučila tajomstvo, prekonať tieto vlny nepriazne odlišne, neodolávaním zlému a zakaždým, keď príde proti mne niečo alebo niekto, musím sa namiesto toho otočiť a ísť spolu s nepriazňou osudu, pretože ma Boh chce priniesť vyššie, aby som žila ešte hojnejšie. Pamätaj si, že „Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách.“ (Habakkuk 3:19). V skutočnosti sa to stalo tým, že som prežila často zanedbávané Blahoslavenstvá nachádzajúce sa v knihe Matúša. Väčšina prestane čítať potom, ako On uvedie všetky „Blahoslavení ste“, ale namiesto toho len čítaj a uchop ešte väčšiu pravdu, keď Ježiš neskôr hovorí ...

„No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. Počuli ste, že bolo povedané: »MILOVAŤ BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“(Matúš 5, 39–45).

Jazda na vlne nepriazne osudu znamená, že ideš s prúdom, nikdy proti nemu. Ježiš vysvetlil, ako máme reagovať, keď vám ľudia hovoria, aby ste niečo urobili, ale to je ďaleko od toho, čo nám hovorí cirkev. Ježiš však zdôraznil, že dokumentuje to, čo povedal: „No ja vám hovorím. . .“ Rovnako ako každý, kto nepozná pravdu, som vzdorovala zlu a ubezpečila som sa, že nikdy nestojím dosť blízko k niekomu, kto mi dal raz facku. Vyhla by som sa im, aby som ich nevidela a ak by som bola nútená ich uvidieť, stála by som vzadu s emóciami. A určite som neurobila viac alebo nedala viac, ako ma niekto požiadal im dať; preto som aj naďalej premeškávala požehnania Jeho posolstva a tajomstva žiť hojne a mocne—dávaním—najmä tým, ktorí nám ublížili alebo nás využili.

Čo sa zmenilo, že keď som našla svoj hojný život, začala som dostávať, čo som potrebovala priamo od Boha ako múdrosť a priamo od Pána ako lásku, ktorú som zúfalo potrebovala. Ako náhle som dostala, čo mi dali, konečne som bola schopná dať ostatným to, čoho som mala nadmerne. Keď som raz dostala od Pána toľko lásky a prijatia (keď som sa úplne stala jeho nevestou), tak žiadny zlý človek, ktorý ma chcel fackovať (emocionálne svojimi slovami alebo skutkami), mi už viac neubližuje. Po chvíli bola každá facka iba budíčkom, ktorý ma upozornil, že sa chystám znova vystúpiť hore, a to znamenalo, že ma Pán požiadal, aby som dala viac, ako sa požadovalo—dávať tým, ktorí ma zranili a chceli ma využiť, a vtedy, prídu obrovské požehnania—keď si to človek, ktorému dávaš, nezaslúži!

Dávanie je neuveriteľne silné, keď je požadované, ukradnuté alebo sa oň neláskavo žiada. Nepriazeň osudu, teraz chápem, ako vlastne palivo, ktoré potrebujeme alebo ako zalievanie semien, ktoré prinesie bohatú úrodu, ktorú nám On prisľúbil. Takže s týmto pravdivým pochopením je teraz veľmi ľahké prijať nepriazeň osudu skôr, ako z nej utekať alebo mojím spôsobom tlačiť sa cez ňu. A maj to na pamäti, keď tvoje plodiny a tvoje polia neprodukujú ovocie. Ak ich nezalievaš alebo ak do svojho duchovného motora nevložíš palivo, je to prekvapivé, prečo sa nepohybuješ vpred? Prečítaj si tento verš:

„Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný“(2 List Korinťanom 12,10). „Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám.“ (Filipanom 4,11). Aby som bola úprimná, nikdy som nebola spokojná s ničím, čo by bolo blízko k ťažkostiam alebo prenasledovaniu, len preto, že som nebola otvorená alebo som nevedela, že som musela otvorene prijať, čo mi Boh a môj Manžel chcel dať. Potom, keď som to vzala, vstrebala, žila to a potom som to dala, až potom som bola schopná byť „spokojná za akýchkoľvek okolností, v ktorých som bola.

Koreň Zla: Láska k Peniazom

Jednou z oblastí, ktorú som sa naučila prijať na tomto princípe dávania, je oblasť dávania peňazí. Všetci sa obávame, že nemáme dosť, takže hlúpo zadržiavame to, čo máme, kvôli láske k peniazom, len aby sme zistili, že naše obavy sa realizujú a potom sa stanú. To, čoho sa bojíme, sa skutočne stane, pretože sa to prejavuje alebo vytvára kvôli našim obavám. Aký pravdivý je teraz tento verš pre mňa, keď som sa naučila tajomstvo dávania, najmä pri dávaní a požehnaní mojim nepriateľom: „Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy“ (Príslovia 11,24). Zatiaľ čo opak tohto verša je v Jóbovi 3,25: „bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti“ „bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.“ Odkaz Biblie.

Ak sa obávame, že nebudeme mať dosť, strachujeme sa, potom odmietame to, čo je spravodlivé, aby sme prosperovali (tým, že našim nepriateľom dáme viac, ako od nás požadovali alebo od nás požadujú). Toto zadržiavanie má za následok že „v núdzi“—nás zastihuje strach z nedostatku a hrôza z nedostatku finančných prostriedkov! Toto je strašne začarovaný a nekonečný cyklus, v ktorom žije toľko kresťanov a čo svet „dosvečuje“. Pravda je taká, že táto márnosť môže byť prelomená iba prijatím všetkej lásky, ktorú má Pán pre každú z nás, keď sa staneme Jeho nevestou, aby sme Mu mohli dosť dôverovať, aby sme vyšli z toho, čo nám povedal: „No ja vám hovorím. . . “„ Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú.“ Kto z nás nechce dostávať pretekajúce požehnania?!? Všetci chceme, ale chce to dávať, keď je to ťažké urobiť a dávať tomu, komu neveríme, že si to zaslúži.

Ak je dávanie niečo, čo je pre teba ťažké urobiť, príčinou je, že stále nemáš dosť Jeho. To, čo potrebuješ, nie je viac peňazí, ale viac Toho, kto ťa miluje takým spôsobom, že sa skutočne cítiš ako Jeho nevesta! Keď z celého srdca hľadáme Pána a Jeho lásku a chceme, túžime po Ňom a sústredime sa iba na Neho, sľubuje, že „a toto všetko dostanete navyše“ (Matúš 6,33). V tvojom živote už viac nebude záležať na veciac a iných ľuďoch. Je to naozaj pravda. Keď Ho raz budeš mať dostatočne, budeš chcieť viac a viac Jeho—nie veci, peniaze ani iné osoby. Nebudeš viac potrebovať pozornosť ani spoločnosť. A potom budeš mať konečne slobodu dávať, pretože láska, ktorá zachránila tento svet, bude v tvojom živote pretekať! Potom už viac nepotrebuješ ani nechceš veci, peniaze, ľudí—potom bude všetko toto požehnanie „natlačené a pretekajúce“ až do tej miery, že každý, kto sa k tebe priblíži, bude zalievaný Jeho požehnaním tiež.

Toto je tajomstvo života—On dal.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Ján 3,16).

Zápisník