Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.
—Ján 14,15
Premýšľajúc nad tým, že toto by bola posledná kapitola tejto knihy, som hľadala Pána pre najdôležitejší princíp, s ktorým ju ukončiť: princíp, ktorý zmenil môj život a ktorý, dúfam, zmení aj ten tvoj.
What the Lord told me was a complete surprise. In the days since He first told me that this chapter needed to be about the blessings of obedience (submission and the like), He has revealed to me so much more that I hope to be able to fully share with you in this chapter. Revelation that I believe could literally change the course of your life, if that is, you take it to heart and seek to obey, no matter the cost.
To, čo mi Pán povedal, bolo úplné prekvapenie. V dňoch, odkedy mi prvýkrát povedal, že táto kapitola musí byť o požehnaní skrze poslušnosť (podriadenie sa a podobne), mi zjavil toho oveľa viac, a tak dúfam, že budem úplne schopná podeliť sa o to s Vami v tejto kapitole. Odhalenie, ktoré by, verím, mohlo doslova zmeniť priebeh tvojho života. Ak je to tak, vezmeš si ho do svojho srdca a budeš sa snažiť poslúchať bez ohľadu na to, čo ťa to bude stáť.
Úvodný verš musí byť prečítaný znova: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“(Ján 14,15)
Pre mňa je láska ten kľúč. Ak milujeme Pána, ukáže to Jemu (a ostatným, ktorí sa pozerajú), ako sme rozhodnuté poslúchať Ho. Teraz sa zastav a premýšľaj chvíľu nad touto myšlienkou.
Ak naša poslušnosť ukazuje našu lásku k Nemu, náš nedostatok poslušnosti alebo neposlušnosť ukazuje Jemu (a iným) opak. Znamená to, že neposlušnosť hovorí, NEmilujeme Pána. Začínaš rozumieť?
S týmto princípom, na ktorom sme schopné stavať, Biblia hovorí jasne, že sa máme podriadiť autoritám nad nami. Ak sme vydaté, mali by sme sa podriadiť našim manželom. Ak nie sme vydaté (a žijeme doma), mali by sme sa podriadiť našim rodičom. Ak máme rodičov, ktorí sú stále nažive, máme si ich ctiť. Ak máme šéfa, máme sa mu podriadiť a byť poslušné. Ak sme v škole, naša poslušnosť je voči učiteľom, našim vedúcim atď.. Všetky z nás žijeme v krajine, kde platia tieto zákony: dopravné, verejné, štátne, miestne; a zoznam týchto autorít nad nami je bez konca.
Pán nám hovorí, že aby nás požehnal, MUSÍME byť poslušné každej jednej autorite, či súhlasíme alebo nie, či sú alebo nie sú tieto autority dobré a láskavé alebo dokonca kruté. Ak stále nie si presvedčená, prečítaj si pozorne tieto dva verše:
„Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.
Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie.
Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu…“ (Rimanom 13,1-3)
„Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.“ (1 List Petrov 2, 18-20)
Vieš, keď som prečítala ten posledný verš, pochopila som PREČO som bola tak neústupčivá a tak opatrná v poslušnosti v každom momente môjho života. Milosť. Poddanie nájde milosť u Boha. Nepoznám teba, ale ja chcem byť vo svojom živote obkolesená Božou milosťou. Takto žijeme hojný život—nebo na zemi.
Ako som spomenula v poslednom odseku, je tu niečo, na čo chcem v tejto kapitole poukázať a z toho dôvodu som povedala, že som „opatrná“ v poslušnosti v každom momente svojho života. Práve teraz letím domov, môj 17. let (a ešte jeden ostáva) po cestovaní v Ázii, Ďalekom východe alebo Oriente, ako ho mnohí nazývajú. Pretože som veľa cestovala, počula som a videla som bezpečnostné inštrukcie toľkokrát, až si myslím, že by som ich mohla predvádzať sama! No, stále som pozorná a počúvam, pretože chcem byť poslušná autorite leteckej linky, kapitánovi a leteckej posádke. Môžeš si myslieť, že toto je hlúpe a beriem tento princíp poslušnosti príliš vážne. Ale ak si vyberiem ignorovať túto úroveň autorít, ako ďaleko zájdem—ignorovať, až kým nezačnem kráčať mimo hranice Božej milosti? Nie som si istá, aké široké sú hranice Jeho milosti; preto som veľmi opatrná na každej úrovni, keďže nechcem riskovať, že stúpim mimo nej.
Vo všetkých kapitolách napísaných v tejto knihe (a ostatných knihách, som mala potešenie písať a zároveň prežívať) Pán priniesol situácie do môjho života ako príklady princípov, ktoré ma On učil, aby som sa o ne mohla podeliť a učiť ich teba. Hoci máme v spoločenstve a vodcovstve veľmi vplyvné ženy, iba nedávno priniesol Pán do mojej pozornosti fakt, že tak veľa, tak veľa z nich nekráča v poslušnosti, a to sa prelieva do každej oblasti ich života. Pravda je, že ak si pod autoritou niekoho a ty si privlastníš túto autoritu a robíš si, čo chceš, a nie to, čo od teba žiada autorita, si v rebélii.
„Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom.“(1 kniha Samuelova 15, 23)
Rebélia je nebezpečné žitie a ja nechcem byť jeho súčasťou. V skutočnosti s ňou nechcem byť ani spájaná. Na tejto veľmi dlhej ceste som ukončila spoluprácu s členkou môjho ženského spoločenstva, ktorá začala cestovať so mnou, pretože sa nechcela podriadiť. Nepodriadenie nie je to isté ako rebélia, hoci som si mnoho rokov myslela, že je.
Nepodriadenie je, keď si vezmeme autoritu, ktorá patrí niekomu nad nami. Mohlo by to byť, a mnohokrát tomu tak je, v manželstve—keď žena prevezme vedenie v manželstve a vládnutie nad svojim manželom. V dnešných domácnostiach sú deti nepodriadené takmer od ranného detstva. Deti sú tie, ktoré majú kontrolu, zatiaľ čo mama a/alebo otec sa podriaďuje ich rozmarom a požiadavkám. Aká tragédia!
„Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!“ (Izaiáš 3,12)
„Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.“(Príslovia 29,15)
Prevzatím autority niekoho, kto by mal byť v skutočnosti autoritou nad nami (pamätáš, že všetky autority sú ustanovené Bohom?), sme v modlárstve. Kto je našim vzorom? My samé. Vystupujeme ako ten, ktorý by mal byť uctievaný. Nezabudnime, že toto je prvý hriech, hriech, ktorý vytvoril démonický svet, bojujúci proti nám každý deň. Lucifer chcel byť rovný alebo nad Bohom, a tak vznikol hriech. Od tej doby už veci neboli rovnaké. Nepodriadenie sa (čo je modlárstvom) je niečo, od čoho musíme utekať a vyhnúť sa tomu za každú cenu.
Hoci by som potrebovala skutočne celú kapitolu a pravdepodobne celú knihu na to, aby som sa zaoberala princípom neposlušnosti a na opačnej strane uctení si rodičov, dovoľte mi len povedať, že v USA sme tak scestní pri jednaní so staršími, s rodičmi. Dospelé deti sa dnes správajú k rodičom s tak malou úctou a rešpektom, že ma to skutočne trápi a doslova ma robí chorou. Poviem ti, že som zaplatila veľmi vysokú cenu, aby som pokračovala v uctení si rodičov, pred tým ako zomreli: vysokú cenu. (Ale to musí byť iná kniha a skutočne nie som pripravená dotknúť sa tejto bolesti.) Ale s odhodlaním by som to znova urobila, ak by som cez to opäť musela prejsť. Ak sa staráš o rodičov, varujem ťa, buď veľmi opatrná, ako sa s nimi rozprávaš, o nich hovoríš a ako sa k nim správaš.
„Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“(Deutronómium 5,16)
„Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.“(Matúš 15,4)
A dovoľ mi povedať, že neexistujú žiadne výhovorky správať sa k rodičom, ako keby boli tvoje dieťa; dokonca ani vtedy, keď sú postihnutí demenciou (ako napríklad Alzheimer). Stále si môžeš ctiť to, o čom vieš, že by chceli. Rovnako ako ženy, ktoré sa začínajú podriaďovať svojim manželom, ktorí sú preč. Ucti si ich rozhodovaním, pretože vieš, čo by chceli, ak by ti to mohli vyjadriť. A nevyhováraj sa, že tvoje rozhodnutie je pre ich dobro, keď je to len výhovorka, za ktorú sa chceš skryť, pretože Boh vidí tvoje srdce.
Múdrosť a pochopenie, o ktoré sa s tebou delím, prišli skrze prechádzanie cez veci, ktoré som robila nesprávne, a potom, ako som hľadala Pána, som našla chodník k spravodlivosti. Keď bol môj otec v nemocnici, povedali mu, že potrebuje kardiostimulátor. Veľmi zdvorilo povedal lekárom (a svojej rodine), že žil dlhý život a že kardiostimulátor nechce. Nanešťastie som mala „plnú moc zástupcu“ a s touto mocou som bola terčom svojich súrodencov (pochádzam z jedenástich detí). Všetci sa zhodli a tlačili ma urobiť rozhodnutie proti vôli môjho otca, „pretože on sa očividne nevedel rozhodnúť sám za seba“, ale toto bolo oveľa skôr, ako ho demencia vôbec postihla. Bohužiaľ som podpísala papiere, aby kardiostimulátor dostal.
Nasledujúce roky som sledovala môjho otca zomierať pomalou smrťou až do bodu, keď strávil posledných deväť mesiacov pripútaný k lôžku. Moji súrodenci neboli svedkami jeho utrpenia, pretože žili mimo štátu (v USA) a niektorí v iných krajinách. Takže, kvôli tomu, čo som urobila, som sledovala môjho hrdinu (ktorý bol kedysi známy a talentovaný herec), ako nie je schopný podpísať sa, ani sa najesť. Do dnešného dňa to bola najväčšia chyba môjho života, keď som podpísala papiere na ten kardiostimulátor a zneuctila tým svojho otca. Zaplatila som vysokú cenu za moje nepodriadenie sa.
Ako všetci vieme, Boh je Bohom druhých šancí. V priebehu piatich rokov som mala šancu očistiť sa a naučiť sa veľmi tvrdú lekciu o ctení si rodiča bez ohľadu na cenu. Ako prvé som musela činiť pokánie pred mojou matkou za zneuctenie otca. Ona tiež musela trpieť a starať sa o neho a vidieť ho pomaly zomierať, bolestivo a s hrozným ponížením. Boh ale použil tento čas pre dobro (Rimanom 8, 28), pretože moja mama pomáhala ako jedna z editoriek knihy Múdra žena a pracovala so mnou, keď ju Erin revidovala. A hoci povedala, že tieto princípy boli pre iné ženy, nie pre ňu, Boh ju zmenil. Potom jej dal šancu byť manželkou, ktorou nepochybne pre môjho otca vždy chcela byť. Bola schopná vynahradiť, čo kobylky vyžrali. Boh je nádherný. Ďakujem Erin.
Dovoľ mi podeliť sa o moju druhú šancu. Stalo sa to v roku 2000, päť rokov po smrti môjho otca. Moja mama začala byť slabá a chorá, ale nechcela ísť k lekárovi. Vždy bola taká. Po smrti môjho otca, som sa starala o všetky poistné papiere. Z poisťovne sa ma spýtali, kedy moja mama zomrela. Povedala som tej pani, že nezomrela; stále žije. Dôvodom, prečo si myslela, že zomrela, bolo to, že z jej poistných záznamov vyplynulo, že lekára navštívila naposledy v roku 1959, čo bol deň, keď sa narodila moja najmladšia sestra - celých tridsaťdeväť rokov bez návštevy lekára.
Ako moja mama začala byť viac chorá, rovnako ako predtým, moji súrodenci na mňa začali vyvíjať veľký tlak a trvali na tom, že musím dostať mamu k lekárovi—odmietla som. Počas niekoľkých týždňov moja mama začala hovoriť „keď zomriem . . .“ Povedala mi úprimne a veľmi pokojne, že buď ju vylieči Ježiš, alebo pôjde do neba. Žiadny lekár.
Nezáleží na tom, koľko ma to stálo, bola som rozhodná ctiť si moju mamu a poslúchať ju. Iba o niekoľko týždňov neskôr, keď som umývala jej izbu, moja mama zomrela na vlastnej posteli, bez lekára. Stála som tam počúvajúc, ale už sa nenadýchla. Pokojne som zavolala do pohrebnej služby. (Moja mama a ja sme predbežné opatrenia urobili spoločne, keď sme tam šli kvôli môjmu otcovi.) Povedali mi, že keďže zomrela doma, musím zavolať záchranárov, aby potvrdili jej smrť. Keď dorazili, prišla tiež polícia a v priebehu niekoľkých minút sa ma pýtali otázky piati rôzni policajti. Posledný policajt v civile sa ma opýtal, „Viete, čo sa tu deje?“ Keď som odpovedala „nie,“ povedal mi veľmi mierne, že som obvinená zo smrti svojej matky. Pretože som nehľadala lekársku pomoc a pretože som bola s ňou počas jej smrti a nezavolala som záchrannú službu. Keďže som vedela, že zomiera, bola som obvinená, že som jej vzala život.
Ako som povedala, toto potrebuje ďalšiu knihu, ale ako si si už iste myslela, obvinenia boli napokon po mnohých dlhých vypočúvaniach stiahnuté. Po trestných obvineniach nasledovali obvinenia Oddelenia Rodinných Služieb, ktoré ma vynili zo „zneužitia, zanedbania a vykorisťovania staršieho človeka“. Tieto obvinenia boli taktiež po mnohých mesiacoch a po mnohých dlhých vypočúvaniach stiahnuté. Tiež mi to bránilo zúčastniť sa pietnej spomienky mojej mamy a vyžadovalo si to špeciálne povolenie štátu, aby mi bolo umožnené vysťahovať sa s mojou rodinou zo štátu.
Netreba dodávať, že to bola nočná mora, ktorej bude čeliť len málokto. Zaplatila som vysokú cenu za uctenie si a poslúchnutie priania mojej mamy, ale ako som povedala predtým, ak by som cez to znova musela ísť, ochotne by som tú cenu zaplatila.
Jednu vec viem určite, ako dcéra som preukázala úctu svojim rodičom. A preto som si istá, že si ma moje deti uctia a vidím to už teraz. Počas môjho manželského života som bola svedkom z prvej ruky, že môj bývalý manžel si nectil svojich rodičov. Bez skutočného pochopenia vážnych následkov, on a jeho starší brat sú známi tým, že hovoria, predovšetkým svojej mame, čo robiť a čo nie. Došlo k mnohým hlasným, verejným hádkam a sporom, veľmi často o tom, ako trávi svoj čas a míňa peniaze. Nikdy som nebola skutočne v pozícii, kedy by som o tom mohla hovoriť so svojím bývalým manželom, keď sme boli ešte manželmi (pretože by to bolo rovnaké nepodriadenie sa, o ktoré sa tu delím). Po našom rozvode som s ním mohla krátko hovoriť o mojich obavách.
V súčasnosti môj bývalý manžel žije so svojou mamou. Hoci teraz spolu veľmi nehovoríme (pretože je momentálne zasnúbený; sme priatelia, ale nie tak ako sme boli predtým), povedal mi, aké hrozné bolo jej zaobchádzanie, keď bol dieťa. Ako ho za všetko kritizovala, najmä jeho pitie. Myslela som si, že mu Boh dáva možno druhú šancu, aby sa dali veci s jeho mamou do poriadku. Nie som si istá, či to vie, ani či využije túto príležitosť na to, aby si uctil svoju mamu, ale následky môžu byť horšie, než berie do úvahy. Hoci moje deti veľmi, veľmi rešpektujú všetky autority, bola som v úplnom šoku a prekvapení, že ma moje deti nikdy nepovzbudili usilovať sa o obnovu manželstva s ich otcom. V skutočnosti sú proti tomu. Keď sa odsťahoval zo štátu a neskôr sa plánoval vrátiť späť na miesto, kde žijeme „ak by mal peniaze,“ boli to moje deti, ktoré nechceli, aby som mu peniaze dala. Nepodriadenie je hriech a Biblia je jasná, čo zasejeme, budeme vskutku žať.
Ako som povedala, toto nie je spôsob, ako sa moje deti zvyčajne správajú. Nikdy sa k nemu nechovali bez rešpektu, rozprávali niečo proti nemu, alebo ho odmietli vidieť a hovoriť s ním. Všetko, čo môžem povedať je, že tento verš je pravdivý:
„Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať“( List Galanťanom 6, 7)
Teraz, keď sme si vysvetlili nepodriadenie sa, čo potom presne znamená poslušnosť? Niekedy musíme vidieť, čo znamená byť neposlušný, aby sme úplne pochopili, čo je poslušnosť. Tu je príklad neposlušnosti od jednej našej televíznej členky, ktorý som si všimla minulú noc. Bola som pozvaná prespať u tejto členky (keď počula, že cestujem do tejto oblasti), ktorá, čo bolo zaujímavé, bola oddelená od svojho manžela. Ale potom, v poslednej minúte manžel tejto žene povedal, že nesúhlasí s tým, aby som zostala v ich dome. Stálo by ma to veľké výdavky, keby som chcela na poslednú chvíľu niečo zorganizovať, tak mi povedala, že stále môžem ostať v dome, pretože manžel odišiel skoro ráno a nedozvedel by sa to. Bola som viac než šokovaná, ale uvedomila som si, že úprimne nemala ani tušenie, že to, čo urobila, bola neposlušnosť alebo rebélia. Táto žena miluje Pána, ale nemala žiadnu predstavu, že robila niečo nesprávne.
Počas tohto istého týždňa jedna zo žien pracujúcich pre RMI ako dobrovoľníčka mala jeden prípad neposlušnosti za druhým, spojený s nepodriadením sa, keď urobila rozhodnutie bez spýtania sa Erin (pretože Erin jej dala inštrukcie, ale ona si vybrala urobiť niečo iné). Keď som videla, čo sa stalo, strávila som veľa času a pokúšala sa jej čo najlepšie vysvetliť ako poslúchať, čo predstavuje neposlušnosť a ako by nepodriadenie hralo do schémy vecí, ktoré by sa vyvinuli veľmi zle. V jednom maily táto žena uviedla, že sa „nepokúšala rebelovať“, na čo mi Pán povedal „že sa nemusíš pokúšať rebelovať, to príde prirodzene; musíš sa pokúšať poslúchať.“ Vau.
Verím, že koreň rebélie, neposlušnosti a nepodriadenia siaha až k nášmu vzťahu s Pánom. Koľkokrát sme vedeli, čo máme robiť, ale vybrali sme si niečo iné? Koľkokrát sme sa vyhovárali, ignorovali alebo odôvodňovali, prečo sme urobili niečo, čo nám niekto v autorite povedal nerobiť, alebo sme niečo mali urobiť, ale vybrali sme si to neurobiť?
Ako som sa zmienila už predtým, som na ceste domov po mnohých, mnohých, mnohých letoch. Stále neznášam lietanie. Stále neznášam byť preč od mojej rodiny. Ale hoci naznášam lietanie (ale našťastie nemám žiaden strach z lietania, ako má Erin), milujem Pána tak veľmi a ukazuje sa to v poslušnosti voči Nemu. Predtým, ako som vôbec prišla domov, môj kostol už zarezervoval rozsiahlu cestu do Afriky a Európy, ktorá môže zahŕňať aj cestu do Južnej Ameriky. Mnohé z Vás, ktoré rady cestujú, mi môžu závidieť, ale tie, ktoré ma lepšie poznajú, môžu jasne vidieť, že milujem Pána celým svojím srdcom, pretože vedia, že nemám rada cestovanie a som jednoducho domáci typ človeka. Vždy som bola najšťastnejšia doma a veľmi spokojná, keď som sa mohla starať iba o môj domov a rodinu. Ak by som mala na výber, ostala by som doma. No milujem Pána a prejavuje sa to tak, že Ho poslúcham.
„Ak ma milujete. . .“ (Ján 14,15)
A ako je to s tebou? Na akej úrovni poslušnosti žiješ? Ver mi, že väčšina z vás nemá ani šajnu, že žije v rebélii, neposlušnosti alebo nepodriadení. Práve som bola svedkom tohto fenoménu u troch členiek nášho kostola, o ktorých viem, že milujú Pána a sú zanietené v ich túžbe získať väčšiu intimitu s Ním. Ale, ak sú tieto hriechy (rebélia, neposlušnosť alebo nepodriadenie) v tvojom živote aktívne, potom je hlboká intimita s Pánom jednoducho nemožná. Toto nie je môj názor, ale Boží. A jediný spôsob, ako môžeš prelomiť tento kruh, ktorý stojí v ceste pravému zblíženiu s Ním, je najskôr uznať, že si hriešnik.
„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“ (1 List Jánov 1, 8)
Ako druhé, požiadaj Pána, aby odhalil, kde žiješ v rebélii. On to urobí.
Nakoniec, začni sledovať svoje každodenné životné návyky, aby si zistila, ako poslúchať. Pamätaj, že sa nepotrebujeme pokúšať neposlúchať, potrebujeme sa pokúšať poslúchať. A potom, keď raz začneš túto vylepšenú cestu, budeš prekvapená, aké je to úžasné kráčať v Božej dokonalej vôli, kde si vždy obkolesená jeho milosťou a požehnaním. Jedným z mojich najlepších benefitov je sledovanie mojich vlastných detí, ktoré „kráčajú v pravde“, ako ovocie mojej poslušnosti a teraz sa môžem deliť o Jánov pocit: „Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde.“ (3 List Jánov 1, 4)