MB SLV
  1. január

„Ja patrím svojmu Milému a Jeho túžba za mnou nesie sa. Poď, milá moja, ty si moja milovaná.” (Pies 7, 10)

„Ty si moja milovaná,” On to nežne zašepkal skoro ráno, ešte pred svitaním. „Poď moja milovaná.” Berie ťa na tmavý horizont, kde je iba náznak svetla. No keď sa zastavíš a „budeš v pokoji“, svetlo sa zmení na farby.

Stojíš v úžase nad východom slnka, keď sa obloha premieňa na oranžovú a ružovú. On ťa prebudil zo spánku, aby si videla maľbu, ktorú urobil iba pre teba. On namaľoval oblohu iba pre tvoje oči. Keď sa vpíjaš do tohto pohľadu, mení sa rýchlejšie, ako by si chcela. A zrazu je preč.

Milovaná, odíď s Ním, keď zašepká uprostred noci tvoje meno. Hľadaj Ho zavčas rána, pokiaľ sa dá nájsť.

  1. január

„Ja však budem oslavovať Tvoju moc a z Tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, lebo Ty si sa mi stal oporou a útočišťom v deň môjho súženia.” (Ž 59, 17)

Každé ráno je nový deň. To, čo sa prihodilo včera, je minulosť. Dokonca aj noc, ktorá tebou lomcovala a otriasala, i nespavosť sú preč - nový deň! Boh pre teba pripravil nové láskavosti, ktoré sú také čerstvé ako nový deň.

Stále však hovoríš, že tvoja myseľ a tvoj duch bojuje s bolestivými a znepokojujúcimi myšlienkami včerajška? Vyhrievaj sa v novote, nechaj ich za sebou! Objím Jeho, objím Jeho nový deň, očakávaj požehnanie. „Bola by som si zúfala, keby som neverila, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.” Očakávaj Pána!

  1. január

„Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!” (Iz 60, 1)

Vstaň s úžasnou predtuchou a očakávaním. Stras zo seba pocit útlaku, rozsudku aj zlovestné pocity. Vstaň a zasvieť. Tvoje svetlo sa zjaví ako východ slnka nad východným horizontom. Si tam s obrovským očakávaním, aby si sa stretla v nerušenom tichu s Ním? Vstúp do svojho „pokoja”, zanechaj všetky svoje problémy a starosti pred dverami. On ťa čaká. Vstaň a zasvieť, milovaná!

  1. január

„Prestaňte už a uznajte, že Ja som Boh, vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.” (Ž 46, 10)

Ako spoznáš myseľ Krista? Ako pocítiš prítomnosť nebeského Otca? Utíš sa. Nie je to v konaní, ale v pokoji. V očakávaní Jeho prítomnosti. V čakaní na Neho, aby prehovoril k tvojmu srdcu. „Prestaňte a uznajte, že Ja som Boh.”

Spoznáš Ho v pokoji rána, v pokoji ticha. Keď si vyleješ svoju dušu k Nemu, v čase, keď sa napiješ Jeho Slov. V čase uplakanej chvály nad Jeho dobrotou.

Potom oddychuj.

Buď v tichosti.

A vedz…

  1. január

„Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.  S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; v sprievode sme kráčali Božím domom. Chveje sa ti srdce v bolesti a žiali? Bol si to ty, mne roveň.. keby som mohol odletieť a odpočinúť si?” (Ž 55, 12)

Milovaná, On pozná tvoj žiaľ. On je oboznámený s tvojím smútkom.

Cítil tvoj Pán bolesť, keď si to bola ty a On a váš sladký vzťah, no ty si odišla? Túžil po tebe tak veľmi, že teraz odstránil tvojho priateľa a milenca ďaleko od teba? Zanechala si svoju prvotnú lásku? Prenechaj svoju bolesť a utekaj k Nemu. On čaká so široko otvoreným náručím, aby ťa privítal. Vychutnaj si sladkosť Jeho priateľstva.

  1. január

„Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.” (Iz 40, 31)

Milovaná, čakáš, čakáš? Čakáš, kedy Boh zasiahne v tvojej situácii? Nech sa ti srdce nevzrušuje, ani nedovoľ, aby bolo vystrašené.

Milovaná, On úplne obnovuje tvoju silu, aby ťa zobral vyššie, aby si sa mohla vznášať ako orly. Vzal ťa preč od tých, s ktorými si zvykla lietať? Lietaš teraz sama, už nie v kŕdli?

Milovaná, On navrhol tvoje krídla, aby boli ako krídla orlov. Orly lietajú osamote. A preto čakaj. Čakaj na tvoju silu, aby si mohla stúpať s orlími krídlami.

  1. január

„Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo On dáva svojim miláčkom spánok.” (Ž 127, 2)

Existuje všeobecný princíp, spoločný menovateľ, pochopenie celého Božieho Slova: On dáva svojim miláčikom dokonca aj spánok.

Je to oddych v Ňom, zastavenie sa v našej námahe. Prídeme na to, že keď zanecháme starosti a zdôvodňovania, môžeme vstúpiť do Jeho pokoja a tam, v pokoji, On dáva.

Milovaná, prenechaj myšlienky o tom, ako On zasiahne alebo prečo ešte nezakročil, a nahraď ich dôverou, naozajstnou dôverou, spoľahnutím sa a náklonnosťou k Nemu. Milovaná, odovzdaj všetko do Jeho náručia.

  1. január

„Povedal: ,Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.‘“  (Dan 3, 92)

Spôsobujú plamene tvojich skúšok to, že sa stávaš úzkostlivou? Naozaj sa modlíš k Bohu, aby ťa z toho vyslobodil?

Tieto tri hebrejské deti boli hodené doprostred plameňa prenasledovania; tieto slová nám dávajú nádej… Zjavil sa!

Milovaná, keď kráčaš uprostred tvojich skúšok a zápasov, tam v samote budeš mať privilégium kráčať so Synom človeka. On sa zjaví, keď sa pec tvojho života rozohreje sedemnásobne. Keď sa to stane neúnosným, hľadaj Ho, On je tam.

  1. január

„Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky… dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!“ (1Sam 17, 46-47)

Milovaná, si z bitky unavená? Motá sa ti hlava, keď sa pripravuješ na ďalší útok nepriateľa? Hľadáš príležitosť posunúť sa, aby si získala pôdu pod nohami?

Počuli sme, že keď je bitka Pánova, víťazstvo je naše”! Víťazstvo je isté s Veliteľom, ktorý nikdy nepoznal porážku. Nikdy neprehral bitku proti zlu a hriechu. Nikdy.

No keď si plánujeme naše vlastné stratégie, namiesto počúvnutia a poslúchnutia príkazov od Pána, sme v bitke neustále zraňované. Zostaň navždy blízko Jeho prepichnutého boku, pokiaľ nebudeš cítiť bezpečie Jeho sily.

  1. január

„Vezmite na seba Moje jarmo a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.” (Mt 11, 29)

Môžeme sa veľa naučiť od nášho Pána a Spasiteľa, ktorý kráčal pokojne po tejto zemi, poznajúc Svoj osud, keď niesol bremeno tohto sveta na Svojich pleciach. No aj s týmto bremenom prehlásil, že Jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké.

Namiesto toho, aby sme zobrali Jeho jarmo, my sme sa rozhodli strachovať sa, hnevať sa a byť úzkostnými. Starosti tohto sveta časom udusili Jeho Slovo a my dychtíme za životom. V tomto mieste konečne zhadzujeme naše bremená, keď padajú na naše boky.

Tu nájdeme odpočinok pre naše duše. Oh, milovaná, keby sme mohli denne prevziať Jeho jarmo. Keby sme sa učili od Neho, lebo On bol tichý a pokorný srdcom.

A tam nájdeme odpočinok.

  1. január

„Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.” (Ž 88, 9-10)

Ako často si sa cítila uväznenou? Dusia ťa tvoje ťažkosti a tvoje situácie alebo okolnosti? Cítiš sa ako v klietke? Zúfalo hľadáme únik. Zdolávajú nás starosti. Úzkosti sa stupňujú.

Oh, milovaná, je to tu, kde ťa priviedol Pán. Nie si vo väzení, ale v paláci, keď si uvedomíš, Kto je tam s tebou. V tomto paláci si v bezpečí. On ťa tu neumiestnil, aby ťa potrestal, ale aby ti slúžil, miloval ťa, vytrhol ťa z nepokoja zúriacej vojny; za ochranné múry, v ktorých ťa On drží. Nepokúšaj sa nájsť únik. Oddychuj tu. Raduj sa tu.

Bola si ukrytá v Ňom. Utíš sa.

  1. január

„Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.” (Rim 7, 15)

Túži tvoje srdce po tom, aby bol tvoj život zbavený hriechu, aby sa zmenili návyky a zámienky pre konanie zla? Trpí tvoja duša a je v úzkosti, keď sa obzrieš a vidíš chyby, ktoré ťa v tejto chvíli znepokojujú?

Milovaná, bol iba Jeden, ktorý kráčal po tejto zemi a bol bez hriechu - Ježiš sám.

Iba v Ňom sa môžeme navždy zmeniť. Iba tak, že budeme sedieť v Jeho prítomnosti s túžbou po Ňom v našom duchu, iba tak sa môžeme stať novými. A keď sme raz nové, môžeme sa pozrieť na naše omyly a radovať sa, že nám odpustil a teraz nás zdokonaľuje.

  1. január

„Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla... Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: ,Pozri, tá Sunamitka!  Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?‘ Odpovedala: ,Dobre.‘“ (2Kr 4, 20-26)

Uvažuj nad slovami tejto matky. Pri stretnutí so sluhom proroka povedala „dobre”…

Iba chvíľu predtým držala svojho jediného syna vo svojom náručí. Pozerala, ako poslednýkrát vydýchol. Vyšla po schodoch s jeho telom bez života. Položila svojho syna mŕtveho na posteľ.

No jej slová… „Dobre.”

Pieseň „It is well with my soul - Moja duša sa má dobre” bola napísaná a naspievaná tiež v hlbokej tragédii, keď muž stratil celú svoju rodinu.

Milovaná, máš sa dobre? Si v pokoji s tým Jediným, ktorý má stále všetko pod kontrolou, napriek tomu, že okolnosti ukazujú opak? Miluješ Ho a dôveruješ Jeho dobrote, sile a vláde dosť na to, aby si povedala „je to dobré”?

  1. január

„A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti.” (Hebr 5, 8)

Prečo musí byť utrpenie spoločníkom veriaceho?

Zabudli sme na Kristovo utrpenie a zdokonaľovanie, ktoré prišli do aj tak dokonalého života? „Naučil sa poslušnosti…”

Áno, toto je veľmi potrebné v živote veriaceho. Poslušnosť. Kráčať v Jeho dokonalej vôli, nezakolísať pri impulzoch človeka, ktoré môžu spôsobiť, že zablúdime od perfektnej vôle Boha. A keď kráčame touto úzkou cestou, On odstraňuje naše bremená, ktoré sme tak dlho niesli na svojich chrbtoch. Zhorené bremená z ohnivých skúšok, ktoré prichádzali, keď sme si vybrali radšej kráčať cez utrpenie, ako sa otočiť chrbtom Jeho vôli pre naše životy.

Utrpenie je potrebné, aby sme sa naučili poslušnosti. Poslúchnime.

  1. január

„Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine.” (Iz 35, 6)

Boh ťa môže poslať na púšť. Nie preto, aby si zomrela, ale aby si žila! Aby Izraeliti prešli do prisľúbenej krajiny, museli kráčať cez púšť. Tí, ktorí mrmlali a sťažovali sa, tí, ktorí neverili Božej dobrote, ale práve naopak Ho obvinili: „Vytiahol si nás von, aby sme zomreli,” tí nikdy neokúsili dobrú zem.

Boh ťa nielenže vytrhol z Egypta (zo sveta) a otroctva (z hriechu), ale On ťa vedie do krajiny, kde ti nebude „nič chýbať”. Na tejto ceste ti On ukáže pramene na púšti, požehnanie uprostred tvojej vyprahnutej duše.

  1. január

„Dal si im chlieb z neba, keď bol u nich hlad, a vyviedol si pre nich vodu zo skaly, keď boli smädní. Vyzval si ich, aby šli a zabrali krajinu, a zdvihol si svoju ruku, že im ju dáš.” (Neh 9, 15)

Milovaná, si smädná? Robí ťa tvoja situácia alebo tvoje okolnosti vyschnutou? Pán ti môže dať vodu vytryskujúcu zo skaly.

Dôveruj, že On naplní všetky tvoje potreby. Nebuď ako tí, ktorí dovolia, aby nepriazeň osudu oslabila ich vieru. Namiesto toho sa priblíž bližšie k stanu Všemohúceho ako Jozue a dovoľ, aby tvoj nedostatok a tvoja pustatina posilnila tvoju vieru v Neho. Vedz, že tu bude Jordán, cez ktorý musíš prejsť, múr v Jerichu, ktorý musí padnúť. A aby toto bolo dobyté, je potrebná viera a duchovná smelosť.

Keď uvidíš na svojej ceste prekážku, skalu alebo balvan, pamätaj, Boh je schopný priniesť z toho živú vodu.

  1. január

„Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.” (Ž 37, 11)

Túžila si, drahá duša, po duchovnej sile, po svedectve, ktoré by otočilo hlavy tých, ktorí potrebujú Pána? Žila si dlho v priemernosti a dychtila si po prekypujúcom živote?

To, za čím si túžila a čo si hľadala, môžeš dosiahnuť. Dovoľ Pánovi, aby sa dostal na dno plytkej vody, po ktorej sa plavíš, aby si mohla vstúpiť do hlbšej a rýchlejšej rieky života. Čoskoro, keď budeš volať na Neho nie kvôli zhoršujúcej sa bolesti alebo strachu, ocitneš sa na obrovskej otvorenej hladine mora. Tu tvoj život spôsobí, že ťa ostatní uvidia ako obrovskú plaviacu sa loď na veľkom mori.

  1. január

„Vstupujte do Jeho brán s piesňou chvály a do Jeho nádvorí s piesňami oslavnými; chváľte Ho a velebte Jeho meno.” (Ž 100, 4)

Existuje miesto, kam musíš ísť a chodiť tam pravidelne - miesto odpočinku od životných búrok, miesto pokoja, samoty. Tam musíš vstúpiť, sedieť v Jeho prítomnosti a čakať na Neho. Nič nemôže posilniť tvojho ducha a dušu tak ako samota a čakanie na Neho.

Často je to večer, keď Ho hľadáme, čo je veľmi často uprostred náhlenia sa a ruchu dňa. Namiesto toho si vyhraď priestor na začiatku dňa, bokom od všetkého, čo ťa môže rušiť, a vstúp do Jeho prítomnosti, Jeho lásky a buď navždy zmenená.

  1. január

„Duša sa mi rozplýva pri spomienke, ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky.” (Ž 42, 5)

Keď je naše telo choré, hľadáme lekára. No koho hľadáme pre naše choré a zranené srdcia? Písmo sa pýta: „Či nieto balzamu v Galáde? Či tam nieto lekára?”

Milovaná, existuje upokojujúci balzam na tvoje rany a tvoje zranené srdce. Choď k úžasnému a mocnému Lekárovi, ktorý pozná naše žiale a je dobre rozumie smútku. Kto pozná zradu z prvej ruky, ak nie Ježiš, ktorý videl svojich najbližších, ako sa obrátili a odišli od Neho počas Jeho najtmavších chvíľ. Je to tam, s mocným Lekárom, kde si môžeš vyliať svoju chorú dušu z bolesti, sklamania a zradenia - a budeš uzdravená. Nevyber si iného.

  1. január

„Na Neho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.” (1Pt 5, 7)

Boh vie, že sme neboli stvorené, aby sme niesli bremená. Prirovnáva nás k ovci, nie k oslovi, ktorý nesie bremená. Ovca je bojazlivý tvor, my taktiež.

Veľakrát je to strach, čo zaťažuje naše duše, zaťažuje naše mysle starosťami, argumentami, plánovaním.

Milovaná, zlož svoje starosti na Pána, lebo On môže zobrať tvoje starosti, každú jednu. Nič nezataj. Príď na miesto, kde vyznáš, že bez toho, aby On zobral od teba tieto starosti, nemôžeš ďalej ísť. Potom ich tam prenechaj - odmietni znovu niesť ich váhu. Ty si ich zložila a oni teraz patria Jemu, aby s nimi urobil to, čo sa Mu zdá správne.

  1. január

„U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.” (Mt 13, 22)

Starosti a strach z tvojej situácie majú schopnosť udusiť Slovo z tvojho srdca. Milovaná, prišla si na to, že sú tieto dni naplnené starosťami? Stali sa tieto starosti známou priateľkou? Odmietni ich. Utekaj k Nemu pre útechu. Zhoď ich k nohám tvojej Lásky.

Nahraď jarmo starostí Jeho jarmom pokoja. Zober Jeho jarmo. Nauč sa, ako On cez modlitbu priniesol Svoje starosti Otcovi a vložil Svoju dôveru v Otca a Jeho vôľu. Keď sú starosti preč, Slovo bude prúdiť voľne, osvieži tvoju dušu.

  1. január

„Tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.” (Ž 25, 2)

Milovaná, držíš sa radšej vecí kvôli strachu, že bude nasledovať hanba zo zlyhania, miesto toho, aby si ich odovzdala tvojmu Spasiteľovi? Žalmista veľmi dobre poznal povahu človeka, strach zo zahanbenia. A preto hovorí Bohu znovu: „Nech nie som zahanbený.” A dáva svoje obavy Jemu.

Myslíš si, že úplná a kompletná dôvera Bohu s výsledkom tvojej situácie spolu s každým detailom spôsobí, že budeš vyzerať naivne? Neboj sa. Nie je ten, čo ťa stvoril, ten, kto dovolil, aby nastala táto situácia, a ktorý ťa priviedol na toto miesto úplnej závislosti na Ňom - nie je On ten istý, kto stvoril svet, kontroluje obdobia a spravuje kráľov na zemi? Dôveruj Mu, lebo On je viac ako schopný ochrániť ťa.

  1. január

„Ezechiáš a všetok ľud sa tešil z toho, čo Boh pripravil ľudu, lebo vec sa previedla veľmi rýchlo.” (2Krn 29, 36)

Milovaná, je tvoje srdce vo veľkom očakávaní Pánovho príchodu na scénu tvojej situácie? „Urobila si” všetko a teraz čakáš na Jeho príchod? Čakáš iba v Ňom v tvoje vykúpenie z okolností? Hľadáš teraz iba Jeho? Vzrušuje sa tvoje srdce nad každou jednou udalosťou, keď Pán ukazuje, že Jeho ruka je istotne v tvojom živote, že sa zaujíma a je na dosah ruky?

Čakaj na Jeho príchod vo veľkom očakávaní. A keď sa zjaví na scéne, všetko a každý sa v okamihu zmení... Zrazu!

  1. január

„Veď Ty si moja sila a moje útočište, pre Svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.” (Ž 31, 4)

Milovaná, zdá sa cesta pred tebou neuskutočniteľná? Je tvoja budúcnosť úplne neznáma?

Nie si sama.

Pán ťa „neposlal”, ale ťa požiadal, aby si kráčala „s” Ním.

Si ustarostená z toho, čoho sa musíš vzdať, aby si odhodila to, o čo ťa On žiada? Túžiš po ovocí Egypta, ale zabudla si na krajinu, ktorú ti prisľúbil, krajinu oplývajúcu mliekom a medom? Ale, oh, tá pustatina, ktorá sa črtá pred nami, keď môj Spasiteľ a ja stojíme ruka v ruke!

Milovaná, nechoď. Zostaň tesne po Jeho boku, s očami na Ňom. Odovzdaj sa Jeho vedeniu, dokonca aj vtedy, keď sa zdá, že idete zlou cestou. Pošepkaj Mu: „Veď ma, Pane...”

  1. január

„Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!“ (2Krn 20, 17)

Milovaná, si prinútená? Stojíš vo svojom živote chrbtom k Červenému moru?

Nestrachuj sa.

Ale sa otoč.

Stoj a pozeraj na spásu Pána v tejto konkrétnej situácii. Tvoje Jericho je pred tebou, tvoje konečné a slávne víťazstvo, ktorým bude úplná obnova. No predtým uvidíš rozdelenie mora v tvojej situácii; Pán ťa bude živiť mannou, jedlom z Jeho Slova, ktoré ťa denne posilní v tvojej divočine. On ťa umyje, očistí ťa a osvieži čerstvou vodou na tvojom suchom mieste.

Toto všetko, keď Mu dôveruješ. Keď iba stojíš a dívaš sa...

  1. január

„Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem. Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, čo ťa stráži.” (Ž 121, 2-3)

Milovaná, odkiaľ prichádza tvoja pomoc?

Si unavená, slabá alebo možno odradená?

Všetka sila, ktorú budeme kedy potrebovať, je z jednoduchého, pripraveného zdroja. „Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.” Je naozaj veľká tvoja potreba Boha, ktorý stvoril teba a všetko, čo vidíš? Nie je On viac ako schopný?

Jediné, čo od nás On žiada, je opierať sa, spoliehať sa a volať Jeho meno. A teda s vierou - lebo bez viery je nemožné páčiť sa Mu - s vierou čakáme, s očami upretými do neba, „odkiaľ nám príde pomoc”.

  1. január

„Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.” (Jak 1, 6-8)

Milovaná, si hnaná a zmietaná vetrom? Cítiš sa nestála vo svojich rozhodnutiach, vo svojom počínaní?

Milovaná, potom žiješ s mysľou, ktorá je rozpoltená. Boh hovorí, že tí s rozdvojenou mysľou, tí nemajú od Boha nič očakávať. Rozpoltenosť je to, čo ťa zamotáva. Daj si toto vo svojej mysli do poriadku.

Spochybňuješ Božiu schopnosť urobiť pre teba túto vec? Je niečo príliš ťažké pre Neho? Alebo je to pocit, že si zlyhala, a preto si to nezaslúžiš? Nie je to požehnanie, láskavosť, dar zadarmo, ktorý nám On dáva, dokonca aj keď spíme? Milovaná, potom to musí byť nedostatok tvojej poslušnosti, ktorý spôsobuje, že pochybuješ. Vyrieš to dnes. Poslúchni, a potom uver v dobrodenia Pánove.

  1. január

„Bola by som si zúfala, keby som neuverila, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.” (Ž 27, 13)

Prečo niektorí nikdy neuvidia víťazstvo? Nie sme upozornené, aby sme neustali v konaní dobra? Nedostali sme prísľub, že tí, čo vytrvajú do konca, dostanú ocenenie?

Odpoveď spočíva v iba dvoch slovách: „Ja verím.”

V týchto dvoch slovách nie je otázka. Toto stanovisko je razantné. Žiadne váhanie.

Milovaná, si rozhodnutá veriť Bohu tam, kde práve si? Bez poznania ako alebo kedy, ale s vedomím, že nejako a niekedy?

Áno, tak ako vyhlásil Žalmista, ja by som si tiež bola zúfala, keby som nebola uverila, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. A preto budem čakať.

  1. január

„Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti Jeho pomazanému. .  Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech.” (Ž 2, 1-4)

Vidíš, že nepriateľ robí neúspešné veci, keď sa sprisaháva proti Pánovi a Jeho pomazaným? Boh sedí na nebesiach a smeje sa. Lebo On vie, že ľudské túžby a plány sú márne oproti Pánovým cestám a Jeho vôli.

Keď sa povznesieme nad trápenie, ktoré na nás útočí, keď prenecháme záležitosti tohto sveta a ideme do výšin chvály, máme schopnosť pozrieť sa dole na naše okolnosti, ktoré nás celkom obťažili. Teraz ich môžeme vidieť jasne, tak ako ich vidí Boh z Jeho nebeského trónu. Sú to márne pokusy, keď je tu Niekto tak veľký, ktorý sa nebojí týchto pokusov a plánov nepriateľa, ale namiesto toho sa z nich vysmieva.

  1. január

„Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6, 38)

Milovaná, čo je potrebné, aby Boh zakročil v tvojom mene?  Čakala si márne? Potrebuješ zázrak, aby bola tvoja súčasná situácia napravená? Potom daj.

Daj všetko Jemu, nič si nenechaj. Prichádzaš k Nemu, keď máš potrebu, no nezriekaš sa všetkého. Čoho sa stále držíš?

Vdova dala všetko, čo mala, a Pán ju vyvolil zo zástupu za to, čo dala.

Chlapec s rybou a chlebom dal všetko, čo mal, a to umožnilo, že sa najedlo viac ako päťtisíc ľudí.

Pán ti dal Jeho život. Čo Mu dáš ty?

  1. január

„Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú.” (Ž 126, 6)

Milovaná, seješ napriek tomu, že seješ v slzách? Navždy nesieš svoje osivo so sebou dokonca aj cez žiaľ a ťažobu, ktoré sú tvojimi spoločníčkami? Potom bez pochyby čoskoro opäť príde radosť!

Milovaná, napriek tomu, že smútok a slzy sú tvojimi dennými priateľkami, toto nie je čas, aby si zanedbala čakajúcu pôdu, kde seješ vo viere tvoje semená, ktoré potešujú druhých, semená lásky, tvoje semená služby, ktoré prinesú bohatú úrodu.

Nedovoľ, aby sa tvoja pozornosť sústredila na tvoje okolnosti, a tak zanedbáš túto príležitosť. Čas zberu príde a tí, ktorí sadili v slzách, si budú bez pochyby opäť niesť plody svojej námahy.